Všetci sa za svojimi cieľmi vrháme s energiou a motiváciou. Prečo teda tak často nedosiahneme to, čo sme chceli? Nová štúdia na prieniku neurovedy a behaviorálnej vedy ponúka jednoduchý a užitočný pohľad na to, prečo pri dosahovaní cieľov niekedy zlyhávame. Všetko sa odvíja od chýbajúcej spojitosti medzi tým, na čo sa sústreďujeme, keď sa o svojich cieľoch rozhodujeme a keď na ich dosiahnutí začneme reálne pracovať.
Štúdia sa začala s touto hypotézou:
- Keď sa rozhodujeme dosiahnuť nejaký cieľ, zameriavame sa na odmenu. Predstavujeme si, ako túto odmenu získame a ako sa budeme cítiť, keď ju dostaneme. To nás podnecuje k činnosti.
- Keď už však začneme pracovať na konkrétnej úlohe, ocitneme sa zoči-voči tomu, čo sa od nás skutočne k dosiahnutiu cieľa vyžaduje a naše sústredenie sa presunie od odmeny k úsiliu.
- A tu je ten problém: namiesto toho, aby sme sa opäť sústreďovali na odmenu, zostávame zameraní na úsilie. A čím viac sa naň zameriavame, tým pravdepodobnejšie je, že zlyháme.
Výskumníci uskutočnili dva experimenty, ktorých cieľom bolo zmerať fyzické a psychické úsilie v snahe dosiahnuť odmenu (v týchto prípadoch išlo o finančnú odmenu). Pri oboch experimentoch ponúkli účastníkom možnosti skombinovať vysoké alebo nízke úsilie s vysokým alebo nízkym finančným ohodnotením. To, že im výskumníci dali na výber, účastníkom experimentov umožnilo zosúladiť svoje očakávania (vysoké úsilie za väčšiu odmenu, menšie úsilie za nižšiu odmenu).
Máte pridlho tú istú prácu a chýba vám motivácia? Skúste týchto 10 rád
Výsledky experimentov sa ukázali ako konzistentné z hľadiska fyzického aj psychického úsilia: ako sa dalo čakať, výška finančnej odmeny mala vplyv na to, akým spôsobom si účastníci vyberali svoje kombinácie medzi intenzitou úsilia a výškou odmeny. Keď však začali pracovať, ich výkon bol ovplyvnený tým, koľko úsilia bude skutočne potrebné, aby svoju odmenu získali – a to bez ohľadu na to, aká vysoká tá odmena bola.
Inými slovami – sústredenie sa na odmenu poháňalo odhodlanie dosiahnuť cieľ, ale sústredenie sa na prácu ich čoskoro prevalcovalo. „Zistili sme, že neexistuje priame prepojenie medzi výškou odmeny a objemom úsilia, ktorý do práce ľudia vkladajú,“ uviedla doktorka Agata Ludwiczak, hlavná autorka štúdie a vedecká pracovníčka na londýnskej Queen Mary University. „Je to preto, že keď sa rozhodujeme o objeme úsilia, ktoré do projektu vkladáme, motivuje nás odmena, ktorú za danú prácu očakávame. No keď už reálne začneme robiť to, čo sme sľúbili urobiť, sústredíme sa na objem úsilia, ktorý musíme na danú prácu reálne vynaložiť a nie na odmenu, ktorú nám za prácu sľúbili.“
Podľa tejto štúdie je problémom to, že sa nám nedarí opätovne sa sústrediť na odmenu, a to nie len raz, ale tak často, ako je to potrebné. A základnou chybou je to, že ľudia už na začiatku, keď uvažujú nad úsilím, ktoré bude potrebné na dosiahnutie cieľov vynaložiť, nerozmýšľajú realisticky.
„Následne čelíme realite našich rozhodnutí a uvedomíme si, aké veľké úsilie nás to bude reálne stáť a vzdáme to,“ uvádza v tlačovej správe doktorka Magda Osman, spoluautorka štúdie a profesorka experimentálnej psychológie na Queen Mary University. „Napríklad skoré vstávanie s cieľom zacvičiť si sa môže zdať ako dobré rozhodnutie, ale keď vám na nočnom stolíku zazvoní budík jedného studeného januárového dňa, dokonca ani benefity, ktoré vďaka zdravšiemu životnému štýlu dosiahnete, nepostačujú na to, aby vás presvedčili vstať z postele.“
Je pravda, že niekedy nemáme veľmi dobrý cit pre to, koľko úsilia bude nejaký nami vytýčený cieľ vyžadovať, zvlášť ak ide o niečo, čo sme nikdy predtým nerobili. Naše rozhodovanie sa dá zlepšiť tak, že skúsenosťou zistíme, ako na to, a poučíme sa z chýb.
Tieto zistenia potvrdzujú predošlé štúdie z neurovedy a behaviorálnej vedy, ktoré hovoria o tom, že existuje diskrepancia medzi tým, ako náš mozog vyhodnocuje odmeny, a tým, aké úsilie je skutočne potrebné na dosahovanie cieľov.
Náš mozog funguje na systéme odmien cez neurostransmistery, zvlášť dopamín, ktoré poháňajú naše snahy a túžby, a ľahko sa necháme týmto chemickým tsunami uniesť. Deje sa nám to stále, či už si to uvedomujeme, alebo nie. Dokonca aj vtedy, keď už máme dostatok skúseností.
Z tohto výskumu si môžeme odniesť dve veci. Prvá je, že keď si stanovíme nejaké ciele, musíme čo najrealistickejšie vyhodnotiť úsilie, ktoré budú na ich dosiahnutie potrebné. A keď už s prácou na stanovenom cieli začneme, musíme sa opätovne sústreďovať na odmenu a naše úsilie s ňou stále konfrontovať. To nám dá šancu dosiahnuť náš cieľ, pričom si, samozrejme, uvedomujeme, že všetko sa môže napriek tomu zvrtnúť pre množstvo iných faktorov.
Štúdia bola uverejnená v magazíne Behavioral Brain Research.
Prispievateľ David DiSalvo píše pre Forbes.com o zdravotnej starostlivosti.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
