Slováci zabudli šetriť. Kým doteraz sa tradične radili medzi sporivé národy, už to neplatí. Vysoká inflácia a pokles reálnych miezd spôsobili, že míňame viac, ako zarábame. Dokazujú to viaceré čísla.
O schopnosti odkladať peniaze hovorí makroekonomický ukazovateľ zvaný miera úspor. Udáva, aký podiel zo svojho príjmu človek našetrí.
Minieme viac, ako zarobíme
V minulosti to bolo bežne okolo osem percent, počas pandémie dokonca až viac ako 12 percent. V súčasnosti však predstavuje miera úspor na Slovensku len zhruba dve percentá. Zo sto eur zárobku si teda odložíme dve eurá.
Kliknite a prečítajte si viac zo špeciálu „24 rád na bohatší a lepší život“
V skutočnosti je to však ešte horšie. Toto číslo totiž nafukujú splátky hypoték. Ako vysvetľujú analytici Národnej banky Slovenska, do miery úspor sa zahŕňajú aj splátky úverov, pretože cez istinu zvyšujú hodnotu majetku dlžníka. Rovnako tak do nej patria aj príspevky na dôchodkové zabezpečenie.
Ak by sme od štatistík odrátali tieto fixné platby, reálna miera úspor by sa preklopila do mínusu. Inými slovami: na bežné výdavky minieme viac, ako zarobíme. Uplynulý rok sme tak míňali úspory z predchádzajúceho obdobia.
Úspory v bankách klesli
Vidno to na objeme majetku bežných ľudí v bankách. Zostatky na ich účtoch klesajú – máme tam menej peňazí ako pred rokom.
„Reálna spotreba slovenských domácností sa napriek rekordnej inflácii neprepadla, práve naopak. Množstvo tovaru a služieb, ktoré si ľudia zakúpili, rástlo, i keď príjmy obyvateľov po zohľadnení inflácie stagnovali,“ vysvetľujú analytici NBS. Ilustráciu tohto správania si môžete pozrieť aj na nasledujúcom grafe.
Analytici vysvetľujú, že úspory, ktoré ľudia nahromadili počas pandémie, sa už minuli. Nástup zvýšenej inflácie sa tak pretavil do úbytku úspor. „Úroveň vkladov je už niekoľko mesiacov pod dlhoročným trendom a nahromadenými vkladmi už ľudia pravdepodobne nedisponujú,“ konštatuje centrálna banka.
K návratu do plusu by podľa nej mohlo prísť až vtedy, keď začnú platy rásť opäť rýchlejšie ako inflácia. To by malo byť v budúcom roku.
Kedy si polepšíme?
Pre oživenie miery úspor bude kľúčový vývoj inflácie a miezd. Zdražovanie sa už začalo spomaľovať. Inflácia klesla v októbri na 7,1 percenta. Ešte v januári to pritom bolo viac ako 15 percent.
Tendencia je teda pozitívna. Napriek tomu však inflácia na Slovensku zostáva najvyššia v eurozóne. Dôvodom je vysoký podiel potravín na spotrebnom koši Slovákov, a to až 23,7 percenta, keďže práve rast cien potravín sa najviac podpisuje pod nárast inflácie.
Druhou časťou skladačky je rast miezd. Ľuďom nezostane v peňaženkách viac, kým ich platy nebudú rásť rýchlejšie ako inflácia.
„Mzdy by mali v tomto aj budúcom roku dynamicky rásť. V prvej polovici tohto roku sa ich medziročná dynamika zrýchlila, avšak ešte nedosiahla na infláciu. Reálne mzdy za celý rok teda ešte poklesnú zhruba o jedno percento,“ povedal v rozhovore pre Forbes.sk Ján Beko, vedúci oddelenia makroekonomických analýz NBS.
„Na budúci rok by však už mali reálne rásť,“ dodal. Pripomína, že nominálne mzdy rastú podľa neho už v súčasnosti blízko desiatich percent – v prvom polroku o 9,7 percenta. Po očistení o infláciu – čo sú reálne mzdy – to však bol ešte stále pokles o 3,4 percenta.
Kam smerovať úspory
Po zlepšení príjmovej bilancie sa stane opäť aktuálnou otázka, čo s úsporami. Návrat do plusu by mohol byť príležitosťou, ako to robiť lepšie. Tri zo štyroch eur máme ešte stále na neúročených bežných účtoch. Zvyšná štvrtina úspor je na termínovaných účtoch. Nie je to dobre.
Situácia na peňažnom trhu sa totiž medzičasom zlepšila. Na trhu sú dostupné alternatívy, ktoré umožňujú sporiť si s vyšším úrokom a bez viazanosti. Domácnosti tak môžu mať peniaze kedykoľvek k dispozícii a pritom zarábať zhruba štyri percentá ročne.
Túto príležitosť poskytujú fondy peňažného trhu, či už ide o peňažné fondy, ktoré ponúkajú tradičné správcovské spoločností, alebo peňaženky od investičných spoločností.
S úrokom a bez viazanosti
Najväčší domáci roboporadca Finax ponúka napríklad úrok 3,7 percenta na portfóliu zloženom z troch ETF fondov investujúcich do vládnych a podnikových dlhopisov. Dlhové cenné papiere vykazujú tradične nízku volatilitu. Sú preto vhodné aj na krátkodobé investovanie.
Podobné produkty majú aj iné spoločnosti. Napríklad české Portu alebo Partners Asset Management. Investujú do likvidných nástrojov peňažného trhu, napríklad termínovaných vkladov či dlhopisov.
Ešte širšiu ponuku umožňuje pohľad za hranice. Podobné produkty v Česku nesú úrok takmer sedem percent. Treba však pri nich zvážiť aj menové riziko. Oslabenie koruny by totiž mohlo vymazať výnos dosiahnutý investovaním.
PREČÍTAJTE SI VIAC ZO ŠPECIÁLU „24 RÁD NA BOHATŠÍ A LEPŠÍ ŽIVOT“
