Umelá inteligencia, hrozba ešte vyšších úrokových sadzieb i volanie po novom medzinárodnom poriadku… To všetko sa dá dočítať vo výročnom liste akcionárom od šéfa banky JPMorgan Chase.
Je to dlhé čítanie, no keď hovorí muž, ktorý si pamätá život na čele veľkej banky pred finančnou krízou z roku 2008, z ktorej vyšiel bez straty, veľa ľudí počúva. A obyčajne dobre robia, aj keď Jamie Dimon má na niektoré témy pomerne vyhranené názory.
Banka pod jeho vedením pokračuje vo svojej úlohe dobre živeného finančného žraloka. Dimon si na rozdiel od niektorých ďalších žijúcich finančných velikánov neberie servítku pred ústa a hovorí, čo si myslí. Práve to je jeho najväčšia devíza. Čo hovorí o súčasnom stave ekonomiky, sveta alebo napríklad o umelej inteligencii?
1. Radšej zabudnite na hladké pristátie.
Ekonomika, minimálne tá americká, ide celkom dobre, napriek vysokým úrokovým sadzbám. Index najväčších amerických firiem S&P 500 je na historickom maxime, zostáva len hladké pristátie s miernym rastom a poklesom inflácie, potom už iba poriadne uvoľniť úrokové sadzby a všetko poletí rovno na Mars. Nie?
Pokiaľ tiež patríte do tohto – v súčasnej dobe rozhodne hlasnejšieho – tábora, tak by ste naň mali podľa Dimona zase radšej zabudnúť. V hre je až príliš veľa premenných, ktoré hladkému pristátiu ekonomiky veľmi nenahrávajú.
Zatiaľ čo trhy s ním stále počítajú ako so skoro hotovou vecou a Fed ich v tomto presvedčení skôr utvrdzuje, JPMorgan sa pripravuje skôr na iné scenáre. Nájdeme medzi nimi aj úrokové sadzby od dvoch do ôsmich percent či zatiaľ stále odloženú recesiu.
Dimon tiež varuje pred prílišným sústredením sa na mesačné údaje o inflácii alebo mierne zmeny úrokových sadzieb. Na pozadí divadla americkej centrálnej banky sa totiž odohrávajú veci, ktoré optimizmu príliš nepridávajú.
Prvou z nich sú mimoriadne vysoké vládne výdavky, obchodné šoky a reštrukturalizácia svetového obchodu. Ďalším silne negatívnym faktorom je vzostup vojenských konfliktov, kde Dimon pripomína, že v minulosti boli „maslo a zbrane“ chápané ako typické faktory roztáčajúce inflačnú špirálu.
Pôžičky potrebné na prechod na ekonomiku zmierňujúcu zmenu klímy navyše predražia úplne všetko naprieč trhom. „Zdá sa, že trhy počítajú so 70- až 80-percentnou pravdepodobnosťou mäkkého pristátia, ja si však myslím, že šance sú výrazne nižšie,“ konštatuje šéf JPMorgan Chase.
2. Ďalšia regulácia bánk ako streľba do vlastnej nohy.
Dimon tiež nenechal niť suchú na viac ako dekádu pripravovanom medzinárodnom regulačnom rámci pre bankový sektor, teda Basel III Endgame.
„Mnoho pravidiel je chybných a zle nastavených. Ak by bol Basel III implementovaný v súčasnej podobe, znamenalo by to pre americké banky prekážku. V navrhovanej podobe by sa požadovaný kapitál našich firiem musel zvýšiť o 25 percent, takže by bol o 30 percent vyšší ako podľa zodpovedajúceho návrhu Európskej únie,“ vysvetľuje.
„To znamená, že na každý úver a každé aktívum financované v Spojených štátoch veľkou americkou bankou by banka musela mať o 30 percent viac kapitálu ako akýkoľvek medzinárodný konkurent,“ dodáva.
Hlavný problém však podľa Dimona spočíva v skutočnosti, že nové pravidlá nerobia doslova nič na zabránenie budúcim kolapsom, aké predviedli banky First Republic – teda banka, ktorú následne JPMorgan zachraňovala – a Silicon Valley Bank.
3. Čína, Čína, Čína.
Aj keď Dimon vyzdvihuje výsledky ekonomiky USA, Čína má uňho väčší rešpekt. V posledných 20 rokoch podľa neho stavia na komplexnejšej hospodárskej stratégii a má prvú alebo druhú – záleží na metrike – najväčšiu ekonomiku sveta.
Číne je tak nutné venovať väčšiu pozornosť nielen pre vnútorné ekonomické turbulencie, ale preto, že svoju politiku otáča pre obavy o národnú bezpečnosť a potrebu vnútorného rozvoja. Aj jej susedia ako Japonsko, Kórea či Filipíny navyše začali znova zbrojiť.
„Hoci naše vzťahy s Čínou môžu byť vždy zložité, obrovská veľkosť tejto krajiny a jej význam pre mnoho ďalších národov vyžadujú, aby sme sa jej venovali – premyslene a bez strachu. Zároveň musíme vytvoriť a realizovať vlastnú dlhodobú a komplexnú stratégiu hospodárskej bezpečnosti, aby sme si udržali bezpečnú pozíciu,“ myslí si Dimon.
4. Medzinárodný poriadok sa rozpadá a organizácie, ktoré ho mali strážiť, sa utápajú vo vlastných neprehľadných politikách.
Dimon tiež volá po návrate nového medzinárodného poriadku, podobného tomu, aký bol zavedený po druhej svetovej vojne v podobe Brettonwoodskeho menového systému. Ten fungoval ako regulácia medzinárodných menových vzťahov založená na režime pevných výmenných kurzov.
„Medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý západný svet zaviedol po druhej svetovej vojne, je zjavne napádaný vonkajšími silami a trochu oslabený vlastnými zlyhaniami a neschopnosťou držať krok so stále zložitejším svetom,“ hodnotí Dimon.
„Súčasný systém sa opiera o sieť vojenských aliancií a obchodných dohôd typu Svetovej obchodnej organizácie, financovanie rozvoja cez Medzinárodný menový fond, Svetovú banku, súvisiace globálne daňové a investičné politiky a diplomatické organizácie, ako je Organizácia Spojených národov. Tie sa však vyvinuli v neprehľadný a prekrývajúci sa režim politík,“ tvrdí šéf JPMorgan.
„Teraz k tomu môžete pridať okrem iného nové otázky kybernetickej vojny, digitálneho obchodu, ochrany súkromia a globálnych daní,“ zdôrazňuje.
5. Umelá inteligencia nie je len prázdne „buzzword“.
A čo hovorí finančník a dolárový miliardár na konto súčasnej vlny popularity umelej inteligencie? Dimon nešetrí superlatívmi a považuje ju za zlomový vynález podobne ako kníhtlač.
Rozhodne nejde o náhodné pobláznenie módnym trendom – JPMorgan Chase umelú inteligenciu a strojové učenie využíva roky a v súčasnej dobe údajne až štyrmi stovkami rôznych spôsobov.
„Aj keď nepoznáme plný účinok ani presné tempo, akým umelá inteligencia zmení naše podnikanie alebo ako ovplyvní spoločnosť, sme presvedčení, že dôsledky budú mimoriadne,“ uvádza Jamie Dimon. Jeho banka do umelej inteligencie vlani výrazne investovala, najala zhruba 2000 špecialistov a špecialistiek na strojové učenie a dátovú vedu a chce umelú inteligenciu začleniť do každej pracovnej pozície vo firme.
Čo sa týka v súčasnosti najviac trendujúcej generatívnej AI, tá má zatiaľ v banke skôr obmedzené využitie. V budúcnosti by však mala zrýchliť softvérové inžinierstvo a zefektívniť zákaznícke služby aj zamestnaneckú produktivitu.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Karel Wolf.
