Bol pri väčšine reforiem, ktoré Slovensko posunuli z „čiernej diery Európy“ medzi moderné a úspešné krajiny. Novým premiérom má byť skúsený ekonóm a viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.
„Poznám ho, je to skúsený ekonóm, čo je dobré na tejto pozícii aj v tomto čase,“ vyhlásil dosluhujúci premiér Eduard Heger o svojom nástupcovi na oslavách 78. výročia víťazstva na fašizmom v Bratislave.
Premiér aj ďalší členovia úradníckej vlády budú podľa neho od prvého dňa čeliť ťažkým výzvam.
Pragmatik, ktorý verí dátam
Kto je vlastne nový predseda vlády, ktorý by mal viesť Slovensko až do parlametných volieb, ktoré sa uskutočia 30. septembra 2023?
„Mojou ideológiou je pragmatizmus, hospodárska politika založená na moderných metódach a dátach a viera v to, že úspešná spoločnosť potrebuje vzdelaných ľudí, rozumné pravidlá a kvalitné inštitúcie,” hovorí o sebe Ľudovít Ódor na svojom blogu.
Nie betón, ale gigabajty
Vo veľkom rozhovore pre Forbes v októbri 2020 označil za top priority pre úspešné napredovanie krajiny tri oblasti – inovácie, vedu a vzdelávanie.
„Pre mňa je v súčasnosti top priorita ekonomika 21. storočia. Ja by som takmer všetko podriadil tomuto cieľu. Treba to chápať komplexne, vrátane vzdelávania, vedy a jej financovania, inovácií, infraštruktúry pre inovácie, regionálne centrá a klastre. Niečo, čo trochu pripomína toto tisícročie. Nie betón a asfalt, ale skôr gigabajty a hertze,” povedal vo vtedajšom rozhovore.
Ódor vyštudoval matematiku a manažment na bratislavskom matfyze. Po získaní vysokoškolského diplomu nastúpil do ČSOB, kde pracoval ako analytik finančných trhov.
V komerčnej sfére pokračoval ako ekonóm v Slovenskej ratingovej agentúre, kde tvoril makoroekonomické analýzy a predpovede, ale aj hodnotenia finančného zdravia samospráv.
Po dvoch rokoch Ódor prešiel do služieb štátu. Počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu ho minister financií Ivan Mikloš obsadil do pozície hlavného ekonóma rezortu a Ódor sa ujal tiež vedenia Inštitútu finančnej politiky.
Inštitút výrazne zmodernizoval, zaviedol prísne výberové kritériá na pracovníkov, vymenil väčšinu zamestnancov a zapojil ich do vzdelávania cez zahraničné kurzy Medzinárodného menového fondu, OECD, Oxfordskej univerzity či London School of Economics.
Terapeut slovenskej ekonomiky
Ministerstvo financií v tomto období rozbehlo viaceré významné reformy, ktoré Slovensko vystrelili na trajektóriu rastu a prosperity.
Ľudovít Ódor a inštitút pod jeho vedením sa podieľali na reforme riadenia verejných financií, zavedení rovnej dane a druhého dôchodkového piliera či stratégii zavedenia eura ako novej meny na Slovensku.
„Navrhovať terapiu pre celú ekonomiku je asi to najzaujímavejšie, čo môže ekonóm na Slovensku robiť. Mal som to šťastie byť ako spoluautor alebo odborný poradca pri viacerých významných reformách. Najviac sa teším z týchto vecí: zavedenie rovnej dane, reforma riadenia verejných financií, stratégia zavedenia eura, zákon o dlhovej brzde, reforma prvého a druhého piliera dôchodkového systému, projekt hodnota za peniaze,” uviedol neskôr Ódor na svojom blogu.
Pol roka pred pádom druhej Dzurindovej vlády ho kabinet na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka vymenoval za člena bankovej rady tejto inštitúcie. Ódor v nej obsadil post výkonného riaditeľa pre výskum.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej v roku 2010 Ódor prešiel do služieb novej premiérky ako jej poradca a poradca ministra financií Ivana Mikloša.
Podieľal sa na konsolidácii verejných financií po štvorročnej vláde kabinetu Roberta Fica a tiež na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý priniesol právne mechanizmy nezadlžovania sa krajiny nad rámec možností ekonomiky a dlhodobú udržateľnosť hospodárenia krajiny.
Reformy dôchodkového systému, sociálnych odvodov či systému sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek, na ktorých sa podieľal, ostali však aj pre skorý pád Radičovej vlády len vo forme návrhov.
Na čele strážcov štátneho rozpočtu
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti okrem iného zriadil aj Radu rozpočtovej zodpovednosti ako nezávislý orgán, ktorý monitoruje a hodnotí hospodárenie štátu a sleduje, či vlády plní pravidlá rozpočtovej zodpovednosti.
V roku 2012 poslanci parlamentu vymenovali Ódora za člena Rady a túto pozíciu zastával celé sedemročné funkčné obdobie.
Ódor popritom pôsobil v dozornej rade Slovenskej sporiteľne a podpredseda Združenia nezávislých fiškálnych rád v EÚ. Ide o združenie inštitúcií, ktoré sa venujú hospodáreniu únie a jej fiškálnej politike.
Krátko pred koncom tretej vlády Roberta Fica prezident Andrej Kiska vymenoval Ľudovíta Ódora za viceguvernéra Národnej banky Slovenska na návrh kabinetu. Tento post zastáva doposiaľ.
Ľudovít Ódor sa narodil 2. júla 1976 v Komárne. Hovorí aktívne po anglicky a maďarsky. Je autorom mnohých odborných publikácií doma aj v zahraničí. Počas obdobia kovidu napísal popularizačnú knihu Rýchlokurz geniality, ktorá patrila medzi najpredávanejšie publikácie na trhu.
Od roku 2016 je hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni, krátko pôsobil aj na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.
Je členom iniciatívy za angažovanú spoločnosť Slovak Global Network, ktorá spája expertov a lídrov z rôznych oblastí života s cieľom posilniť odborný hlas pri tvorbe verejných politík na Slovensku.
Bude si to treba odmakať
Naposledy napísal pre Forbes komentár v decembri minulého roka, pričom sa venoval zhodnoteniu ekonomickej situácie na Slovensku a čiastočne identifikoval aj faktory, ktoré budú kľúčové pre jej ďalší vývoj.
„Ak už nerátame s ďalšími výraznými vojenskými šokmi, tak rok 2024 by už mohol byť z hľadiska inflácie relatívne dobrý. Časť roboty odpracuje samotná vysoká inflácia, ktorá cez nižšiu reálnu spotrebu a zisk vyvolá slabšie ekonomické časy. Zvyšok budú musieť odmakať centrálne banky a vlády,” napísal vtedy netušiac, že sa sám postaví do čela dočasnej úradníckej vlády.