V procese investovania sa investori často stretávajú s horskou dráhou emócií. Ak sa to stalo už aj vám, nie ste sami. Koniec koncov, cyklický investičný proces, ktorý zahŕňa obstarávanie informácií, výber, nákup a predaj investícií, je plný psychologických nástrah. Avšak iba tí investori, ktorí sa budú aktívne vyhýbať odchýlkam od noriem, respektíve od racionalít v úsudku, môžu dosiahnuť nezaujaté rozhodnutia.
Klasická ekonomická teória hovorí, že jednotlivci sú dobre informovaní a konzistentní pri rozhodovaní. Domnieva sa, že investori sú „racionálni“, čo znamená dve veci – po prvé, keď jednotlivci dostanú nové informácie, aktualizujú svoje presvedčenia, t. j. začnú sa správať racionálne. Po druhé – jednotlivci následne urobia rozhodnutia, ktoré sú normatívne prijateľné. Zatiaľ čo tento rámec je zdanlivo jednoduchý, je jasné, že ľudia sa v skutočnosti nerozhodujú racionálne.
De facto sa ľudia často správajú iracionálne – v kontraproduktívnych a systematických modeloch, čiže sú predvídateľne iracionálni. Väčšina investorov funguje viac zo zotrvačnosti ako logicky.
Privátny bankár:
Tu je päť dôvodov prečo by ste mali investovať do umenia
Tieto vybočenia od teoretických predikcií pripravili cestu pre behaviorálne financie. Behaviorálne financie sa zameriavajú na kognitívne a emocionálne aspekty investovania čerpajúc z psychológie, zo sociológie a dokonca aj z oblasti biológie, aby zistili skutočné vplyvy na správanie sa investorov.
V posledných rokoch poskytol výskum v oblasti behaviorálnych financií bankárom nový súbor nástrojov, ktorý pomáha klientom nastaviť svoju myseľ racionálnejšie, čo sa peňazí týka. Uplatnením týchto poznatkov osobní bankári umožňujú klientom prehodnotiť chybné predpoklady a urobiť správne rozhodnutia v oblasti sporenia a investovania, respektíve v oblasti výdavkov. Pri stretnutí s klientmi je dôležité položiť otázku, čo sú ich obavy, aké majú potreby alebo pocity, keď myslia na svoj majetok.
Behaviorálne financie skúmajú súhru inštiktívnych pocitov a racionálneho myslenia. Poradcovia a bankári sa môžu naučiť, ako emocionálne a kognitívne odchýlky môžu ovplyvniť finančný úsudok a následné rozhodnutie. Klienti „cítia rýchlo“, ale trvá im dlhšie, aby popremýšlali nad tým, čo pociťujú. Ich prvá reakcia je väčšinou veľmi emocionálna, a nie logická. Poznanie myšlienok a emócií klienta pomôže bankárom získať situačné podvedomie, ktoré odráža ich prvoradé hodnoty – „veľký obraz“, ktorý slúži ako pozadie pre interpretáciu situácie a poskytuje perspektívu „zhora“.
Zmeny správania a ich vplyv na investičné rozhodnutia
Všetci máme silno zakorenené určité predsudky, ktoré existujú hlboko v našom vnútri. Niektoré nám môžu v každodennom živote slúžiť pre naše dobro, no pri investovaní môžu mať opačný efekt. Behaviorálne predsudky zahŕňajú tak kognitívne, ako aj emočné odchýlky. Zatiaľ čo kognitívne zaujatosti vyplývajú zo štatistických údajov, spracovania informácií alebo chýb v pamäti, emočné odklony vychádzajú z impulzov alebo intuície a vedú k činom založeným na pocitoch a nie faktoch.
Hlavný problém investora – a dokonca aj jeho najhorší nepriateľ – je pravdepodobne on sám. – Benjamin Graham
Prílišná sebadôvera
Vo všeobecnosti máme ako ľudia tendenciu vidieť svet pozitívne. Viaceré štúdie, ktoré skúmali lekárov, právnikov, študentov, generálnych riaditeľov, zistili, že títo jedinci majú nereálne pozitívne sebahodnotenie minulých pozitívnych výsledkov. Zatiaľ čo dôvera môže byť cennou črtou charakteru, tak pri investičných rozhodnutiach môže skresľovať.
7 podvedomých chýb, ktoré nám bránia sa správne rozhodnúť
Nadmerná sedôvera je emocionálna odchýlka. Prehnane sebadôverní investori sa domnievajú, že majú väčšiu kontrolu nad svojimi investíciami, ako majú v skutočnosti. Keďže investovanie zahŕňa komplexné analýzy, príliš sebadôverní investori môžu nadhodnotiť svoje schopnosti identifikovania úspešných investícií.
V skutočnosti odborníci často nadhodnocujú svoje vlastné schopnosti viac ako priemerný človek. V štúdii z roku 1998 (De Bondt) zistili, že afluentní (bohatší) investori boli presvedčení o tom, že ich vlastné zručnosti pri výbere akcií boli rozhodujúce pre výkonnosť portfólia. V skutočnosti ale prehliadali širšie vplyvy na výkonnosť portfólia. V extrémnom prípade môže investor s nadmernou sebadôverou byť zainvolvovaný do investičných podvodov. Ekonóm Steven Pressman identifikoval nadmernú sedôveru ako hlavného vinníka, ktorý je zodpovedný za náchylnosť investorov k finančným podvodom.
Averzia k stratám
Efektívna trhová teória konštatuje, že existuje priamy vzťah a kompromis medzi rizikom a výnosom. Čím vyššie riziko spojené s investíciou, tým väčšia návratnosť. Teória predpokladá, že investori hľadajú najvyššiu návratnosť za úroveň rizika, ktoré sú ochotní a schopní podstúpiť. Behaviorálne financie a súvisiaci výskum ale naznačujú opak.
Strach zo straty
Vo svojej hlavnej štúdii „Prospect theory“ Daniel Kahneman a Amos Taversky zistili, že investori sú citlivejší na straty než na riziká a možný výnos. Stručne povedané – ľudia dávajú prednosť vyvarovaniu sa stratám pred dosiahnutím ekvivalentného zisku: je lepšie nestratiť 50 eur, ako nájsť 50 eur. Podľa niektorých zistení ľudia „vážia“ straty dvakrát toľko ako potenciálne zisky. Hoci pravdepodobnosť udalosti, pri ktorej príde investor o všetko, môže byť minimálna, ľudia by radšej súhlasili s menšou istou stratou, než aby riskovali veľkú stratu.
Tento efekt je v priamom rozpore so slávnym pravidlom investovania „znížte svoje straty a nechajte bežať výnos“.
Pokiaľ ide o investičných profesionálov a poradcov v oblasti majetku, riziko straty je a bude pre klientov dôležitá téma. Klientom však musíte pripomenúť, že „strata“ je relatívny pojem a že vaša pridaná hodnota pre klientov spočíva pri vytváraní a navrhovaní finančných cieľov a zohľadnení psychológie a emócií, ktoré sú základom rozhodnutí klientov. Tieto poznatky dokážu pomôcť aj pri prehĺbení väzby s klientom, čo prináša lepší investičný výsledok a taktiež lepší klientsky vzťah.
Jakub Křivan je Head of CEE v spoločnosti C-QUADRAT Investment group vo Viedni, v ktorej v minulosti pracoval ako obchodný riaditeľ pre CZ/SK. Svoje vysokoškolské štúdium vo Viedni zavŕšil titulom MBA so zameraním na behaviorálne financie. V roku 2018 bol pri zrode platformy SBEN, ktorej poslaním je šíriť poznatky o fascinujúcich možnostiach behaviorálnej ekonómie a prinášať tento svetový trend na Slovensko. Hovorí plynule po nemecky a anglicky a medzi jeho záľuby patrí cestovanie, basketbal a varenie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
