Po štyroch rokoch sa zmenilo vinárstvo na čele rebríčka najdrahších vín, a takmer súčasne pokorili prvé dve vína aj magickú cenovú hranicu. Pozor – tých 20-tisíc dolárov je nielen cena za jednu fľašu, ale dokonca priemerná cena.
Ak si do Googlu zadáte „most expensive wine in the world“, zrejme (aj) vám „vypľuje“ zoznam zberateľských kúskov, unikátov a stáročných vín za desiatky, ba stovky tisíc dolárov.
Tento rebríček je však iný. Vydáva ho každý mesiac „Google vína“, portál WineSearcher, ktorý sa špecializuje na vyhľadávanie v katalógoch online vinoték a aukčných siení. Zaraďuje doň len relatívne „normálne“ vína, teda také, ktoré sa stále vyrábajú, sú (aspoň teoreticky, na poradovníky) aj dostupné, a nie sú to limitované série.
Stáročné vínarstvo z Bordeaux práve vylepšuje chuť svojho unikátneho vína.
V Karibiku sa hojdá na vlnách.
V posledných rokoch bolo na čele starodávne burgundské vinárstvo Domaine de la Romanée-Conti so svojím Grand Cru vínom. Pred niekoľkými týždňami sa „DRC“ stalo aj prvým vínom, ktorého cena uvádzaná predajcami – priemerná, naprieč dostupnými ročníkmi – prekonala hranicu 20-tisíc dolárov za fľašu.
V aprílovom vydaní je už však na čele sused z vedľajšej dediny, víno Domaine Leroy Musigny Grand Cru. Pred pár dňami zobrazoval WineSearcher priemerné ceny 21 255 dolárov – resp. 20 166 pri DRC.
Ak by sme to zobrali technicky, jedna bobuľka hrozna, z ktorého sa robia takéto vína, by mohla stáť pokojne aj sto eur. Len časť cenotvorby je teda „racionálna“, ak sa to tak dá vôbec povedať. A to tá, ktorú určuje minimálny objem ponuky a objektívne unikátna kvalita.
Leroy Musigny Grand Cru sa vyrába z 27-árovej mikroparcely na jednom z najslávnejších vinohradov sveta. „Le Musigny hral takú významnú úlohu v miestnom živote, že v roku 1882 sa obec Chambolle premenovala podľa neho na Chambolle-Musigny,“ uvádza vizitka na WineSearcheri a pridáva tradičný bonmot o vínach z tejto lokality: „une main de fer dans un gant de velours: železná ruka v hodvábnej rukavici.“
Rekordy na dražbách: absurdnú cenu dosiahlo aj 73-ročné víno Romanée-Conti
Aj tie najslabšie vína z Le Musigny Grand Cru, celkovo len 10-hektárového vinohradu, stoja aspoň tri-štyri stovky. Jedno susediace vinárstvo z vedľajšieho vinohradu Clos de Vougeot dokonca predáva svoje víno označené ako „Musigni“, aby zdôraznilo, že to je „skoro ono“. Len – nie je to ono, toto víno stojí iba biednych 150 dolárov, a aj to nepochybne sčasti vďaka dobrému nápadu s názvom.
Grand cru vinohrad Romanée-Conti patrí síce celý do „monopolu“, teda výlučného vlastníctva rovnomenného vinárstva. Ako celok je však ešte menší ako Musigny, má len necelé dva hektáre. A aj on je súčasťou mena dedinky, teda Vosne-Romanée, dokonca od roku 1866. Šľachtický prídomok Conti získal vďaka svojmu kniežaciemu majiteľovi zo 17. storočia.
Dražba kolekcie Romaneé-Conti grand cru od Domaine de la Romaneé-Conti v Hongkongu. Na fľaši z roku 1971 je ešte zjavné aj spoluvlastnícke postavenie rodiny Leroy. FOTO: SITA/AP
Pre porovnanie: asi najslávnejšie château v Bordeaux, na tamojšie pomery malý Petrus, produkuje svoje zhruba 3 200-dolárové víno z jedenástich hektárov (teda napríklad plocha zhruba 330 x 330 metrov). Ikonické „minivinohrady“ v Champagne, Clos d’Ambonnay a Clos du Mesnil majú medzi pol a trištvrte hektára.
Takéto (a ešte pár ďalších) vín sa často používajú ako príklady „zázrakov vo fľaši“, pri ktorých ani nemá zmysel udeľovať bodové hodnotenie, keďže sú pre normálnych ľudí nedostupné a prakticky „dokonalé“. Samozrejme, kritici, ak sa k vzorkám dostanú, tie známky veľmi radi udelia a nezvyknú sa sťažovať: dlhodobý priemer všetkých oznámkovaných „DRC“ dosahuje 97 bodov zo 100, pri Leroy Musigny Grand Cru je to 96.
Meno vinohradu v hlavnej úlohe, vinárstva nenápadne naboku dole. To je prezentácia najdrahšieho vína sveta. FOTO: WINESEARCHER.
Tieto dve superdrahé vína však spájajú nielen fakty, napríklad, že ide o odrodu Pinot Noir, ale aj príbeh ich vinárstiev.
V skratke: Lalou Bize-Leroy bola v 80. rokoch spoločníčkou v Domaine Romanée-Conti, ale rozhádala sa so spolumajiteľom Aubertom de Villainem, a tak sa osamostatnila, vlastné vinárstvo si vedie po svojom a stará sa o vinič systémom lístok po lístku, bobuľka po bobuľke. (Podiel v DRC si ale nechala.)
Lalou Bize-Leroy. FOTO: Domaine Leroy
„Takmer snehobiele vlasy, prenikavé modré oči ako jasná letná obloha, ktoré sa mi pozerali tuším rovno do duše,“ opísala dnes už 87-ročnú „grand dame“, „kráľovnú“ Burgundska, známa someliérka Jeannie Cho Lee, v článku na Forbes.com. „Neexistuje žiadne vinárstvo a žiadni vinári,“ cituje, čo jej pri stretnutí rázne vysvetlila Madame Leroy. „Taký koncept môže existovať len v Bordeaux, či iných regiónoch. My v Burgundsku sme len strážcovia. Sledujeme, pozorujeme, robíme niektoré rozhodnutia, ale vinič je prvoradý. Vedie nás.“
Prípadne, koncentrovanejšie ako motto vinárstva: „Víno inšpiruje kozmos, a chutí tak, ako sám svet. Keď sa naučíte, ako ochutnávať víno, už viac neochutnávate len to víno, ale najmä jeho ohromné tajomstvá.“
Neberie vás to za srdce? Tak trochu vecnejšie hodnotenie od „pápeža kritikov“ Roberta Parkera, ešte z roku 1998, keď sa novodobá podoba Domaine Leroy len začínala. „Z kontroverznej Lalou asi mnohí Burgunďania šalejú,“ písal všemocný kritik. „Je prakticky sama na špici burgundských vinárstiev. Ostatní vinári v oblasti sa jej obávajú, prípadne jej závidia.“
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
