Práčovňa, ktorá pomáha. Tak charakterizuje Ivan Mako svoje podnikanie v obci Valaská na Horehroní. Nadšenec ho rozbehol v roku 2014 a už o dva roky neskôr získal cenu za najlepší sociálny biznis na Slovensku.
Ivan Mako je zakladateľom Združenia mladých Rómov na Slovensku, no posledné roky sa venuje práve sociálnemu biznisu. A aj keď s ním naša krajina veľa skúseností nemá, vo svete je to spôsob, ako pomôcť menej rozvinutým oblastiam s vysokou nezamestnanosťou a zapojiť do práce aj vylúčené komunity.
V práčovni Wasco perú napríklad uniformy pre ministerstvo vnútra, ale aj posteľnú bielizeň pre menšie súkromné firmy. Väčšinu zákaziek však dostávajú práve od štátnych inštitúcií.
United Colours of Horehronie
V súčasnosti zamestnávajú 25 ľudí a desiatky dobrovoľníkov, pričom spájajú znevýhodnených a ťažko zamestnateľných bez rozdielu – slobodné matky, Rómov, zdravotne postihnutých či ľudí, ktorí nepracovali roky. Nazývajú sa aj United Colours a vravia, že na farbách nezáleží. Od iných biznisov sa Wasco odlišuje aj tým, že je súčasťou širšieho Multifunkčného centra, ktoré sa zameriava aj na vzdelávanie a pomoc komunite.
Nevyhadzujte jedlo. Bratislava dostala prvú komunitnú chladničku
“Robíme rôzne vzdelávacie semináre, pomáhame našim klientom napríklad s napísaním životopisu či hľadaním práce, ponúkame aj rodinné poradenstvo alebo pomoc s exekúciami či bývaním,” vysvetľuje. Potom od nich dostávajú aj niečo na oplátku. “Keď sme napríklad v minulosti pomohli nejakému stavbárovi, tak sa mu pri rekonštrukcii ozveme, kedy nám môže prísť pomôcť,” hovorí Mako a dodáva, že mnohí za nimi chodia z vlastnej iniciatívy. Združenie tak týmto spôsobom šetrí peniaze, ktoré potom môže investovať do ďalšej pomoci.
Ivana Maka nazývajú sociálnym inovátorom. Foto: archív Ivan Mako
Práčovňa je však zatiaľ jediná, ktorá generuje zisk a pomáha tak financovať ďalšie aktivity. Tento model si Mako priniesol zo zahraničia – ziskovejšie prevádzky tam v sociálnom podnikaní ťahajú tie menej výnosné. Celkovo si preto centrum aj napriek sociálnemu zameraniu vie zarobiť samo na seba a tvoriť zisk. Na Slovensku ide o prvú lastovičku, keďže tento postup sa zatiaľ nepodarilo aplikovať nikomu. Mako však predpokladá, že postupne sa táto myšlienka rozšíri. “Ukazujeme štátu, že niečo takéto je možné,” hovorí. Záujem o know-how zatiaľ prejavil napríklad Banskobystrický samosprávny kraj.
Mama superhrdinka vymyslela stavebnicu, aby deti odtrhla od smartfónov
Na rozbehnutie podobného projektu je podľa Maka potrebných minimálne 250-tisíc eur. Im v začiatkoch finančne pomohli granty z rôznych projektov. “Nemali sme jednozdrojové financie, peniaze sme skladali postupne z nórskych fondov, Ekopolisu, ministerstva vnútra či od iných štátnych a medzinárodných organizácií,” vymenúva.“Vstup na trh bol veľmi ťažký a mnohí nás nazývali ambicióznymi bláznami, no teraz sa k nám chodia inšpirovať aj ľudia zo štátnych či mimoštátnych inštitúcií a my im ukazujeme, ako na to,” hovorí. V súčasnosti sa už zameriava na to, aby bol podnik samoudržateľný a na fungovanie nepotreboval žiadne dotácie.
Komunitné centrum a práčovňa v súčasnosti zamestnávajú 25 ľudí. Foto:archív Ivan Mako
Ich cieľom je postupné rozširovanie a zvyšovanie zisku. “Tak to funguje aj v zahraničí, nie je to o umelom udržiavaní sociálneho podniku, ale tlačí sa na to, aby fungoval ako štandardná firma,” vysvetľuje. Mako sa inšpiroval v Belgicku či nemeckom Solingene. Filozofia sociálnych podnikov je tam postavená na počiatočnej dotácii, ktorá sa však postupne znižuje, až je firma odkázaná sama na seba.
Manželia z Bánoviec urobili z detských papúč klasiku, ale aj hit
“Verím, že to tak v najbližšej dobe začne fungovať aj u nás,” vraví. Aj napriek tomu, že už práčovňa začala generovať menší zisk, z červených čísel sa dostala až po štyroch rokoch fungovania. “Verím, že pri ďalších sociálnych podnikoch bude nábehová krivka rýchlejšia, no keď sme začínali my nemali sme žiadnu skúsenosť z podobného podnikania na Slovensku,” vysvetľuje.
Obliečky na lízing
Budova, v ktorej „Makovci“ pôsobia, má 20 miestností a obsahuje aj veľkú konferenčnú miestnosť, ktorú chcú prenajímať firmám či mimovládnym organizáciám. Tieto zisky budú ďalej používať na pokrývanie nákladov a financovanie svojich aktivít. Ich ďalším plánom je rekonštrukcia podkrovia, kde budú poskytovať ubytovanie a v najbližšom období vytvoria aj krajčírsku dielňu. Chcú totiž nadväzovať na to, čo tam majú. “Vidíme, že veľké percento prádla je už opotrebovaného a aj naši klienti majú záujem o nové,” hovorí Mako a vysvetľuje, že chcú poskytovať akýsi “lízing”. Klientom by tak ušili napríklad nové obliečky bez poplatku, no zabezpečili by si tak, aby u nich ostali dlhodobo.
Wasco v číslach:
- Práčovňa spolu s komunitným centrom funguje už 4 roky.
- Zamestnávajú 25 ľudí, ktorí boli dlhodobo bez práce.
- Mesačne vyperú 15 ton prádla.
- Každý mesiac prejdú 30 000 kilometrov ciest ku klientom.
- V súčasnosti má komunitné centrum približne 150 klientov.
Momentálne sa uchádzajú o eurofondy na rekonštrukciu a dokončenie priestorov. Ďalší priestor na exanziu vidia vo vytváraní prevádzok v iných kútoch Slovenska. A najbližšie chcú spustiť sociálny podnik na východe v Rožňave. Začať stavať by chceli ešte túto jeseň.
Pranie uniforiem pre amerických vojakov. Foto: archív Ivan Mako
Okrem ďalších zdrojov by im to prinieslo aj úsporu financií. V súčasnosti totiž prerábajú na tom, že práčovňa zváža prádlo od klientov z mnohých kútov Slovenska a ich autá jazdia veľké okruhy.
Jedno auto urobí mesačne približne 10 000 kilometrov, čo je podľa Maka nákladné a aj preto chcú vytvoriť viac prevádzok. “Nechceme na nič tlačiť, ale postupne budeme túto stratégiu napĺňať,” hovorí.
Chýba im návyk
Centrom už prešlo vyše 300 ľudí a podľa ich doterajších skúseností sa ďalej pracovne uplatní približne 31 percent. “Našim cieľom nie je, aby u nás títo ľudia robili dlhodobo, chceme ich naučiť pracovným návykom a pomôcť im vyriešiť problémy tak, aby boli pripravení na štandardnú firmu,” vysvetľuje.
Títo ľudia totiž veľakrát neovládajú veci, ktoré sú pre iných samozrejmosťou. Podľa Maka to však nie je spôsobené tým, že by boli menej inteligentní, no chýba im skúsenosť a až príliš dlhé obdobie strávili na úrade práce.
“Pracuje u nás pani, ktorej na úrade práce nedali 16 rokov inú prácu ako zametanie.“ Teraz však u nich robí vedúcu predáčku, ktorá manažuje ďalšie pracovníčky a obsluhuje techniku, ktorú predtým vôbec nepoznala.
Centru sa zatiaľ teda darí a spolupracuje aj s niektorými festivalmi. Zviditeľnilo sa napríklad na festivale Pohoda, kde v roku 2016 postavilo práčovňu.
