Firmy stále častejšie využívajú pri pohovoroch s uchádzačmi o zamestnanie chatboty, najmä ak ide o obsadzovanie pozícií určených pre menej kvalifikované profesie. Rovnako, ako aj pri iných algoritmických náborových nástrojoch, sa odborníci a samotní uchádzači o zamestnanie obávajú, či umelá inteligencia dokáže rozhodovať naozaj objektívne.
Amanda Claypool sa začiatkom júna pokúšala získať prácu v sieti reštaurácií rýchleho občerstvenia v americkom Asheville v Severnej Karolíne. Počas toho narazila na niekoľko nepríjemností, ktoré zapríčinila umelá inteligencia.
Chyba za chybou
Pár príkladov, s ktorými sa Amanda stretla. Náborový chatbot pre McDonald’s s menom Olivia ju posunul na osobný pohovor, kvôli technickým problémom ho však nenaplánoval. Chatbotu pre Wendy’s sa síce podarilo osobný pohovor naplánovať, išlo však o pracovnú pozíciu, ktorú nemohla vykonávať.
Chatbot z Hardees ju pre zmenu poslal na pohovor s manažérom, ktorý mal v tom čase dovolenku. O bezproblémovej náborovej stratégií teda môžeme hovoriť len veľmi ťažko.
„Prišla som do Hardees a zamestnanci, ktorí v tom čase pracovali v prevádzke, boli prekvapení. Netušili, čo so mnou majú robiť a ani, ako mi pomôcť,“ povedala pre Forbes Claypool, ktorá nakoniec prijala prácu v inej spoločnosti.
„Celé to bolo omnoho komplikovanejšie, než bolo nevyhnutné,“ dodala. (McDonald’s ani Hardees neodpovedali na žiadosť Forbesu o komentár. Hovorca Wendy’s pre Forbes povedal, že chatbot sa snaží „o väčšiu efektívnosť pri nábore“ a dodal, že „inovácia je v DNA ich spoločnosti.“)
Freepik/Pch.vector
Foto: Freepik/Pch.vector
Náborové chatboty, ako sú tie, s ktorými sa stretla Amanda počas hľadania novej práce, sa používajú čoraz častejšie v odvetviach, ako sú zdravotníctvo, maloobchod a reštaurácie. Ich úlohou je odfiltrovanie nekvalifikovaných uchádzačov a naplánovanie pohovorov s tými, ktorí by mohli byť na danú pozíciu vhodní.
Firmy ako McDonald’s, Wendy’s, CVS Health a Lowes používajú pri svojich náboroch chatbota Olivia, vyvinutého arizonským startupom Paradox s hodnotou 1,5 miliardy dolárov, ktorý sa špecializuje na umelú inteligenciu.
Iné spoločnosti, ako napríklad L’Oreal, sa spoliehajú na chatbota menom Mya, vyvinutého rovnomenným startupom so sídlom v San Franciscu. (Startup Paradox však neodpovedal na žiadosť o vyjadrenie na margo skúseností Amandy Claypool.)
Len presné odpovede
Väčšina chatbotov určených na pracovné pohovory ešte nie je taká pokročilá a prepracovaná ako súčasné konverzačné chatboty, akým je napríklad ChatGPT. Používajú sa predovšetkým pri obsadzovaní pracovných pozícií, na ktoré sa hlási veľký počet uchádzačov – pokladníkov, skladníkov a asistentov zákazníckeho servisu.
Chatboty sú primitívne a kladú pomerne jednoduché otázky: „Viete, ako používať vysokozdvižný vozík?“ alebo „Môžete pracovať cez víkendy?“ Ako však zistila Amanda, tieto chatboty môžu robiť chyby a nie vždy sa nájde človek, na ktorého sa môžete obrátiť v prípade, keď sa niečo pokazí.
Mnohé chatboty si navyše vyžadujú presné odpovede, čo môže v praxi znamenať automatické odmietnutie kvalifikovaných kandidátov, ktorí možno neodpovedia na otázky presne tak, ako si to vyžaduje jazykový modul umelej inteligencie.
Podľa odborníkov to môže predstavovať problém pre ľudí so zdravotným postihnutím, uchádzačov, ktorí dostatočne neovládajú jazyk, alebo starších záujemcov o zamestnanie.
Aaron Konopasky, hlavný právny poradca Americkej komisie pre rovnosť pracovných príležitostí (EEOC) sa obáva, že chatboty ako Olivia a Mya nemusia byť schopné prispôsobiť sa ľuďom so zdravotným postihnutím alebo zdravotnými problémami.
„Ak sa rozprávate s ľudskou bytosťou, je prirodzené, že sa snažíte nájsť spôsob, ako sa prispôsobiť tomu druhému,“ vysvetľuje pre Forbes. „Ak je však chatbot príliš rigidný a uchádzač potrebuje určitý druh výnimky, chatbot mu na to nemusí dať príležitosť.“
Skrytá diskriminácia uchádzačov?
Ďalším problémom je potenciálna diskriminácia. Chatboty totiž môžu kvôli prednastaveným parametrom používaných pri náboroch rozhodovať zaujato alebo dokonca diskriminovať niektorých uchádzačov.
„Ak sa chatbot rozhoduje napríklad na základe toho, ako dlho vám trvá odpovedať či používate správnu gramatiku alebo sa vyjadrujete v rozvitých vetách, tak sa úplne oprávnene vynárajú obavy ohľadom ich zaujatosti,“ povedala Pauline Kim, profesorka pracovného práva na Washingtonskej univerzite, ktorej výskum sa zameriava na využívanie umelej inteligencie pri nábore nových zamestnancov.
Napriek kritike je umelá inteligencia stále jasnou voľbou pre firmy, ktoré chcú znížiť náklady pri nábore nových zamestnancov.
Tento typ zaujatosti môže byť navyše náročné odhaliť, najmä v prípadoch, ak firmy nie sú transparentné v tom, prečo bol potenciálny kandidát odmietnutý. Americké vládne orgány schválili legislatívne zmeny, ktoré majú sprísniť monitorovanie a tiež regulovať používanie umelej inteligencie ako náborového nástroja.
Začiatkom júla tohto roku prijalo mesto New York nový zákon, ktorý vyžaduje od zamestnávateľov, ktorí používajú automatizované nástroje, ako sú skenery životopisov a pohovory s chatbotmi, aby kontrolovali svoje nástroje pri dodržiavaní princípov rovnosti.
V roku 2020 prijal štát Illinois zákon, ktorý vyžaduje, aby zamestnávatelia, ktorí používajú umelú inteligenciu na analyzovanie video pohovorov, o tom informovali uchádzačov a získali ich súhlas.
Chatboty sú lacnejšie
Napriek kritike je umelá inteligencia stále jasnou voľbou pre firmy, ktoré chcú znížiť náklady pri nábore nových zamestnancov. Podľa slov Matthewa Scherera, hlavného politického poradcu pre práva pracovníkov a technológie v Centre pre demokraciu a technológie, sú oddelenia ľudských zdrojov často jedným z prvých miest, kde dochádza k znižovaniu počtu zamestnancov.
„Ľudské zdroje vždy patrili k nákladným oddeleniam firiem a navyše negenerujú žiadne príjmy,“ vysvetľuje a zároveň dopĺňa, že chatboty sú teda veľmi logickým prvým krokom pri zefektívňovaní náborových procesov.
Na podobnom zdôvodnení stojí aj idea spoločnosti Sense HQ, ktorá poskytuje firmám ako Sears, Dell alebo Sony, chatboty s umelou inteligenciou, ktoré pomocou textových správ pomáhajú náborovým pracovníkom vyberať spomedzi tisícok uchádzačov.
Hlavné foto: Pixabay/Tumisu
Foto: Pixabay/Tumisu
Spoločnosť tvrdí, že ich umelú inteligenciu využilo už približne 10 miliónov uchádzačov o zamestnanie a spoluzakladateľ Alex Rosen pre Forbes upresnil, že v praxi takéto čísla znamenajú záber na omnoho väčší počet kandidátov.
„Dôvodom, prečo sme vytvorili chatbota, bola v prvom rade snaha pomôcť náborovým pracovníkom komunikovať so širším okruhom kandidátov, než by boli schopní urobiť osobne,“ povedal a doplnil: „Nemyslíme si, že umelá inteligencia by mala rozhodovať o výsledku výberového konania sama. Mohlo by to byť nebezpečné. Ešte nedospela tak ďaleko.“
Úskalia výberov
Spoločnosť RecruitBot vytvorila umelú inteligenciu, ktorá dokáže hľadať nových zamestnancov pomocou strojového učenia tak, že prechádza databázou 600 miliónov uchádzačov o zamestnanie pochádzajúcich z verejne dostupných zdrojov a pracovných portálov, s cieľom pomôcť spoločnostiam nájsť kandidátov podobných ich súčasným zamestnancom.
„Je to niečo podobné, ako, keď vám Netflix odporúča filmy na základe toho, ktoré filmy ste už videli a páčili sa vám,“ povedal CEO a zakladateľ Jeremy Schiff pre Forbes.
Obavy zo zaujatosti umelej inteligencie sú v tomto prípade na mieste, nakoľko zameranie sa na hľadanie podobných uchádzačov má svoje úskalia. V roku 2018 spoločnosť Amazon tento nástroj vypustila zo svojho výberového procesu, nakoľko diskriminoval ženy. Jeho nastavenia totiž čerpali údaje poväčšine zo životopisov mužov a tak ich pri výbere uprednostňoval.
Urmila Janardan, analytička v neziskovej organizácii Upturn, ktorá skúma, ako technológie ovplyvňujú príležitosti pre ľudí, poznamenala, že niektoré firmy využili na výber kandidátov aj osobnostné testy, pričom ich otázky nemusia vôbec súvisieť s náplňou práce. „Môžete byť dokonca potenciálne odmietnutí kvôli otázkam ohľadom vďačnosti alebo typu osobnosti,“ povedala.
Osobnostný kvíz s chatbotom
Pre Ricka Gneda, maliara a spisovateľa na čiastočný úväzok, bol osobnostný kvíz súčasťou pohovoru s chatbotom, keď sa uchádzal o prácu v austrálskom supermarkete Woolworths. Chatbot, ktorého vytvorila firma Sapia AI (predtým známa pod názvom PredictiveHire), ho požiadal, aby poskytol 50 až 150-slovné odpovede na päť otázok.
Umelá inteligencia následne analyzovala jeho odpovede, pričom sa zameriavala na vlastnosti a zručnosti, ktoré zodpovedajú požiadavkám náborových pracovníkov. Výsledok analýzy bol, že Gned „dobre zvláda zmeny“ a „dokáže myslieť komplexne, vďaka čomu vníma aj detaily“. Chatbot ho na základe odpovedí odporučil do ďalšieho výberového kola.
Zatiaľ čo Sapia AI nevyžaduje, aby žiadatelia odpovedali na otázky v časovom limite, systém hodnotí štruktúru viet, čitateľnosť a zložitosť slov použitých v textových odpovediach, uviedol v e-maile CEO a spoluzakladateľ firmy Sapia AI Barb Hyman.
Gnedovi tento proces pripadal dehumanizujúci a znepokojujúci. Pre Forbes povedal: „Som v demografickej skupine, kde sa ma to netýka. Bojím sa o ľudí z menšín, ktorí sa na trhu práce uchádzajú zväčša o slabšie platené pozície.“
Pre jedného uchádzača o prácu, ktorý si želal zostať v anonymite, aby mohol slobodne hovoriť o svojich skúsenostiach, malo chatovanie s robotom aspoň jedno pozitívum.
Pri zasielaní stoviek žiadostí o prácu sa mu totiž potenciálni zamestnávatelia často vôbec neozvú späť, no chatbot mu aspoň odpovedal, že prijal jeho žiadosť.
„Vnímam to ako lepšie správanie v mnohých smeroch,“ povedal. „No ak by som mal komunikovať s chatbotom pri každej práci, o ktorú sa uchádzam, bolo by to otravné.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Rashi Shrivastava.
