Vláda USA bezprecedentným spôsobom získala podiel v súkromnej spoločnosti, ktorá ako jediná aktívne ťaží vzácne suroviny, no Európa zaostáva. Čína medzitým využíva strategické prvky ako rokovacie žetóny.
V roku 2015 urobil americký investor James Litinsky jednu z tých stávok, nad ktorými ostatní krútili hlavou. Táto stávka sa však vyplatila a dokonca by sa dala označiť za vizionársku.
Pred desiatimi rokmi sa zakladateľ investičnej spoločnosti JHL Capital Group nebál odkúpiť dlh americkej ťažobnej spoločnosti Molycorp za 100 miliónov dolárov. Bol to stratový podnik, ale Litinsky v ňom videl niečo viac.
Videl to správne. Dnes totiž spoločnosť pod značkou MP Materials vlastní jediné aktívne ložisko vzácnych nerastov v USA, ktoré sa nachádza v Mountain Pass v Kalifornii.
Vďaka nej sa strategickým investorom stal dokonca Pentagón, ktorý získal 15-percentný podiel v spoločnosti za 400 miliónov dolárov. Okrem toho sa americká vláda zaviazala, že bude kupovať jej produkciu. Za dvojnásobok súčasnej trhovej ceny.
Pridal sa Apple
Spoločnosť Apple podpísala s ťažobnou firmou dohodu v hodnote pol miliardy dolárov, ktorá by jej mala umožniť vybudovať v Texase továreň na výrobu neodymových magnetov na mieru pre svoje produkty. „Vzácne kovy sú kľúčom k moderným technológiám a táto dohoda posilní ich dostupnosť priamo v USA,“ povedal šéf spoločnosti Apple Tim Cook. Spoločnosti Goldman Sachs a JPMorgan Chase tiež investovali jednu miliardu amerických dolárov do vybudovania ďalšieho závodu na ťažbu vzácnych kovov.
Podiel Pentagónu v súkromnej spoločnosti je však v americkom kontexte celkom výnimočný, najmä ak sa pozrieme na súvislosti. Vláda USA vstupovala do súkromného podnikania v posledných dvadsiatich rokoch len zriedkavo a vždy v snahe zachrániť nejakú spoločnosť alebo celý trh.
V roku 2020 to bolo jedenásť veľkých leteckých spoločností vrátane Delty, American Airlines a United Airlines, ktorým ministerstvo financií poskytlo finančné záruky na zachovanie miezd zamestnancov počas pandémie. Väčšina z nich už bola zlikvidovaná.
Pred šestnástimi rokmi americká vláda získala viac ako šesťdesiatpercentný podiel v spoločnosti General Motors v snahe zachrániť upadajúci americký automobilový priemysel a v tom istom roku sa to isté v menšom meradle stalo v spoločnosti Chrysler.
Vláda v roku 2009 získala približne 36 percent bankovej skupiny Citigroup, aby stabilizovala celý bankový systém. Poisťovňa AIG dostala v roku 2008 od vlády USA obrovskú pôžičku vo výške osemdesiatpäť miliárd dolárov, aby zabránila svojmu krachu. MP Materials je však úplne iný prípad – táto firma je zlatým vajcom, na ktorom chce americká vláda vopred sedieť, nie ho zachraňovať.
Dôležité suroviny
Pentagón a technologické a finančné giganty dávajú jasne najavo, že vzácne kovy budú zohrávať kľúčovú úlohu nielen v technologickom rozvoji, ale aj v medzinárodnej bezpečnosti. Názvy ako skandium, dysprózium, erbium a lantán vám možno nič nehovoria, ale vedzte, že sú nevyhnutné na stavbu jadrových reaktorov, výrobu obrazoviek, optických vlákien, leteckých motorov a najrôznejších komponentov pre letectvo a kozmonautiku. Bez vzácnych kovov sa nezaobíde iPhone, elektrické autá ani najnovšie stíhačky F-35.
Ale ako už názov napovedá, vzácne kovy nie sú len tak hocijaké miesto, ktoré sa nachádza na mape. A v ich konkrétnom prípade je svetovým hegemónom Čína. Napríklad európski výrobcovia sú úplne – na sto percent – závislí od čínskeho dovozu vzácnych kovov.
Celkovo produkuje ríša stredu viac ako šesťdesiat percent všetkých vzácnych kovov na planéte. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je jej dominancia pri ich spracovaní ešte väčšia, a to deväťdesiatdva percent.
Podobne majú Číňania dominantné postavenie aj v oblasti horčíka, ktorý sa používa v leteckom a automobilovom priemysle, v ťažbe lantanoidov, ktoré sa používajú pri výrobe katalyzátorov alebo leteckých motorov a magnetov, ako aj v oblasti gália, ktoré je potrebné pre polovodiče, LED diódy a solárne panely. V súvislosti so súčasnými colnými vojnami, v ktorých Čína využíva svoje nerasty ako tromfy, sú však dodávateľské reťazce vzácnych kovov akútne ohrozené.
Prvky ako berýlium, skandium a gálium, ktoré sa nachádzajú v Grónsku, totiž priťahujú aj záujem Donalda Trumpa.
Pomalá Európa
Európska únia zostáva v globálnej hre o kľúčové suroviny viac-menej pozadu. Brusel identifikoval tridsaťštyri kritických surovín, z ktorých polovicu považuje za strategické. Okrem uvedených prvkov medzi ne patria aj ďalšie kovy – bizmut, vanád, germánium, baryt a prírodný grafit. V prípade všetkých týchto surovín sa závislosť Európy od Číny pohybuje medzi štyridsiatimi a šesťdesiatimi piatimi percentami.
Minulý rok vstúpil do platnosti Európsky zákon o kritických surovinách, ktorého cieľom je diverzifikovať dodávateľské reťazce a znížiť závislosť starého kontinentu od dodávok z krajín, ako je Čína. Do roku 2030 tak má desať percent ročnej spotreby EÚ pochádzať z vlastnej ťažby, štyridsať percent zo spracovania dovezených surovín a dvadsaťpäť percent z recyklácie.
Vzhľadom na súčasnú situáciu je to ambiciózny plán, najmä v prípade vzácnych zemín. V Európe, najmä v Škandinávii, sa nachádza niekoľko významných ložísk, ale je tu jeden veľký háčik – žiadne z nich sa neťaží.
Najväčšie ložisko vzácnych zemín objavili výskumníci z LKAB v roku 2023 vo švédskej Kirune. Dobrá správa a nádej na rýchle riešenie? Nie tak rýchlo. Vlastne skôr veľmi pomaly.
„Ak sa pozrieme na to, ako prebiehajú iné povoľovacie procesy v našom priemysle, potrvá minimálne desať až pätnásť rokov, kým budeme môcť skutočne začať ťažiť a dodávať suroviny na trh. A to hovoríme o Kirune, kde naša spoločnosť ťaží rudu už viac ako 130 rokov,“ povedal generálny riaditeľ LKAB Jan Moström.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Michal Bernáth.
