O titul najlepšej stavby Slovenska bojovalo viac ako 20 budov. Pozrite si projekty, ktoré získali CE ZA AR 2022.
Cenu za architektúru udeľuje Slovenská komora architektov už 21 rokov. Do tohtoročného kola sa prihlásilo viac ako 80 stavieb, nominovaných bolo 24 a takzvaného CE ZA AR-a si počas galavečera 6. októbra 2022 odnieslo sedem projektov.
Komora okrem toho udelila cenu aj v kategórii Patrón architektúry, v ktorej si vyberala spomedzi rôznorodých inštitúcií, ktoré svojou „troškou“ prispievajú k rozvoju a ochrane architektúry na Slovensku. Patrónom 21. ročníka je Metropolitný inštitút Bratislava.
O víťazoch tento rok rozhodovali českí architekti Jakub Cigler, Vladimír Sitta, Štěpán Valouch, slovenskí architekti Juraj Benetin, Igor Marko, Pavol Šilla a rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Bohunka Koklesová.
Pozrite si víťazné projekty, ktoré už majú doma svojho CE ZA AR-a:
Rodinné domy
Vila Bôrik
Návštevu mestskej vily v Žiline z dielne ateliérov Plural a Labak označila porota počas galavečera odovzdávania cien za zážitok. Každé z troch podlaží reprezentuje inú organizáciu priestoru – otvorené spoločenské podlažie, mriežka súkromných miestností a niekoľko prechodných miestností.
Jednotlivé podlažia sú prepojené charakteristickým točitým schodiskom. Špecifickým prvkom tejto vily je západná „účelová fasáda“, ktorá tvorí filter medzi ulicou a interiérom. Autormi sú architekti Martin Jančok, Michal Janák, Zuzana Kovaľová, Ruslan Dimov a krajinný architekt Michal Marcinov.
Hodnotenie poroty: Výnimočný architektonický koncept, v ktorom sa urbanistické riešenie, konštrukcia, materiálové riešenie aj dôraz na detail prepájajú v jeden konzistentný celok. Priestorovo bohatý svet interiéru sa prepisuje do formy domu a vytvára jedinečnú architektúru, ktorá znesie porovnanie v medzinárodnej mierke.
Projekt Vila Bôrik. Foto: Maxime Delvaux (5 fotografie)
Bytové domy
Nová Dunajská
Obytný dom Nová Dunajská v Bratislave sa nachádza na Dunajskej ulici na mieste asanovanej dvojpodlažnej stavby. Stavba dopĺňa ulicu tak, že pri prejdení okolo má človek pocit, že tam stojí tak dlho ako susedné budovy. Na prízemí sú obchodné priestory, zvyšné nadzemné podlažia ukrývajú 20 bytov – jednoizbových až štvorizbových.
Nová Dunajská je logicky členená na parter z trvácnych materiálov, hlavnú fasádu s bodovými oknami a ustúpené podlažie so strešnými terasami a akcentom vo forme plastickej fasády. Objekt je druhou fasádou orientovaný do dvora. Dvorová fasáda je charakteristická priebežnými balkónmi a lodžiami. Ide o dielo ateliéru JRKVC a architektov Petra Jurkoviča a Marcela Dzurillu.
Hodnotenie poroty: Výborný príklad zastavania prieluky, ktorý kultivovanou architektúrou prispieva k životu mesta. Porota ocenila skromný výraz budovy, založený na jasnom členení stavby, architektonický detail a zrozumiteľné dispozičné riešenie.
Projekt Nová Dunajská. Foto: Peter Jurkovič (4 fotografie)
Občianske a priemyselné budovy
Záhradné centrum Plantex
Záhradné centrum ako galéria zelene. Zadaním bolo navrhnúť nový obchodný priestor pre predaj produktov firmy Plantex v malej obci Veselé pri Piešťanoch s vidieckym charakterom, zásadne ovplyvnili celkový koncept riešenia. Halový objekt používa ako najdôležitejší výrazový prvok sedlovú strechu v dvoch rozdielnych moduloch.
Architekt projektu Adam Lukačovič v tejto súvislosti dodáva, že ide o prvok budov typický v danej dedine. Technické riešenie konštrukcie objektu je doplnené dreveným obkladom, ktorý slúži aj ako tienenie presklených priečelí fasády. Svetlo je vnútri distribuované cez galerijné svetlíky vo vykurovanej časti. Výstavba je rozdelená do štyroch etáp, z čoho sú v súčasnosti zrealizované dve.
Hodnotenie poroty: Záhradné centrá sú väčšinou miestami, kde sa stretáva všehochuť, kombinácia živého aj neživého gýča. Toto záhradné centrum však nejde vyšliapanou cestou. Je znamením, ktoré načrtáva nové, neošúchané prístupy. Rastlina je integrálnou súčasťou architektúry. Architektúry, ktorá dokáže voňať.
Projekt Záhradné centrum Plantex. Foto: Adam Lukačovič (4 fotografie)
Fenomény architektúry
Bunky Jelšava, kaštieľ Coburgovcov
Za projektom stojí ako investor občianske združenie Čierne diery, ktoré sa venuje záchrane pamiatok a osvete o tomto type kultúrneho dedičstva. Návrh vznikol pod rukami architektov Petra Lényiho, Ondreja Marka, Mariána Luckého a Lenky Boreckej. Na kaštieli Coburgovcov v Jelšave bola síce nedávno postavená nová strecha, no zvyšok budovy je v rôznych stupňoch poškodenia.
Niektoré klenuté stropy sú preborené, niektoré okná a dvere sú zamurované, iné bez sklenených výplní a dverných krídiel. Práce postupne prebiehajú, avšak komplexná revitalizácia pamiatky je drahý proces, ktorý ešte potrvá. Verejnosť môže navštíviť kaštieľ aj v jeho dnešnom stave a pri opätovnej návšteve môže pozorovať posun v rekonštrukcii.
Hodnotenie poroty: Autori vytvorili „mikrohotel“ v čase. Návštevník sa stáva súčasťou záchrany a transformácie pamiatky. V našich končinách unikátny a inovatívny spôsob dočasnej zážitkovej intervencie.
Projekt Bunky Jelšava, kaštieľ Coburgovcov. Foto: Vladimír Eliáš (5 fotografie)
Interiér
EMA
Rekonštrukcia trojizbového bytu pre mladý pár v centre Bratislavy priniesla prekonanie pôvodného delenia izba – chodba – izba. Členitú dennú časť tvorí spojený „preplávajúci“ priestor. Na tento rozmanitý celok sú naviazané dve izby a hygiena. Každá z nich si vymieňa svetlo alebo výhľad so susedom.
Rozdiel medzi funkčnými celkami bytu sa zmenšuje. Spálňa sa stáva pohodlným rozšírením jedálne, vstupná hala je pracovňa a spojovacia chodba, hosťovská alebo detská izba je druhou pracovňou. Nový byt sa pokúša spojiť protiklady. Autormi sú architekti Katarína Príkopská, Ivan Príkopský a Tomáš Szőke z ateliéru TOITO.
Hodnotenie poroty: Rekonštrukcia bytu Ema z 50. rokov zaujme odvážnym prenikaním funkcionalít, ktoré narúšajú tradičný pôdorysný rozvrh. Pozitívnym momentom je antihierarchickosť miestností, dynamickosť prepájania jednotlivých rolí bytu, ako aj stieranie hraníc medzi nosnými prvkami bytu a tými, ktoré vymedzujú priestor.
Projekt EMA. Foto: Katarína Príkopská (5 fotografie)
Exteriér
Obnova turistického areálu Malý Slavín
V mestských lesoch Bratislavy v areáli Malý Slavín dnes turistov poteší nenápadný prístrešok postavený na stĺporadí, ktorý im spríjemní oddych či ich ukryje pred nepriaznivým počasím. Architekti z ateliéru BAKYTA architekti, konkrétne Róbert Bakyta a Ľubomíra Blašková navrhli prístrešok tak, aby nezasahoval do prírody.
Pre stromy, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti boli v streche vyrezané otvory, aby sa mohli nerušene ohýbať pod vplyvom vetra.
Hodnotenie poroty: Známu turistickú destináciu malého Slavína výrazne zatraktívnil nový objekt prístrešku, ktorý je vymedzený zázračne levitujúcou mriežkou/strechou. Objekt je otvoreným spoločenským priestorom dobre integrovaným do scenérie lesa.
Obnova turistického areálu Malý Slavín. Foto: Matej Hakár (5 fotografie)
Cena verejnosti
Obnova mestskej plavárne v Trebišove
Cenu verejnosti, ktorá poslala dohromady viac ako 12-tisíc hlasov, získal architekt Patrik Panda s vyše tisíckou hlasov. Jeho návrh totiž viedol k revitalizácii plavárne v Trebišove, ktorá roky chátrala. Objekt bol opäť zapojený do organizmu mesta.
Zapojenie do prostredia, tvoriaceho hranicu medzi mestským a krajinným prvkom je pretavené aj do vonkajšieho vzhľadu objektu a použitých materiálov. Dreva a betónu, naturálneho a umelého.
Projekt Obnova mestskej plavárne v Trebišove. Foto: Zoltán Kanócz, Vlastimil Slávik, Patrik Panda (4 fotografie)
