Posledných 14 rokov sme žili v makro bubline. Nízke a neustále klesajúce úrokové miery a tlačenie peňazí zvyšovalo atraktivitu a valuácie technologických spoločností na úkor podnikov zo „starej“ ekonomiky (rafinérie, strojárske spoločnosti, farmaceutické firmy…). Na prelome tohto roku sa však situácia zdanlivo zmenila. Hrozivá miera inflácie otvára otázky o tom, či krajiny západného sveta dosiahli limit monetárneho uvoľňovania.
Po finančnej kríze v roku 2008 centrálne banky pod vedením amerického FEDu znížili úrokové miery na dlhodobé minimum a do ekonomík natlačili miliardy, aby tak zabránili krachu finančného sektoru. Dôsledkom toho bola dekáda rastu startupov a technologických spoločností typu Uber, Airbnb, WeWork a podobne, ktoré uprednostňovali rast pred profitabilitou.
Začarovaný kruh
V čase, keď je v obehu veľa peňazí, a keď sú úrokové miery nízko, majú budúce zárobky pre investorov väčšiu hodnotu. Povedané inak – investori diskontujú budúci profit nižšou úrokovou mierou.
Startupy s atraktívnou mierou rastu a predpokladom budúcej profitability boli v tomto čase investične lákavejšie ako firmy, ktoré generovali profit v prítomnosti. Prílev kapitálu a rast valuácií startupov prirodzene lákal ďalší kapitál, čo viedlo k ďalšiemu rastu valuácií v začarovanom kruhu typickom pre kapitálové trhy.
Centrálne banky tento postup zopakovali po príchode pandémie na začiatku roka 2020. Dôležité je vždy sledovať, čo robí americká centrálna banka FED, keďže Amerika predstavuje drvivú väčšinu svetových kapitálových trhov. A tiež preto, že dolár je rezervná mena sveta.
Mechanizmus je jednoduchý:
- 1. FED si na účet pripísal o pár triliónov dolárov naviac a kúpil za ne z účtov komerčných bánk dlhopisy a iné cenné papiere. Banky tak zrazu mali obrovské množstvo voľného kapitálu, ktorý mohli požičiavať domácnostiam a firmám.
- 2. FED znížil úrokové miery za ktoré si banky medzi sebou požičiavajú cez noc peniaze. To opäť uľahčilo bankám požičiavať si viac do ekonomiky, keďže bolo veľmi lacné požičať si v prípade nedostatku predpísaných kapitálových rezerv od inej banky. To nie je všetko. V Amerike tiež štát začal občanom posielať priamu finančnú podporu vo forme šekov v hodnote 1200 dolárov.
Inflácia – krátkodobý jav?
Dôsledkom bolo, že globálna pandémia nezastavila svetovú ekonomiku, pretože všetci sa cítili bohatší vďaka novo vytlačeným peniazom.
Druhým dôsledkom bolo, že ľudia začali s ľahko nadobudnutými peniazmi špekulovať a investovať do akcií, krypta a NFT, čo viedlo k astronomickým valuáciám.
Ceny všetkého išli nahor a objavili sa obavy z inflácie, avšak centrálne banky ich zväčša ignorovali, keďže záchrana ekonomiky bola prioritou.
Predpokladalo sa, že inflácia je len krátkodobý jav. Tento predpoklad sa opieral o skúsenosť z predošlej dekády po poslednej finančnej kríze, počas ktorej zostala inflácia dlhodobo nízka napriek masívnemu kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Zásadným rozdielom však bolo, že tentokrát FED spolu s Treasury (štátna pokladnica a ministerstvo financií) posielalo novo vytlačené peniaze aj priamo ľuďom.
Veci nabrali spád
Po celý rok 2021 inflácia posilňovala a na veľké obavy centrálnych bankárov sa zdalo, že je pomerne rezistentná. Potom prišla vojna a veci nabrali veľmi zlý spád. Útok Ruska na Ukrajinu zásadne zmenil obchodné a kapitálové toky na celom svete. Dostupnosť kritických priemyselných a poľnohospodárskych surovín sa zo dňa na deň dostala do ohrozenia.
Okrem inflácie zo strany dopytu sa tak objavila aj inflácia spôsobená nedostatkom. Túto formu centrálne banky však kontrolovať nemôžu, a tak v stave miernej paniky zmenili svoju rétoriku a začali hovoriť o zastavení monetárneho uvoľňovania.
Len naoko
Ide však len o rétoriku. Americký FED drží úrokové miery aj naďalej pod úrovňou 1 percenta a na jeho účte je stále obrovské množstvo cenných papierov, ktoré kúpil z trhu. Ani v najkatastrofickejších inflačných scenároch nie je pravdepodobné, že by si FED mohol dovoliť zvýšiť úrokovú mieru na viac ako 2-3 percentá, keďže by to zvýšilo úrokové poplatky samotnej Ameriky na katastrofické úrovne.
Avšak rétorika úplne stačí. Západné ekonomiky stoja na kvantách dlhu naakumulovaného dekádami financializácie – transformácie aktív na cenné papiere a ich deriváty. Sú to ekonomiky riadené rétorikou, v ktorých aj malý signál o zmene spôsobuje masívny odliv kapitálu.
Najhorší prepad kapitálových trhov
Prepad kapitálových trhov za posledných pár mesiacov bol najhorší od roku 1939. Valuácie mnohých spoločností, ktoré svojimi biznis modelmi benefitovali z pandémie a stali sa za posledné dva roky obľúbenými akciami investorov – firmy ako Netflix (NASDAQ: NFLX), Shopify (NYSE: SHOP) alebo Coinbase (NASDAQ: COIN) – sa prepadli o 80 percent a viac.
Pri takomto výkyve trhov sa tiež začali objavovať štrukturálne trhliny, ktoré môžu mať dlhodobé následky. Jednou z prvých je pád stablecoinu Terra.
Obľúbený stablecoin Terra
Stablecoiny majú v krypto svete obrovský význam, keďže krypto investori potrebujú presúvať stabilnú hodnotu medzi burzami a protokolmi. A taktiež v časoch, keď chcú svoj kapitál krátkodobo uchrániť pred volatilitou. Nemôžu ho jednoducho a rýchlo zameniť za tradičné meny, pretože tradičné banky sú zastarané, pomaly fungujúce a konzervatívne inštitúcie, ktoré im spôsobujú problémy. Stablecoiny to riešia; investor síce zostáva na úrovni rýchleho, geograficky neobmedzeného blockchainu, avšak získava istotu stabilnej hodnoty, ktorú môže rýchlo presúvať tam, kam potrebuje.
TerraUSD alebo UST je kryptomena, ktorá sa na základe algoritmického mechanizmu snažila udržiavať stálu hodnotu, resp. „peg“ k doláru tak, aby 1 UST = 1 $. Tento stály kurz mal byť udržiavaný arbitrážou.
Terra vydala ešte jeden coin, ktorý sa volal Luna. UST bolo kedykoľvek možné zameniť za Lunu v hodnote jedného amerického dolára.
Arbitráž mala fungovať tak, že v prípade, že UST presiahne krátkodobo hodnotu 1 dolára, investori rýchlo zmenia Lunu za UST. Naopak, v prípade, že UST padne pod hodnotu 1 dolára, investori rýchlo vymenia UST za Lunu, ktorú potom predajú na trhu za vyššiu hodnotu.
TerraUSD bola veľmi obľúbená, pretože s ňou investori mohli pasívne zarábať až 20-percentný úrok vložením do Anchor protokolu. (O tom, ako fungujú decentralizované financie, resp. DeFi protokoly, som tiež písal tu.)
Špirála smrti
Prirodzene, obrovské riziko tejto štruktúry bolo v tom, že ak by investori stratili dôveru v projekt a snažili by sa všetci naraz predať svoje UST za Lunu – a potom predať Lunu, aby dostali naspäť tradičné peniaze – spustí to „špirálu smrti“. Respektíve, predaj tlačí cenu dole, čo spôsobuje ďalšiu paniku, čo spôsobuje ďalší predaj.
Presne to sa bohužiaľ stalo a behom necelých dvoch dní bolo vymazaných viac ako 270 miliárd dolárov trhovej hodnoty.
Mnohí pokladajú pád Terry za obdobu Lehman Brothers v krypte, keďže DeFi protokoly sú prepojené a strach a predaj sa tak šíri ďalej. Pravdou je, že väčšina DeFi projektov stavia svoj biznis model ako Ponziho schému. To však nie je nutne zlé.
DeFi môže v budúcnosti nadobudnúť užitočnú funkciu. Môže sa dokonca stať finančným prostriedkom bežných ľudí. Dôvody prečo to tak je, som ďalej rozviedol tu. Je tiež veľmi dôležité rozlišovať medzi bitcoinom a zvyškom krypto sveta. Bitcoin je naozaj revolučný technologický vynález na poli financií.
Čas nabrať odvahu
Trhy padajú a panuje strach. Je čas byť odvážny. Z makro perspektívy sa investičné prostredie naozaj mení. Vojna a mnohoročná rivalita medzi Čínou a USA zastavili globalizáciou a s ňou aj nízke pracovné náklady a dostupnosť všetkého.
Je treba pripraviť sa na obdobie vyšších nákladov a inflácie. To však neznamená, že finančný kapitál, ktorý v panike odišiel z najkvalitnejších mien (napr. Amazon – Nasdaq: AMZN – je takmer na tej istej úrovni ako pred pandémiou, resp. dole) a zo štrukturálne kvalitných kryptomien (bitcoin a ethereum) sa nemôže rovnako rýchlo otočiť naspäť a začať nakupovať.
Dôležité je investovať opatrne, pravidelne, dlhodobo a len do aktív, ktorým investor rozumie.