Tak, ako jedna veľkosť oblečenia nesedí všetkým, to isté platí pre diétu. Odborníci na výživu dokonca zistili, že to, čo môže u jednej osoby pomôcť pri chudnutí, nemusí vždy fungovať u druhej. Tím izraelských vedcov zisťoval, prečo je to tak.
Ukazuje sa, že ľudia metabolizujú jedlo veľmi odlišne v závislosti od ich individuality – a zloženia ich črevných mikróbov. To, čo môže u jednej osoby viesť k pomalému a trvalému znižovaniu hladiny cukru v krvi, môže u inej osoby viesť k bizarnému prudkému nárastu.
Takže poznanie, že potraviny, ktoré sú zdravé pre jedného človeka, môžu byť nezdravé pre druhého, by mohlo viesť k zásadnému posunu v spôsobe, akým sa tvoria stravovacie odporúčania.
Rovnaké jedlá, veľmi rozdielne výsledky
Výskumníci z Weizmannovho inštitútu skúmali pri 800 účastníkoch štúdie množstvo premenných: od ich hmotnosti a výšky cez hladinu glukózy, črevné mikróby až po ich krvné testy. Ľuďom podávali rovnaké jedlá a zaznamenávali, ako na ne reagujú, zároveň účastníkom poskytli mobilnú aplikáciu, aby mali prehľad o jedlách, ktoré konzumovali v bežné dni. Ich hlavným cieľom bolo sledovať hladiny cukru v krvi každého človeka po zjedení daného jedla.
Index telesnej hmotnosti a vek účastníkov boli faktory, ktoré hladinu cukru v krvi ovplyvňovali výrazne – a podľa očakávaní. Okrem týchto základných premenných však existovalo mnoho individuálnych rozdielov.
Zradné paradajky
Napríklad jedna žena, ktorá celý život bojovala s nadváhou, mala obzvlášť silný nárast hladiny cukru v krvi po konzumácii paradajok, ktoré pravidelne jedla. Paradajky sa pritom zvyčajne považujú za nízkoglykemické jedlo, čo znamená, že určite nezvyšujú hladinu cukru v krvi.
„Pre túto osobu by individualizovaná diéta na mieru neobsahovala paradajky, ale mohla by obsahovať iné zložky, ktoré by mnohí z nás nepovažovali za zdravé, ale pre ňu by zase možno boli,“ povedal autor štúdie Eran Elinav.
„Dôležité je, že pred touto štúdiou neexistoval žiadny spôsob, ako by jej niekto mohol poskytnúť takéto personalizované odporúčania, ktoré môžu podstatne ovplyvniť progresiu jej vznikajúceho diabetu.“
To znamená, že to, čo je zdravé jedlo pre jedného, nemusí byť také dobré pre druhého.
Riešením by bolo stravovanie na mieru
Tím tiež analyzoval vzorky stolice od účastníkov. Výskumníci chceli určiť zloženie ich črevných mikróbov a zistiť, ako to súvisí s reakciou na glukózu. Tímu sa potom podarilo vymyslieť algoritmus, ktorý by dokázal predpovedať, ako bude ktorákoľvek osoba reagovať na dané jedlo.
Pre skupinu nových účastníkov vytvorili už s pomocou algoritmu personalizované diéty. A hľa, ich telá, vrátane hladiny cukru v krvi po jedle, podľa toho reagovali. Postupne sa ich črevné mikrobiómy začali podobať, napriek tomu, že boli kŕmené veľmi odlišnou stravou.
„Po zhliadnutí týchto údajov zvažujem možnosť, že o epidémii obezity a cukrovky premýšľame nesprávne,“ hovorí autor štúdie Eran Segal. „Veľa expertov má pocit, že vie, ako liečiť tieto problémy a majú pocit, že to zlyháva na tom, že ich ľudia nepočúvajú a jedia nekontrolovane. Ale možno sú ľudia v skutočnosti poslušní, len sme im v mnohých prípadoch dávali nesprávne rady.“
Dúfajme, že keď vyjde viac takýchto štúdií, pochopíme lepšie individuálne rozdiely v stravovaní. Ak sa vám zdá, že vaša diéta nezaberá, možno má zmysel prejsť na inú. Nezabúdajte, že nie všetky diéty sú si rovné a možno len potrebujete nájsť vhodnejšieho kandidáta.
Článok vyšiel v americkom vydaní Forbes a jej autorkou je Alice G. Walton.