Čím ďalej sa ako ľudia posúvame v hľadaní zmyslu v práci a v každodenných rutinách, tým ďalej posúvame to, čo očakávame od našich nadriadených a ľudí okolo seba. V súčasnosti sa často stretávame s novým trendom „ako byť správnym lídrom“. Začalo sa to „ako byť správnym manažérom“, prehuplo sa to do diskusie „manažér verzus líder“ a teraz je upriamená pozornosť na tému „autentický líder“. Čo má však prirodzenosť a autentickosť spoločné s líderstvom?
Počúvaš niekedy ráno v rádiu Juniora a Marcela alebo poobede Sajfu? Videl si v poslednom čase veľmi dobrú TED/TEDx prezentáciu, ktorá ťa niečo naučila, ale aj sa ťa emočne dotkla? Sajfa nie je vtipný proste len tak, lebo sa naučil 10 vtipov, a TED spíker nie je zaujímavý len preto, že by mal výborné prezentačné schopnosti. Títo ľudia majú buď dar, alebo vybudovanú vlastnosť, s ktorými vedia veľmi dobre narábať.
Hovorím o prirodzenosti. Takíto ľudia totiž pracujú s tým, o čom vedia, že sú v tom dobrí. Poznajú svoje emócie a neboja sa ich ukázať. Neboja sa, že budú zraniteľní alebo menejcenní, ak ukážu strach, alebo naopak silu. Vedia, že autentickosť je ich superschopnosť. Tá dobrá správa? Túto superschopnosť sa môže naučiť mať každý. Tá horšia správa? Nepostačí na to jeden workshop ani jedna kniha.
4 tipy, ako si neotráviť dovolenku, od Natálie Kiskovej
Tak, ako na to? Ešte prednedávnom som k tejto téme napísala dlhšieho sprievodcu a tu je z neho niekoľko rád, ako začať:
1. Voľba životného štýlu.
Rozhodnutie spoznávať sa a pracovať sám na sebe je veľkým krokom. Pre teba, ale aj pre ľudí v tvojom blízkom okolí. V istých chvíľach to totiž môže vyzerať, že sa stávaš egoistom, že si na tom psychicky zle, že nie si spoločenský, že si proste iný. Sám seba nebudeš v bodoch spoznávať, budeš prechádzať zmenami a rozumieť svojim najbližším menej.
Je to niečo ako odvykačka. Najskôr nastane absťák – strach z toho, čo príde a z nekomfortu, do ktorého si sa sám pustil. Musíš otvoriť každú Pandorinu skrinku a nielen do nej nazrieť, ale aj ju pochopiť a spracovať to, čo si v nej našiel. A teraz tá dobrá správa. Začneš sa cítiť lepšie. Začneš veciam rozumieť, rýchlejšie identifikuješ emócie a problémy, začneš sa tešiť a meniť svoje okolie. Zrazu ťa opusti dráma z tvojho života, nebudeš sa obklopovať ľuďmi, ktorí len berú a nedávajú, a ujasníš si svoje priority.
No toto naozaj nie je beh na krátku trať, je to životný štýl. Ja na tom účelne pracujem už vyše 3 rokov a zakaždým, keď vidím posun, vidím aj novú príležitosť a novú výzvu, ktorá ma čaká. Buď si istý, že máš na to silu. Že si pripravený „hrabať sa“ v minulosti a vypočuť si úprimný feedback. Ako sa hovorí „dvakrát meraj, raz rež“. Veľmi dobre si rozmysli, v ktorom bode sa do toho pustíš (či sa pustíš, je, ak si v tomto bode článku, už neodvrátiteľné).
2. Feedback alias spätná väzba.
Rozhodol si sa teda, že si na túto zmenu pripravený. Spíš si to, o čom si presvedčený, že sú tvoje hodnoty, silné a slabé stránky. Tvoje priateľstvá a vzťahy. Kto veríš, že si. Nie, kto chceš byť. Preto sa tento krok volá feedback a nie dreamland. Nie je to jednoduché, pretože my ľudia sme subjektívni, a to najmä voči sebe. Ale skús to. Daj si čas, priestor a nesúď sa pri tom. Toto nie je morálna skúška skauta, je to tvoja cesta k sebapoznaniu.
Neprestávajte sa učiť.
Týchto 7 zručností získate ťažko, no oplatí sa vám to
Ďalší krok je naučiť sa, ako si pýtať a dostávať feedback. Je rovnako dôležité, aké otázky kladieš, ale aj ako na ne reaguješ. Ako si nebrať názor osobne, ale byť otvorený tomu, čo príde. Pri získavaní spätnej väzby kladiem otvorené otázky. Napríklad: „Si spokojný s výsledkom?“ verzus „Ako by si hodnotil svoj výsledok?“ Na prvú otázku možno odpovedať áno, alebo nie. Druhá otázka otvára možnosť konverzácie.
Zisti, ako môžeš človeka, ktorý feedback nikdy nedával, nasmerovať na to, aby si dostal úprimnú odpoveď a aby sa on necítil ako pri výsluchu. Taktiež je dôležité prísť napríklad na to, kedy je správne pýtať si feedback či ako nastaviť neutrálnu atmosféru.
Nejdem tu spísať celú príručku, ako dávať feedback, lebo to je veda sama o sebe. Odporúčam prečítať si čo len pár článkov, ideálne pozrieť si TED videá či prečítať si pár kníh na tému efektívnej spätnej väzby. Pýtaj sa a skúšaj. Je to základ, na ktorom potom vieš budovať nielen v oblasti sebapoznávania, ale aj v práci, vo vzťahoch a v rodine.
3. Podporná skupina.
Porozmýšľaj o svojom okolí. Kto sú ľudia, ktorí podľa teba už nejakým spôsobom (vedome, alebo nevedome) pracujú na sebe a rešpektuješ ich? Kto ťa vie skritizovať, ale aj pochváliť bez predsudkov? Komu sa vieš zveriť so svojimi najtajnejšími obavami? Ak máš v okolí aspoň jedného takého človeka, tak máme prvý krok.
Proces sebapoznávania ti pomôže rýchlejšie identifikovať problémy a emócie, zadefinovať ich a pracovať s nimi. Zdroj: unsplash/Brooke Lark
Ďalej je vhodné zvážiť, či mať kouča/psychoterapeuta. Ak si ako ja a chceš objektívny názor na vec a zároveň sa naučiť nové techniky toho, ako so sebou pracovať, je výborné nájsť si ho. Aspoň na začiatky, pretože takýto odborník ti pomôže so sebahodnotením a reflexiou. .
Áno, na Slovensku je zakorenené, že keď máš psychológa, tak máš mentálne problémy, alebo sa potrebuješ len vyrozprávať ako v amerických filmoch. Realita je však iná – niekedy je dobré dať na rady odborníka, a to nielen v rámci fyzického zdravia, ale aj toho psychického. Nezačínaj túto ťažkú cestu sám. Buď otvorený pomoci a inému názoru.
4. Pozoruj.
Začni sa pozorovať. Pozeraj, ako ľudia reagujú na tvoje emócie. Ako ty reaguješ v ťažkých i pekných momentoch. Ako sa správaš v istých situáciách. Kedy reaguješ na veci emočne a nerozumieš prečo, kedy tej emócii rozumieš. Pozri sa, čo funguje v tvojom okolí, kto sa ako správa, keď ty urobíš A, alebo B. Testuj, skúšaj, vnímaj.
K tomuto celému cvičeniu som sa dostala, keď som si uvedomila, že som nerozumela, prečo som na istých stretnutiach (či už pracovných alebo kamarátskych) zrazu z ničoho nič veľmi podráždená. Nečakane mi všetko začalo prekážať, zatvárala som sa pred diskusiou, nepočúvala som, cítila som tlak na hrudi. Vtipné je, že síce už viem, kedy a aj prečo sa to deje, no neviem to zastaviť. Naučila som sa to však prijať a učím sa na tom pracovať. Je to drina, no už sama viem, kedy mám robiť rozhodnutia či kedy pre mňa nie je správny čas na diskusiu.
Pri pozorovaní zistíš veľmi veľa o sebe aj o druhých. Nesúď, len pozoruj. Tvoje pozorovanie ti vie pomôcť zadefinovať seba i svoje okolie a posúvať sa ďalej.
Pre tento článok je tento bod posledný. V skutočnosti je ich ešte aspoň desať a veľa z nich sa opakuje i mení a človek sa k nim musí postupne vrátiť. No na začiatok je toho viac ako dosť. Ak sa pustíš na cestu sebaspoznávania, púšťaš sa na ťažkú, no oslobodzujúcu cestu.
A prečo byt autentickým lídrom? Autentickí lídri majú krásnu vlastnosť, sú sami sebou v práci a aj mimo nej, vedia si priznať svoje slabé stránky a pracovať na nich. Zároveň vedia pracovať aj so svojimi silnými stránkami a aj silnými stránkami iných. Je to úžasné prepojenie, keď EQ pracuje s IQ na rozvoji seba a svojich tímov. Autentickí lídri sa venujú hlavne dlhodobým výsledkom a nepozerajú sa len na finančnú úspešnosť v danom bode, preto sú považovaní za najcennejších zamestnancov/šéfov. Autentický lídership nie je už len možnosťou, je to cesta, na ktorú by sa mal pustiť každý.
