V marci vlaňajšieho roka sme vám priniesli príbeh gastroprojektu Bottova z Banskej Bystrice, do ktorého sa Šimon Staš pustil so svojím kamarátom Igorom Čajkom. Ten však obaja predali, aby sa mohli naplno venovať svojim primárnym aktivitám. Šimon konkrétne firme, z ktorej už osem rokov buduje konzultačnú spoločnosť v oblasti kávy. Jej vlajkovou loďou je značka Mlsnacava s lokálnou pražiarňou výberovej kávy v „Meste pod Urpínom“.
Chcel viac než len distribuovať kávu
Šimon momentálne pracuje s kávou už osem rokov, no do tejto oblasti vkročil úplnou náhodou ešte počas prvého ročníka na vysokej škole. „O káve som nič nevedel, ani som ju nepil, a predsa som ju začal predávať,“ spomína na atypické začiatky.
Keďže sa od pätnástich rokov snažil zarábať si peniaze namiesto toho, aby požiadavkami zaťažoval peňaženky rodičov, pustil sa aj do niečoho, v čom nebol úplne doma. Ako konštatuje, vo svojej naivite mal veľké šťastie, pretože narazil na taliansku rodinnú spoločnosť Bazzara, ktorá mu otvorila dvere do sveta kávy.
Šimon predal Bottovu, aby sa mohol naplno venovať kávovému biznisu. Foto: archív značky Mlsnacava
Postupne začal zisťovať, že tento čierny mok nie je iba o obale, predaji a marketingu, no predovšetkým o množstve ľudskej práce na farmách, ktorá je často prehliadaná. A tak sa rozhodol v tejto oblasti vzdelávať a rozširovať si obzory.
V čase, keď sa venoval gastroprojektu Bottova, sa mu v hlave začala formovať idea Mlsnejcavy. „Intenzívne som vtedy vnímal vzťah hosťa k surovinám, potravinám a produktom, ktoré mu niekde niekto ponúka,“ vysvetľuje. V určitom bode si uvedomil, že chce do sveta kávy vstúpiť priamejšie než len distribúciou.
Preto sa rozhodol, že gastrokoncept Bottova predá a sto percent energie bude venovať značke Mlsnacava. Tá sa oficiálne zrodila počas prvej vlny pandémie koronavírusu, napriek skutočnosti, že na nej pracuje už viac ako dva roky.
Týmto krokom Šimon začal s rozširovaním vízie svojej firmy Stacomb s.r.o., z ktorej postupne buduje konzultačnú spoločnosť schopnú komunikovať všetky atribúty súvisiace s kávou. Jej vlajkovou loďou má byť Mlsnacava, zatiaľ čo ďalšími vetvami sú distribúcie kávovarov svetových značiek, školenia či spolupráca s rodinou Bazzara.
Pražičku si zatiaľ prenajal od kamaráta
Momentálne Šimon pripravuje vlastnú pražiareň priamo v centre Banskej Bystrice, kde by rád zriadil malé školiace stredisko zamerané aj na praženie kávy, ktoré by rozšírilo dnešné tréningové centrum celej značky. Hotové by malo byť na konci roka 2021.
„Do tohto procesu vstupujú úrady, žiadosti, stavebné práce,“ menuje výzvy, s ktorými si musí poradiť. Tieto investície odhaduje na približne 100-tisíc eur, ktoré budú súvisieť predovšetkým s nákupom technológie balenia a praženia kávy.
V značke Mlsnacava sa sústredí aj na výberovú kávu, ktorú praží doma na Slovensku. Foto: archív značky Mlsnacava
V rámci Mlsnejcavy Šimon razí dve cesty. Prvou sú výberové kávy, ktoré sa snaží nakupovať čo najkratšou možnou cestou priamo od farmárov, ich praženie prebieha priamo na Slovensku, a sám sa na ňom podieľa.
Na čo si musí ako pražiar dávať najväčší pozor? „Snažím sa dbať na konzistenciu. Keď sa k nám zákazník vráti a objedná si od nás druhýkrát napríklad výberovú kávu z Etiópie, tak nesmie byť v žiadnom prípade upražená inak, respektíve horšie ako predtým,“ hovorí. Vždy sa kvôli tomu snaží dodržať rovnaké podmienky, nech už ide o skladovanie zelených zŕn, ochutnávanie po pražení či chemické zloženie vody.
Kým si vybuduje vlastné pražiarenské centrum, tak požiadal o pomoc kamaráta Petra Dvorského zo značky Concept Coffee Roasters. „Je z Piešťan a má veľmi podobnú technológiu, akú sme si vybrali my. Zatiaľ si teda prenajímame jeho pražičku,“ ozrejmuje.
Aká je výberová káva? Šimon vysvetľuje, že ide o kávu, ktorá prechádza štandardizovaným procesom hodnotenia. Hodnotí sa niekoľko faktorov, a každému sa priraďujú body. Tie priraďuje panel ľudí, ktorí majú dostatočné vzdelanie a skúsenosti, takzvaní Q Graders (quality graders). Keď je sumár týchto bodov viac ako 80, ide o kávu výberovej kvality. Pred rokom absolvoval školenie na Q Gradera aj sám Šimon.
Okrem toho zaradil do portfólia Mlsnejcavy aj kávu praženú priamo v Taliansku. Ide o konzervatívnejšiu zmes stopercentnej arabiky. „Máme dobre vybudované vzťahy s jednou špičkovou pražiarňou, s ktorou dlhodobo spolupracujeme. Pred dvomi rokmi sme začali pracovať na vývoji zmesi pre Mlsnucavu a slovenský trh. Tá je pražená tradičnejším spôsobom, nie je taká výrazná, ovocná a acídna ako výberové kávy,“ dodáva.
Cestu vpred vidí v transparentnosti
Jednou zo snáh Mlsnejcavy je poskytovať zákazníkom detailné informácie o vybraných produktoch. „Za pár mesiacov fungovania sa nám podarilo nadviazať veľmi otvorené vzťahy s niekoľkými farmármi, ktorých kávu by sme chceli zaradiť do stálej ponuky a okrem toho spolupracujeme s jedným sprostredkovateľom. Vďaka tomu by sme mali byť transparentní,“ opisuje.
Tento krok je jedným z riešení problému, ktorý ho v oblasti kávy dlhodobo frustruje. „Trošku ma hnevá taký tradičný prístup, podľa ktorého je recept kávy a jej zloženie rodinným tajomstvom,“ upresňuje. Šimon má často problém uveriť podobným taktikám či marketingovým nálepkám. „Skôr nadobúdam pocit, že niektorá zo zložiek takejto kávovej zmesi je pre úsporu nákladov menej kvalitná. Mrzí ma, že veľké firmy málokedy ukážu, čo v ich zmesi reálne je,“ dopĺňa.
Šimon chcel prísť po kvalitnej káve aj s originálnym dizajnom balenia. Foto: archív značky Mlsnacava
Rozhodol sa aj pre tvorbu obalov na mieru
Kvalitná káva bola pre Šimona základom, no zároveň vedel, že si zaslúži aj šat, ktorý zákazníci neprehliadnu. Hľadal niekoho, kto by túto úlohu zvládol na jednotku. Za originálnymi baleniami značky Mlsnacava dnes stojí grafická dizajnérka Nikoleta Gajarová z Trnavy.
„Poznali sme sa predtým, vnímal som jej prácu. Jedného dňa sme sa stretli a spoločným brainstormingom asi do tretej rána sme vytvorili aktuálny koncept,“ vraví. Na začiatku vyrobili 10 vizuálov obalov. Zároveň sa rozhodli individuálne konzultovať so zákazníkmi, čo by na svojej etikete chceli mať vyobrazené. Na mieru ušili napríklad obal s grafikou viaduktu a vagóna manželom Šramkovcom z kaviarne Depo Café Telgárt.
Budúci rok by Šimon rád urobil ešte jeden krok vpred. Premýšľa totiž o tom, že by v Banskej Bystrici otvoril malú predajňu, ktorá by nebola zameraná len na kávu. Do ponuky by rád zaradil aj výtvory svojej manželky Natálie Staš, ktorá rada tvorí rukami a momentálne objavuje kreatívny svet spätý s hrnčiarskym kruhom.
Okrem toho Šimon zvažuje, že by sa v regáloch tohto obchodu tiež objavili plagáty s grafikou obalov Mlsnejcavy, ktorá by podľa neho vyzerala dobre aj na tričkách alebo šiltovkách.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
