„Nikdy som nemala biznis plán, ani som len nerozmýšľala o tom, že založím vlastnú značku. Všetko to išlo akosi spontánne,“ hovorí Barbora Havliková, ktorá od roku 2014 vedie Baškinu domácu továreň na dobroty. Do života jej podnikanie vstúpilo celkom nečakane, keď sa z mesta presťahovala na dedinu do domu s veľkou záhradou. Zamilovala si život v starom dedinskom dome, starostlivosť o záhradu a pestovanie zeleniny či ovocia. Chuť realizovať sa a potreba zužitkovať prebytočné plody ju priviedli k výrobe bylinkových sirupov, džemov, omáčok, čatní či pyré.
Barbora sa do kariérneho sveta dostala pomerne skoro. Po absolvovaní gymnázia v ďalšom štúdiu nepokračovala a celý profesijný život strávila v korporátnom prostredí. Pôvodne je špecialistkou na logistiku, osem rokov pracovala v automobilovom priemysle a neskôr prešla do oblasti IT. Než prvýkrát nastúpila na materskú dovolenku, pôsobila v spoločnosti Lenovo. „Boli to klasické kancelárske práce, ktoré má bavili a vždy som svoju prácu vykonávala na sto percent,“ približuje.
„Bola som vyslovene mestské dievča, nikdy by mi nenapadlo, že budem robiť to, čo robím dnes, a že ma to bude napĺňať a baviť,“ smeje sa Barbora, ktorá vyrastala v bratislavskej Karlovej Vsi. Novou záľubou v pestovaní prekvapila aj okolie.
Prvá limonáda a reakcie okolia
Jej príbeh sa začína návštevou maďarského opátstva v Pannonhalme, počas ktorej prvýkrát ochutnala levanduľovú limonádu. Tá jej zachutila natoľko, že sa po návrate domov rozhodla vlastnoručne pripraviť levanduľový sirup, ktorému dnes vďačí za štart svojho podnikania. „Vtedy bolo leto, chodili k nám návštevy, ktoré sme pohostili vlastnou limonádou,“ spomína.
Barbora sa vrhla na výrobu domácich produktov ešte počas materskej dovolenky. Foto: archív Baškinej domácej továrne na dobroty
Pozitívne reakcie na seba nenechali dlho čakať. Aj známym z Barborinho okolia sirup zachutil a dožadovali sa stále väčšieho množstva. A tak sa jedného dňa rozhodla, že tento levanduľový produkt pridá aj na svoj facebookový profil. „Začalo sa to nabaľovať,“ hovorí a hneď pokračuje, „Som veľmi spontánna. Keď dostanem nápad, tak sa doň vrhnem strmhlav.“
V tom čase bola Barbora na materskej dovolenke so svojou prvorodenou dcérou a popri starostlivosti o dieťa si hľadala nejakú formu sebarealizácie. „Ja musím stále niečo robiť, tvoriť,“ zamýšľa sa. Na začiatku pre ňu značka predstavovala dobrodružstvo, zábavu a možnosť vyplniť si voľný čas. Po šiestich rokoch a druhej materskej dovolenke so synom sa rozhodla venovať sa jej naplno.
O chémii a konzervantoch nechce ani počuť
Barbora vedie svoje podnikanie ako spracovateľka hospodárskych prebytkov vo forme predaja z dvora. Potešilo ju, keď sa mohla ako majiteľka pôdy zaregistrovať na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, čo jej umožnilo pripravovať gastronomické produkty zo zeleniny a ovocia, ktoré si vlastnoručne vypestuje v záhrade pri dome. „Máme ovocné stromy, veľkú figu, maliny, ríbezle, pestujeme zeleninu, bylinky,“ menuje.
Pri výrobe džemov stavila Barbora na netradičné a originálne kombinácie chutí. Foto: archív Baškinej domácej továrne na dobroty
Fungovanie Baškinej domácej továrne na dobroty nikdy nesilila, všetko nechávala skôr na osud. „Zaujímavé je, že ešte predtým, než som sa do niečoho vlastne pustila, sme kúpili vedľajší dom. V ňom mám dnes kuchyňu,“ konštatuje s úsmevom. Pre Barboru je vedenie vlastnej značky veľkou zodpovednosťou, dáva si totiž záležať na tom, aby boli produkty pripravené podľa jej predstáv v najvyššej kvalite.
Celú filozofiu preto postavila na základných surovinách, ktoré prejdú jej rukami od začiatku až po koniec. „Vždy sa to prejaví na chuti. Bazírujem na tom, aby v produktoch nebola žiadna chémia, žiadne konzervanty. Nepatrí do nich nič, čo nemá prírodný pôvod,“ vysvetľuje Barbora. Aj to je dôvod, kvôli ktorému ich pripravuje v malých množstvách. Do veľkovýroby by skĺznuť nechcela.
Ničnerobeniu nefandí
„Kvalita produktov musí byť stopercentná, inak by som to mohla celé rovno zabaliť,“ dodáva. Základom ponuky sú bylinkové sirupy, čatní, omáčky, zeleninové pyré, džemy, v ktorých stavila na netradičné kombinácie napríklad jahôd, rebarbory a levandule, sliviek a maku či marhúľ a vanilky. V letnom období sa zase púšťa do prípravy nanukov z ovocného pyré.
Základným kameňom Baškinej domácej továrne na dobroty bol levanduľový sirup. Foto: archív Baškinej domácej továrne na dobroty
Momentálne sezóna Baškinej domácej továrne na dobroty ešte nie je v plnom prúde, naposledy Barbora zbierala medvedí cesnak, ktorý používa na výrobu vlastného pesta. „Teraz čakám na bazu, ktorá by o pár týždňov mala kvitnúť. Okrem toho mám stále zásoby zeleniny v mrazničke, ktorú som v lete nestihla spracovať, takže stále pomaly spracovávam úrodu z minulého roka. Tiež sa veľa vecí dá dlhodobo uskladniť, napríklad cvikla či cibuľa,“ približuje.
Viac voľného času má obyčajne od januára do marca. Aj napriek tomu Barbora nie je fanúšičkou ničnerobenia, vždy nájde spôsob, ako zamestnať svoje ruky. Ak práve v kuchyni nevyrába, tak sa venuje baleniu produktov, na ktorom jej záleží asi rovnako ako na obsahu. „Som veľká pedantka a detailistka. To je také moje prekliatie. Všetko si radšej urobím sama, aby to bolo stopercentné. Je to moja vizitka.“
Rozhodla sa pomáhať
Spätná väzba zákazníkov, ktorí sa k Barbore vracajú po ďalšie a ďalšie produkty, jej dáva chuť pokračovať v poctivej práci. „Sú to veľmi srdeční ľudia, ktorí vedia oceniť to, že do výroby vkladám svoj čas, energiu, krv, pot, slzy,“ hovorí s úsmevom. Zároveň sa rozhodla, že bude spoločne so svojou komunitou pomáhať tým, ktorí to skutočne potrebujú.
Počas letného obdobia sa Barbora venuje aj výrobe vlastných ovocných nanukov. Foto: archív Baškinej domácej továrne na dobroty
Pred niekoľkými rokmi totiž Barbora narazila na príbeh otca, ktorého syn bol hospitalizovaný na onkológii v Bratislave. „Odkedy mám deti, tak som veľmi citlivá na ich trápenie. Zistila som, že paradajky sú dobrým pomocníkom v boji proti rakovine,“ vraví. Vtedy sa spoločne s manželom zhodli, že darujú sto fliaš paradajkového pyré detským onkologickým pacientom na Kramároch.
Nasledujúci rok do tejto zbierky zapojila aj svojich zákazníkov, až z toho vznikla teraz už päťročná tradícia a spolupráca s neziskovou spoločnosťou Deťom s rakovinou. Barbora dáva ľuďom možnosť zakúpiť paradajkové pyré a týmto spôsobom pomáhať ťažko chorým deťom. „Tento rok to bolo vyše 700 fliaš, čo sa takto vyzbieralo. Je to úžasné, ľudia prispejú, ani nad tým neváhajú,“ dopĺňa. Vďaka Baškinej domácej továrni na dobroty má možnosť konať aj takéto dobro.
Výzvou budúcnosti sú noví zamestnanci
Vo výrobe poctivých produktov chce Barbora pokračovať aj naďalej. Sama priznáva, že záujem zákazníkov ju pomaly tlačí k tomu, aby sa značka zväčšovala. V najbližšom období sa preto začne rozhliadať po novej prevádzke, ktorú by tento raz chcela mať situovanú v Bratislave.
Pri novej prevádzke sa chce Barbora spoliehať na svoj vnútorný hlas, ktorý ju vedie. Jej cieľom nie je nájsť si akýkoľvek priestor, do ktorého by presťahovala svoju výrobu. Podstatné totiž je, aby sa v ňom v prvom rade cítila dobre, a aby vedela, že je to „to pravé orechové“.
„Všetko nechávam viac-menej na osud, nechcem to siliť, to som nikdy nerobila. Verím, že všetko to, čo hľadám, mi do života príde v tom správnom čase,“ dopĺňa.
So zväčšovaním prichádza aj jedna veľká výzva, s ktorou sa Barbora bude musieť chtiac-nechtiac popasovať. Výrobu produktov už viac totiž nebude zvládať iba vo vlastnej réžii. „Bude zrejme ťažké nájsť človeka alebo ľudí, na ktorých sa budem môcť stopercentne spoľahnúť. Myslím, že nie je ľahké nájsť niekoho, komu by záležalo na mojej značke tak, ako na nej záleží mne. Priala by som si, aby moju značku vlastne brali za svoju,“ uzatvára.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
