Pred pár týždňami priniesol francúzsky denník Les Échos správu o tom, ako v auguste zívali prázdnotou francúzske mestá. V ich uliciach sa nepromenádovali žiadni americkí, ázijskí ani ruskí turisti.
Niektoré mestá, ako napríklad Marseille na juhu Francúzska a Lille na severe, dokázali prilákať aspoň turistov z okolia. Francúzi aj čiastočne pomohli pozdvihnúť miestny turizmus, veď iba v Lille bolo otvorených až 70 percent hotelov a hlásili obsadenosť medzi 40 a 45 percentami.
Prázdne ulice, žiadni turisti
No situácia v Paríži, ktorý je zvyknutý na zástupy turistov, bola hrozná. Počas prvých šiestich mesiacov tohto roka stratilo mesto vyše 14 miliónov návštevníkov. Obsadenosť hotelov počas leta dosahovala maximálne 34 percent.
Pracovníci turistického ruchu odhadujú, že im za letné mesiace júl a august poklesli príjmy o 60 percent oproti bežným letám.
V pozadí sa týči Eiffelova veža, kým v popredí kráča jediný muž s rúškom. Aj takto vyzerala v niektoré dni realita Paríža. Foto: SITA/AP
Svetová turistická organizácia pod správou OSN uvádza, že iba počas prvých šiestich mesiacov tohto roka poklesla v globálnom meradle návštevnosť zahraničných turistov o 65 percent. Medzi aprílom a júnom zaznamenala dokonca pokles až 95,2 percenta.
Ako vyčísľuje The Telegraph, tento prepad predstavuje celosvetovú stratu 440 miliónov turistov. Ďalších 460 miliárd dolárov zas vypadlo v príjmoch z exportu. Pritom tieto straty sú až päťnásobne vyššie, než o akých sa hovorilo počas finančnej krízy z roku 2009.
Najviac zasiahnuté krajiny
Na základe dát od Svetovej rady pre cestovanie a turizmus (WTTC) zostavila štatistická stránka Statista zoznam najväčších krajín, ktoré pocítili zrejme najtvrdší prepad turizmu. Vyplýva to z dát, ktoré opisujú, do akej miery je hrubý domáci produkt (HDP) týchto krajín závislý práve od príjmov z turizmu.
Na čele zoznamu je Mexiko, ktorého HDP je až z 15,5 percenta závislé od príjmov od turistov a ich aktivít v krajine. Nasledujú Španielsko (14,3 %), Taliansko (13 %), Čína (11,3 %) a Austrália (10,8 %).
Ísť do zahraničia či ostať doma?
Známi travel blogeri o tom, ako cestujú v čase korony
Ďalšie priečky patria Nemecku (9,1 %) a Veľkej Británii (9 %). Na ôsmom mieste sa umiestnili Spojené štáty americké.
Podľa CNN bol dopad na najväčšiu ekonomiku sveta menší, pretože turizmus sa na celkovom HDP krajiny podieľa iba 8,6 percentami. Do tohto čísla pritom zarátavajú aj príjmy hotelov, reštaurácií, cestovných agentúr aj aerolínií.
Prázdne námestie v turisticky obľúbenom Dubrovníku. Snímka je z apríla. Foto: SITA/AP/Darko Bandic
Prvú desiatku uzatvárajú Francúzsko (8,5 %) a Brazília (7,7 %). Podľa britského denníka The Telegraph sa turizmus podieľa na svetovom HDP až 10 percentami, pričom je zodpovedný za vyše 330 miliónov pracovných miest.
Niektoré krajiny, ktorých občania sú od príjmov z turizmu do veľkej miery závislí, pociťujú následky Covidu-19 tvrdšie ako iné. A to aj napriek tomu, že ide o malé ekonomiky, ktoré sa do výsledného rebríčka, ktorý zostavila stránka Statista, nedostali.
Dosah na malé krajiny
Dôkazom toho sú mnohé ostrovy v Karibiku. Napríklad ostrovný štát Antigua a Barbuda má až 91-percentný podiel zamestnanosti v cestovnom ruchu.
Podobne je na tom aj Svätá Lucia a Aruba, kde až 84 percent obyvateľov pracuje v turizme. Tam na následky koronavírusu dopláca až 78 percent obyvateľov, ktorí sú zamestnaní v cestovnom ruchu.
Čo všetko sa nedezinfikuje?
Letuška a hviezda TikToku má pre vás 13 bezpečnostných tipov
Rovnako trpia aj krajiny v Ázii. Cestovný ruch dáva totiž prácu až 66 percentám obyvateľov Makau a 60 percentám obyvateľov Maldív.
Pri pohľade na európske krajiny je jednotkou tohto rebríčka Chorvátsko. Populárna dovolenková destinácia mnohých Slovákov má až 20 percent svojho HDP závislého od príjmov z turizmu.
Nečudo, že si aj naďalej ponecháva otvorené hranice, a to aj pre návštevníkov zo Spojených štátov amerických. Ak by ich zatvorili, (ekonomické) dôsledky by mohli byť omnoho horšie.
Prispievateľka Alex Ledsom píše pre Forbes o cestovaní.