Medzi reťazcami pôsobiacimi na Slovensku došlo za minulý rok k výrazným zmenám. Už tradične je v celkových tržbách lídrom nemecký Lidl. Jeho sesterský Kaufland však vlani tržbami preskočil britské Tesco a prvý raz tak obsadil druhú priečku. Úspešný nemecký tandem je súčasťou Schwarz-Gruppe, ktorú vlastní druhý najbohatší Nemec Dieter Schwarz.
Potravinové reťazce sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského maloobchodu a ekonomiky. Na obrate maloobchodu sa podieľajú len niečo vyše tretinou, no tri najväčšie zahraničné siete sa nachádzajú hneď v druhej desiatke najziskovejších nefinančných podnikov podľa finančného ukazovateľa EBITDA (zisk pred úrokmi, daňami, odpismi a amortizáciou, pozn. red.).
Nemáte práve teraz čas prečítať si Ranný prehľad? Vypočujte si ho v podobe podcastu Espresso on Air. Každé ráno o 6:30 vás čaká nová časť vo vašej podcastovej aplikácii.
Zároveň patria k najväčším platiteľom dane z príjmov v slovenskej ekonomike, ukazuje to najnovšia analýza Finstatu, ktorá sa bližšie pozrela na kľúčové parametre najväčších reťazcov pôsobiacich na Slovensku. Celkovo Finstat analyzoval až 17 reťazcov, ktoré presiahli v tržbách 25 miliónov eur.
Nemecký tandem
Lidl síce prišiel na Slovensko ako posledný z veľkých reťazcov, no jeho rýchla expanzia dohnala časový sklz. Lidl je tržbami momentálne najväčší na Slovensku. Vlani sa mu podarilo ako prvému potravinovému reťazcu v krajine pokoriť métu dvoch miliárd eur. Medziročne to bol nárast o desať percent.
Predvlani bol dvojkou na Slovensku britský reťazec Tesco s tržbami na úrovni 1,6 miliardy eur. Britský reťazec si však za minulý rok svoju druhú pozíciu neudržal a v celkových tržbách ho predbehol nemecký Kaufland. Z „veľkej päťky“ dosiahol najprudkejší medziročný nárast tržieb práve on. Za rok zvýšil svoj obrat o viac ako 13 percent.
Hneď v tesnom závese za nimi s takmer 1,7 miliardami v tržbách sa umiestnila Coop Jednota. Tá je tvorená 25 samostatnými družstvami, ktorých spája spoločný marketing pod jednou strechou. Tradične sa na piatej priečke umiestnila rakúska Billa s tržbami na úrovni 850 miliónov eur.
Marža reťazcov
Ďalším kľúčovým parametrom, ktorý nám lepšie odkryje fungovanie reťazcov na Slovensku, je ich obchodná marža. Tá definuje rozdiel medzi tržbami za tovar a nákladmi na jeho obstaranie. Obchodníkom slúži na financovanie ich nákladov, na úhradu platov, odpisov či platenie daní. Pri prvej trojici Lidl, Kaufland a Tesco je rozdiel v ich obchodnej marži len minimálny. Výraznejšie nad priemer trhu sa dostala Billa.
Analýza Finstatu konštatuje, že v pretrvávajúcom inflačnom prostredí sa obchodná marža reťazcov vlani vôbec nezmenila.
„Z každého utŕženého eura za predaj tovaru si tak obchodníci na krytie nákladov a profitu ukrojili 26,2 centa,“ informuje Pavol Suďa, hlavný analytik Finstatu a autor analýzy.
Obchodnú maržu reťazcov tiež dáva do širších súvislostí. Porovnáva ju napríklad s predajom elektroniky alebo tlače a tabaku, kde sa pohybuje tesne nad desiatimi percentami. Na druhej strane je obchodná marža v regulovanom lekárnictve 19 percent. V drogériách alebo obchodoch s odevmi prevyšujú obchodnú maržu v reťazcoch o polovicu. V predaji nábytku sú obchodné marže oproti priemeru menších maloobchodných sietí prakticky dvojnásobné.
Zisky v desiatkach miliónov
Tretím dôležitým parametrom sú hospodárske výsledky reťazcov za minulý rok. Aj v tomto prípade je viditeľný markantný rozdiel pri prvej trojici. Zaujímavosťou však je, že kým v tržbách Kaufland predbehol Tesco, tak v prípade zisku to neplatí. Britské Tesco síce v čistom zisku predstihlo nemecký Kaufland, no ten spolu so sesterským Lidlom zarobili spolu o polovicu viac ako všetky ostatné analyzované reťazce dohromady, píše sa v analýze.
Lidl a Kaufland tak vlani v čistom zarobili spolu takmer 200 miliónov eur. Čistý zisk spoločnosti Lidl dosiahol za minulý rok skoro 126 miliónov eur a Kaufland zarobil viac ako 71 miliónov eur. Tesco vlani v čistom zarobilo vyše 82 miliónov eur. S veľkým odstupom nasleduje 25 družstiev Coop Jednota s čistým ziskom viac ako 32 miliónov eur. Billa mala hospodársky výsledok po zdanení na úrovni skoro 12 miliónov eur.
Kto môže za vysoké ceny
Nárast cien potravín bol jedným z najviditeľnejších znakov vysokej inflácie. Najvyššia inflácia na Slovensku za posledné dve dekády bola spôsobená prevažne vonkajšími faktormi. Prispeli k nej napríklad zaseknuté dodávateľské reťazce v období pandémie či energetická kríza sprevádzaná rekordnými cenami elektriny a plynu. Mnohí slovenskí politici dávali práve vysoké ceny potravín na vrub reťazcom.
Ako však ukazuje analýza Finstatu, v roku 2022 v časoch rekordnej inflácie reťazcom zisk stagnoval a obchodné marže dokonca klesli. V tom istom roku je vidieť, že nárast ziskovosti sa odohral hlavne v agrosektore.
„Čistý zisk sa pôdohospodárom medziročne prakticky zdvojnásobil,“ píše sa v analýze. Iná situácia bola vlani, keď reťazcom narástol celkový zisk. Ešte výraznejšie však stúpol spracovateľom potravín. Na druhej strane poľnohospodárom sa zisk prepadol na úroveň roka 2021.
Druhý najbohatší Nemec
Bohatstvo druhého najbohatšieho Nemca Dietera Schwarza generujú hlavne v Európe dobre známe reťazce Lidl a Kaufland spadajúce pod skupinu Schwarz Group. Aktuálna hodnota jeho majetku je podľa Forbesu 38 miliárd dolárov. Do vedenia spoločnosti sa dostal v roku 1977 po svojom otcovi Josefovi, ktorý sa už v roku 1930 stal spoločníkom v spoločnosti obchodujúcej s ovocím s názvom Südfrüchte Großhandel Lidl.
Dieter stál za otvorením vôbec prvého supermarketu Lidl v roku 1973. Postupne vytiahol značku na pozíciu druhého najväčšieho nemeckého diskontného reťazca po Aldi. Ten ovláda konkurenčná miliardárska rodina Albrechtovcov.
Číslo dňa
28,63
O takúto sumu v eurách mesačne narastú regulované ceny plynu pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria od začiatku januára. Domácnosti, ktoré plyn využívajú iba na varenie, by si mali priplatiť 0,96 eura mesačne. Cena elektriny mierne klesne. V pondelok o tom informoval predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík.
Krátke správy
FOTO: TASR/AP
Novozvolený americký prezident Donald Truimp.
Trump pohrozil BRICS 100-percentnými clami. Novozvolený americký prezident Donald Trump varoval, že na členské štáty zoskupenia BRICS uvalí 100-percentné dovozné clá, ak budú pokračovať v aktivitách ohrozujúcich pozíciu amerického dolára.
„Požadujeme, aby sa zaviazali, že nevytvoria žiadnu novú menu v rámci BRICS a nebudú podporovať inú menu, ktorá by nahradila mocný americký dolár. Ináč budú čeliť 100-percentným clám,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla v októbri 6,3 percenta. Počet nezamestnaných v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) sa v októbri znížil. Miera nezamestnanosti zostala v oboch regiónoch rovnaká ako v septembri, v medziročnom porovnaní však klesla. Miera nezamestnanosti po úprave o sezónne vplyvy dosiahla v októbri 2024 v eurozóne 6,3 percenta a v celej EÚ 5,9 percenta.
