Cestu jej značky Phočkáreň rámcujú rodinné korene aj moderný manažment. Zo štýlu, ktorý staval na improvizácii, sa Šimeková, mimochodom aj laureátka ocenenia EY podnikateľ roka, posunula ku štruktúre, dátam a strategickému plánovaniu. Dôležitá súčasť rastu je tím, ktorý už nerieši len kuchyňu a prevádzky, ale vyvíja vlastné analytické nástroje.
Najsilnejší impulz prišiel počas krízy. Firma čelila sprenevere a Lucia si uvedomila, že musí „chytiť veci pevnejšie do rúk“. Miesto chaosu zvolila systém. Výsledkok je technologická a kultúrna transformácia značky.
„Minulý rok bol pre nás transformačný. Mali sme vo firme spreneveru a hoci to bolo nepríjemné, donútilo ma to chytiť veci pevnejšie do rúk,“ hovorí Lucia otvorene. Zo situácie, ktorá mohla firmu paralyzovať, vznikol impulz: zefektívniť procesy, posilniť tím a digitalizovať chod firmy.
Technologický posun
Dnes majú vo Phočkárni developerský tím, ktorý vyvíja analytické a kontrolingové nástroje šité na mieru. Systém im pomáha zjednodušovať rozhodovanie a rozkladať dáta medzi viacerých členov tímu. „Nie sme taká malá firma, aby sme si mohli dovoliť nerozumieť našim dátam. Keď sa chcem rozhodnúť, potrebujem vidieť maržovosť jedál, časové vyťaženie, spokojnosť zamestnancov. Tieto informácie nesmú zostať len u mňa a vo financiách.“
Digitalizácia zároveň zvyšuje samostatnosť a zodpovednosť tímu. Zamestnanci vedia rýchlejšie reagovať, zlepšuje sa kontrola aj motivácia. „Chceme, aby ľudia vedeli, na čom sú, a mohli sa sami zapájať do rozhodovania.“
Stabilizácia, nie expanzia Phočkárne
Po rokoch dynamického rastu dnes Phočkáreň funguje v troch stabilných lokalitách. „Minulý rok sme mali 16-percentný medziročný rast. Tento rok je pre nás o stabilizácii. Nejde len o počet prevádzok, ale o vnútorný rast, o štruktúru a o tím. Z manažérskeho jadra šiestich ľudí je dnes 12-členný tím, ktorý sa stará o rozvoj každej divízie.“
To však neznamená stagnáciu. Lucia s tímom experimentuje s novými produktmi – napríklad s vietnamskými bagetami, ktoré si pečú sami. Okrem slovenských festivalov, ako je Pohoda alebo Grape, uvažujú aj nad účasťou na ďalších podujatiach. Do budúcnosti zvažujú expanziu aj do Česka a Rakúska.
V hre je aj koncept kamennej prevádzky mimo obchodných centier. „Zatiaľ nemáme nič podpísané, ale koncept máme pripravený. Chceme priniesť niečo iné, možno reštauráciu s atmosférou.“
Značka TukTuk: čas na reštart
Okrem vlajkovej lode Phočkáreň Lucia Huong Šimeková rozvíja aj koncept franšízovej siete TukTuk. Momentálne má štyri prevádzky, jednu pod vlastným vedením. „Cítime, že značka potrebuje samostatný tím a novú stratégiu. Doteraz fungovala popri Phočkárni, ale zaslúži si väčšiu prioritu. Potrebuje pevnejší rámec a jasnú víziu.“
TukTuk sa zameriava na širšiu ázijskú kuchyňu – mix vietnamských, thajských a japonských jedál. Koncept sa flexibilne prispôsobuje lokalite a zákazníckemu dopytu. Práve táto adaptabilita môže byť do budúcna výhoda.
Prevádzky TukTuk sú franžízovým projektom. Foto: Archív TukTuk
Značka Phočkáreň nie je len o jedle. „Je to o dialógu, o prepojení vietnamskej a slovenskej kultúry. Aj naše názvy jedál, sociálne siete, dizajn reštaurácií hovoria rečou kultúry. To nie je marketing, to je naša identita.“
Lucia kultúru vníma ako dôležitý most medzi komunitami – spôsob, ako zblížiť ľudí a otvoriť diskusiu. „Vyrastanie v inakosti malo svoje úskalia. Aj preto vnímam kultúru ako jazyk, cez ktorý môžeme búrať predsudky. Cez jedlo, cez príbeh, cez autenticitu.“
V roku 2022 sa Lucia zapojila do organizácie Dňa Vietnamu – festivalu na podporu uznania vietnamskej komunity ako národnostnej menšiny. Na poslednom ročníku v roku 2024 sa ho zúčastnilo približne 10-tisíc návštevníkov. „Bolo to náročné, ale zmysluplné. Aj Phočkáreň je mojím osobným prienikom medzi kultúrami. Je to spôsob, ako priblížiť vietnamské korene v prostredí, ktoré ma formovalo.“
Budovanie tímu ako investícia
Lucia dnes čoraz viac zdôrazňuje význam ľudí. „Bez tímu by som nebola tam, kde som. Práve oni ma každý deň posúvajú. Prichádzajú s nápadmi, ktoré sa snažíme implementovať, a tak zlepšujeme prostredie firmy.“
Phočkáreň považuje Lucia stále za svoj primárny biznis. Foto: Matej Kmeť
Zaviedla pravidelné one-on-one stretnutia, meranie spokojnosti, HR systémy, kompetenčné modely. Učí sa nielen delegovať, ale aj dôverovať. „Chcem, aby sa ľudia cítili bezpečne, aby vedeli, že ich názor má váhu. Aby chápali, prečo niečo robíme a kam smerujeme.“
Vníma tím ako komunitu, ktorú treba rozvíjať nielen v odbornej, ale aj ľudskej stránke. Podporuje školenia, prieskumy spokojnosti, otvorenú spätnú väzbu. „Tímový rast je rovnako dôležitý ako rast firmy. Vlastne – bez neho sa ďalej neposunieme.“
Čo ju posúva ďalej?
Lucia priznáva, že najväčší rozvoj zažila v čase, keď veci nešli podľa plánu. „Kríza je moment, keď sa vo mne prebudí kreatívna zložka na maximum.“ Namiesto paniky si vyberá reflexiu. Vníma potreby firmy aj ľudí v nej. „Začala som viac počúvať a všímať si, čo ľudia potrebujú. A snažím sa na to reagovať.“
Firma do budúcnosti vstupuje s novými plánmi, novým nastavením a posilneným tímom. Phočkáreň sa neženie za expanziou za každú cenu. Namiesto toho si stavia základy, ktoré ustojí. Aj preto dnes patrí medzi najviditeľnejšie gastro značky v krajine.
