Nový výskum odhaľuje, že jedlo môže spustiť signály odmeňovania v mozgu až dvakrát. Prvýkrát, keď jedlo zjeme a druhýkrát, keď sa dostane do žalúdka.
Štúdia publikovaná v časopise Cell Metabolism poukazuje na to, ako sú úzke interakcie medzi mozgom a tráviacim systémom schopné posilniť príjem potravy a zároveň nám môže pomôcť pochopiť, prečo sa niekedy prejedáme jedlom, ktoré máme najradšej.
Je dobre známe, že jedlo môže spustiť uvoľňovanie „hormónu dobrého pocitu“ dopamínu v mozgu. Štúdie na myšiach navyše ukázali, že keď sa potrava dostane do žalúdka, prispieva k tejto dopamínovej „odmene“. Stále však nie je úplne jasné, ako presne ľudský mozog kóduje hodnotu odmeny pre jednotlivé potraviny.
Štúdia to potvrdzuje
Pre lepšiu predstavu o tom, čo sa deje v ľudskom mozgu, keď prijímame potravu, pripravil Marc Tittgemeyer a jeho kolegovia z Inštitútu Maxa Planka pre výskum metabolizmu štúdiu, v ktorej dvanásti zdraví dobrovoľníci dostali buď chutný milkshake, alebo nápoj bez chuti. Ich mozgy boli pri tom skenované pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET).
PET skenovanie umožnilo vedcom sledovať uvoľňovanie dopamínu a vďaka tomu zistili, že dopamín sa uvoľňuje v dvoch odlišných časových bodoch a v rôznych častiach mozgu.
Prvé uvoľnenie dopamínu je vyvolané chuťou jedla (alebo v tomto prípade nápoja). Druhé uvoľnenie nastáva, keď potrava klesá do tráviaceho systému.
„Pomocou novej techniky pozitrónovej emisnej tomografie, ktorú sme vyvinuli, sme nielen dokázali nájsť dva vrcholy uvoľňovania dopamínu, ale mohli sme tiež identifikovať špecifické oblasti mozgu, ktoré s týmto uvoľňovaním súvisia,“ hovorí Tittgemeyer.
„Zatiaľ, čo k prvému uvoľneniu došlo v oblastiach mozgu spojených s odmeňovaním a zmyslovým vnímaním, druhé uvoľnenie zahŕňalo ďalšie oblasti, súvisiace s vyššími kognitívnymi funkciami.“
Je to dôvod, prečo sa prejedáme?
Keď vedci analyzovali túžbu účastníkov po milkshaku, zistili, že bola priamo úmerná množstvu uvoľneného dopamínu, keď ho prvýkrát ochutnali.
Avšak čím väčšiu chuť na milkshake mali, tým menej dopamínu sa uvoľnilo v druhom štádiu.
Heiko Backes, spoluautor štúdie, ktorý taktiež pracuje v Inštitúte Maxa Planka, vysvetľuje: „Na jednej strane odzrkadľuje uvoľňovanie dopamínu našu subjektívnu túžbu skonzumovať potravinu. Na druhej strane sa zdá, že naša túžba potláča uvoľňovanie dopamínu indukované tráviacim systémom.“
Backes sa zamýšľa, či by to mohol byť dôvod toho, že sa prejedáme jedlom, na ktoré máme chuť. Iste, dostaneme počiatočný dopamín pri ochutnaní jedla. Avšak na to, aby sme sa cítili spokojní, možno potrebujeme aj dopamín uvoľnený v druhej fáze.
Ak je to naozaj tak, potom je možné, že pokračujeme v jedení, až kým sa neuvoľní dostatočné množstvo dopamínu. Backes hovorí, že ďalším krokom je testovanie tejto hypotézy v ďalších štúdiách.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Fiona McMillan.
