Obrovské bohatstvo so sebou prináša aj obrovské nevýhody. Svoje by o tom vedela rozprávať aj Doris Duke, dedička American Tobacco Company.
V jeden októbrový piatok roku 1966 šoférovala milionárska dedička Doris Duke, ktorú celé desaťročia prenasledovali bulvárne médiá, svoje neslávne známe auto.
Podľa vtedajších správ odchádzala 53-ročná milionárka zo svojho sídla na Rhode Islande s blízkym spoločníkom, 42-ročným interiérovým dizajnérom Eduardom Tirellom. Tirella šoféroval po príjazdovej ceste, vystúpil, aby otvoril prednú bránu sídla, a na sedadlo vodiča si presadla Doris.
„Robili sme to už stokrát predtým,“ povedala polícii. Tentoraz sa však všetko zvrtlo. Ako uviedol New York Daily News, auto „narazilo do ťažkej, 15 metrov vysokej a 20 metrov širokej kovanej brány takou silou, že brána vyskočila. Vytrhlo sa znej niekoľko päťmetrových železných častí. Auto, ktoré ťahalo Tirellovo telo, sa prehnalo cez dvojprúdovú cestu a narazilo do veľkého stromu.“
Tirella na mieste zomrel. Doris našli neďaleko, krvácala z hlavy. Z nemocnice ju prepustili po 30 stehoch na perách a brade, ale polícia ju vypočula až takmer dva dni po nehode, keď sa ako-tak zotavila.
Mimoriadny prípad
Pitva údajne ukázala, že Tirella zomrel na krvácanie do mozgu, početné zlomeniny a vnútorné zranenia. Šéf newportskej polície Joseph Radice novinárom povedal, že podľa Doris auto zrazu vyskočilo dopredu.
Keď Doris prepustili z nemocnice, jej lekár povedal, že je v šoku a policajti ju oficiálne vypočujú až v nedeľu. Podrobiť ju policajným otázkam tak skoro po tragédii by podľa neho bolo nehumánne.
Toto je mimoriadny prípad. Ak to bude potrebné, môžem v tejto veci vyniesť rozsudok nezávisle od polície.
generálny prokurátor Rhode Islandu
Pomalé policajné vyšetrovanie však znepokojilo generálneho prokurátora Rhode Islandu J. Josepha Nugenta, ktorý oznámil, že požiada políciu o úplnú správu. „Toto je mimoriadny prípad. Ak to bude potrebné, môžem v tejto veci vyniesť rozsudok nezávisle od polície,“ povedal Nugent novinárom.
A fámy sa rýchlo šírili. Ako neskôr informoval New York Times, objavili sa špekulácie, že Doris bola za volantom opitá a že predsa len nešlo o nehodu.
Keď sa jej lekára McAllistera pýtali na takúto možnosť, označil ju za nemysliteľnú a vyhlásil, že Doris a Tillera si boli oddaní. Okrem toho sa podľa McAllistera, ktorý bol zhodou okolností aj štátnym súdnym lekárom, „v krvi slečny Dukeovej ani Tirellu nenašli žiadne dôkazy o prítomnosti alkoholu“.
Všímavý lekár pokračoval ďalej. „ Bohatstvo neprináša šťastie,“ povedal reportérovi. „Som presvedčený, že obrovské bohatstvo prináša aj obrovské nevýhody.“
The Newport Daily News, The Daily News (New York)
Ako noviny v roku 1966 písali o nehode.
Temná stránka bohatstva
Ak niekto vedel o odvrátenej stránke bohatstva, bola to práve ona. Dedička tabakovej spoločnosti American Tobacco Company patrila k známej americkej aristokracii s menami ako Vanderbilt, Rockefeller a du Pont. Každý jej krok bol pod drobnohľadom verejnosti a vždy sa musela mať na pozore pred ľuďmi, ktorí by ju chceli zneužiť.
„Musia sa chrániť pred novými priateľstvami zo strachu, že ich priateľ môže byť len priateľom dolára,“ napísal o najbohatšej vrstve denník Daily News.
Médiá si ju začali všímať po jej spoločenskom debute v roku 1930 a jej predstavení v Buckinghamskom paláci. V roku 1935, vo veku 22 rokov, sa vydala za Jamesa H. R. Cromwella, diplomata, ktorý bol čoskoro vymenovaný za ministra USA v Kanade. Väčšinu času trávila na Havaji, kde investovala peniaze do druhého domu na ostrove Oahu. Neďaleko kotvila jej 55-metrová jachta.
AP
Vila Doris Duke na Rhode Islande.
Podľa vtedajších správ sa jej jediné dieťa, dcéra, narodilo o tri mesiace predčasne a zomrelo. Jej manželstvo sa krátko po tejto tragédii skončilo. Vydala sa znova, tentoraz za Porfiria Rubirosa, ktorého bulvár často opisoval ako dominikánskeho diplomata a medzinárodného playboya.
Rubirosa sa stal neslávne známym vďaka všetkým slávnym ženám, ktoré údajne miloval vrátane Marilyn Monroe, Judy Garland, Joan Crawford, Rity Hayworth, Zsa Zsa Gabor. S Doris sa do roka rozviedli a on sa oženil s inou slávnou boháčkou, dedičkou firmy Woolworth a dlhoročnou Dorisinou nepriateľkou Barbarou Hutton.
Nešťastná náhoda
Po Tirellovej smrti sa Barbara Hutton podľa Town and Country vyjadrila: „Možno sa Doris nepáčil jeho vkus. Ten môj sa jej nepáčil určite.“
Napriek fámam policajný šéf Tirellovu smrť označil za nešťastnú náhodu. Generálny prokurátor Nugent vyšetrovanie nespochybnil a prípad bol uzavretý.
Nakoniec všetky dôkazy o nehode na mieste zmizli. Vrak auta odviezli, bránu opravili a médiá sa o prípad prestali zaujímať. Tirellova sestra Alice Romano podala dve žaloby z nedbanlivosti, každú vo výške 1,25 milióna dolárov, jednu proti Doris a druhú proti firme Avis, z ktorej mala Doris požičané auto.
Duke bola v občianskoprávnom konaní uznaná za vinnú a bolo jej nariadené zaplatiť Tirellovej rodine 75-tisíc dolárov. Tej sa to zdalo málo a proti rozhodnutiu súdu sa odvolala, ale neúspešne.
Problematické peniaze
Keď Doris v roku 1993 vo veku 80 rokov zomrela, väčšinu majetku, nehnuteľností a umeleckých zbierok zanechala Charitatívnej nadácii Doris Duke. Približne 1,81 miliardy dolárov boli prostredníctvom grantov rozdelené medzi tri múzeá a centrá na nehnuteľnostiach, ktoré vlastnila v Honolulu, Newporte a Hillsborough v New Jersey.
Ak boli jej peniaze prekliatím pre ňu samotnú, zdá sa, že rovnaký účinok majú aj na jej vzdialených príbuzných. Doris vraj často menila svoju poslednú vôľu a za jej vykonávateľa namiesto synovca Walkera Inmana juniora určila svojho komorníka Bernarda Laffertyho.
Lafferty mal dostať odmenu päť miliónov dolárov a 500-tisíc dolárov ročne po celý život, ale zomrel o tri roky neskôr. Synovcovi Inmanovi údajne zanechala len 7 miliónov dolárov v poručníctve. Keď potom v roku 2010 zomrel na predávkovanie drogami, vynorilo sa viacero otázok o tom, ako sa jeho kedysi miliardový majetok scvrkol na okolo 60 miliónov dolárov.
Doris by to možno neprekvapilo. Ako raz v roku 1945 povedala novinárovi pri pohári vína v talianskom hoteli Hassler: „Všetky tie peniaze sú niekedy problém.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je Samantha Todd-Ryan.
