Moderná psychológia – to je názov konceptu a teraz už aj knihy Denisy Moravčík Debreckej. Členka aktuálneho rebríčka Forbes 30 pod 30 sa rozhodla priblížiť psychológiu verejnosti. Inšpiroval ju k tomu jej osobný príbeh.
Vyštudovaná psychologička a psychoterapeutka vo výcviku šíri osvetu na sociálnych sieťach, kde má vyše tridsaťtisíc sledujúcich. Približuje najmä témy, ako zvládať stres, úzkosť či vyhorenie.
,,Otvorene hovorím aj o svojej skúsenosti s duševným ochorením. Ľudia mi pritom neverili a kritizovali ma za to,“ hovorí Denisa, ktorá trpela na úzkostnú poruchu.
„Teraz mi píšu psychológovia alebo zdravotníci, ktorí sa za svoje duševné ochorenie hanbili. Trápili sa, cítili sa odsudzovaní a rozmýšľali, že prestanú pracovať. Aj vďaka mne vyhľadali pomoc a pokračujú vo svojej práci,“ približuje.
Psychológia zažíva obrovský boom. Pomáha to jej poslaniu?
Veľa ľudí sa konečne necíti osamelo. Už nemajú pocit, že sú jediní, ktorí majú duševné ochorenie, keďže téma je viac na očiach. Zároveň sa za to potom menej odsudzujú. Je tam však zároveň veľmi tenká hranica, keď ten pretlak informácií už nepomáha alebo dokonca až škodí.
Pasha Borsai/Matej Binka
To sa stáva kedy?
Napríklad, keď informácie zdieľajú ľudia, ktorí nemajú odbornosť. Problém môže byť aj to, keď odborníci o duševnom zdraví píšu zovšeobecňujúco. Na to sa snažím dávať pozor aj ja. Chcem nájsť balans – aby to bolo pútavé a zároveň aby som celú ľudskú skúsenosť a duševné zdravie nezjednodušovala.
Spomenuli ste ľudí bez odbornosti. Prečo ľudia vyhľadávajú aj samozvaných psychológov bez vzdelania?
Ja ľudí neodsudzujem za to, že vyhľadajú niečo iné, alternatívne. Každý by mal mať možnosť slobodne si vybrať, čo mu vyhovuje.
Zároveň ma zaujíma, prečo to ľudia robia. Často hovoria, že k ľuďom, ktorých videli na sociálnych sieťach, chodia preto, že im prídu osobnejší a tá skúsenosť je iná, ako prísť do chladnej ambulancie. A to je škoda, pretože viem, že nie každý má čas na sociálne siete. A dobré veci od skvelých odborníkov z ambulancií nie je tak počuť.
Keď sa niekto prezentuje ako odborník na duševné zdravie, na čo si dávať pozor? Čo je podľa vás varovný signál?
Treba sledovať, aké má človek vzdelanie a to, ako komunikuje. Či uverejňuje prehnané zovšeobecnenia, či ľuďom hovorí, že za pár kurzov alebo počas niekoľkých sedení sa dajú vyriešiť komplexné psychické ťažkosti, Sľubovať zázraky na počkanie je veľký varovný signál, pretože každý dobrý odborník, či už kouč alebo psychológ, vie, že to nie je jednoduchá cesta.
Keďže sú sociálne siete plné rád o duševnom zdraví, niekomu sa môže zdať, že si psychické problémy dokáže vyriešiť svojpomocne. Kedy by podľa vás mali ľudia prestať hľadať odpovede online a radšej vyhľadať odborníka?
Sociálne siete nemajú byť náhrada terapie. Ľudia tam môžu načerpať inšpiráciu, informácie, praktické tipy. Niektorým ľuďom to veľmi pomôže, aj mne veľmi pomohli knihy od odborníkov, ktoré boli napísané viac laicky. No keď už si sám neviem poradiť a trápim sa, keď mi ťažkosti zasahujú do každodenného života, vtedy treba vyhľadať odborníka.
Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Aktuálny fenomén je aj samodiagnostika. Ľudia si na základe príspevkov na Instagrame „určia“, že majú úzkosť alebo depresiu. Nie je to nebezpečné?
Tu pomôže návšteva odborníka a kritické myslenie. Je to však náročné, keď človek nemá vzdelanie. Veď nie každý študoval psychológiu. Ľudia v tom potom majú chaos.
Napríklad práve niektorí tvorcovia sociálnych sieťach prezentujú ako cieľ to, že človek by nemal mať žiadne negatívne emócie či myšlienky. Čo je úplne nerealistické. Stretávam sa s tým, že ľudia sa za to potom odsudzujú, že majú nejaké problémy, čo je pritom normálna súčasť ľudskej skúsenosti.
Preto ich vedia tieto samodiagnostické informácie vystrašiť a trápia sa na základe občasného výskytu niektorých symptómov. Pritom realita je taká, že každý zažívame úzkosť a nemusí to byť úzkostná porucha. Každý sme občas smutní, unavenejší a nemusí to byť automaticky depresia.
Čo vás inšpirovalo vytvoriť projekt Moderná psychológia na Instagrame?
Najmä môj osobný príbeh a vlastná skúsenosť s informáciami na internete. Keď som mala šestnásť rokov, prepukla mi úzkostná porucha a moje kroky vtedy, samozrejme, viedli na internet. Teraz je to už úplne inak, ale pamätám si, že vtedy som o tom našla jeden jediný článok.
Medzitým ubehol dlhší čas, išla som študovať psychológiu a mala som v sebe túžbu urobiť projekt, ktorý bude obsahovať vedecky podporené informácie o duševnom zdraví, ktoré budú podané zaujímavo a zároveň budú hlboké – nebude to žiadne klišé. Ja som si často našla rady typu – dýchaj alebo choď na prechádzku – čo sú super veci, ale nie je to to, čo človeka vylieči.
Takže ste si na začiatku tiež prešli samodiagnostikou? Nemohlo vám to uškodiť?
Nie. Mne to práveže veľmi pomohlo. Netreba to démonizovať, lebo ja som napríklad najprv prežívala len fyzické symptómy, čo je časté pri úzkostných poruchách. Mala som pocit, že neviem dýchať, bolel ma hrudník, mávala som triašku a podobne.
Išla som k všeobecnému lekárovi, ktorý mi urobil všetky testy a povedal mi, že je všetko v poriadku. Myslím, že ani lekári vtedy nemali také povedomie, takže mi neporadil návštevu psychológa. Povedal mi, že mám reflux, dali mi tabletky a išla som domov. No ten pocit na hrudníku neustupoval, lebo to bolo psychologické. Čiže pre mňa bolo veľmi pozitívne, nájsť to na internete. Nepáčilo sa mi však, aké ťažké to bolo nájsť a že tipy na internete boli generické.
Sociálne siete vám dali platformu, ale aj zodpovednosť. Dávate si pozor, aby vaše rady boli prospešné, a nie zavádzajúce?
Všetko, čo hovorím, je založené na vedeckých poznatkoch. Síce to píšem jednoducho a laicky, vedecký základ tam však je. Takisto vždy hovorím ľuďom, že toto nie je terapia. Choďte k reálnemu odborníkovi.
Ľudia mi niekedy píšu komplexné, vážne problémy a ich príbehy a chcú rady. Odmietam to robiť, nie je to etické a správne, keďže je tam potrebná komplexná liečba. Niekedy sa hnevajú alebo to považujú za arogantné, aj keď to robím s dobrým úmyslom. Pokiaľ treba nejakú jednoduchú informáciu, rada poradím, ale nie, keď to môže ľuďom uškodiť.
Ako preložiť psychológiu do jazyka bežných ľudí?
Postupne som sa učila a skúšala, čo sa ľuďom páči, a čo nie. Mne pomáha moja vlastná skúsenosť – predstavujem si seba, keď som mala tých šestnásť a ešte som neštudovala psychológiu. Bola som len človek, ktorý sa trápil. Ako by som to vtedy chcela mať podané? Čomu by som rozumela, akému jazyku?
Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Poradenstvo poskytujete aj formou e-mailu – je to nápomocné bez skutočného kontaktu? Myslíte si, že to bude budúcnosť terapie?
E-mailové poradenstvo nie je komplexné. Nerobím to ako terapiu, ľudia to využívajú skôr ako prvý kontakt. Niektorí sa za svoje ťažkosti odsudzujú a je pre nich veľmi náročné vyhľadať pomoc. Cez e-mail položia prvé otázky a často ich to nakopne a posmelí k tomu, dať sa na terapiu. Nikdy to nie je dlhodobá práca.
Tí ľudia u mňa často zostanú na klasickú terapiu, poprípade ich odporučím k inému špecialistovi, ak to nie je moja expertíza. Dnes je však veľmi populárna terapia cez videohovor, a to je niečo úplné iné a legitímne. Výskumy ukazujú, že tieto terapie sú rovnako efektívne ako tie osobné.
Keď sme pri sociálnych sieťach a terapii v rámci e-mailu – môžeme sa pozrieť aj na tému AI. Vidíte v umelej inteligencii možný nástroj či prienik s terapiou?
Umelá inteligencia ma baví, som jej veľký fanúšik a rôznymi spôsobmi ju využívam. Veľa ľudí hovorí, že nás psychológov nič nenahradí. Nie som si taká istá. Ja si myslím, že AI bude hrať svoju úlohu. Či už v diagnostike, alebo v analýze. Sú tu však aj riziká.
Vaša kniha Moderná psychológia sa objavuje v rebríčku najpredávanejších titulov. Čo vás viedlo k tomu napísať knihu, a presunúť sa tak z online prostredia do kníhkupectiev?
Od malička som snívala, že budem písať knihy. Aj sociálne siete sú pre mňa forma písania, ale chcela som informácie preniesť do ucelenej podoby, aby to človeku zostalo a mal to vždy poruke.
Kam chcete smerovať v budúcnosti?
Určite chcem pokračovať v písaní kníh. Mám viacero konceptov, ktoré mám rozpísané, budú vychádzať ďalšie tituly. V písaní vidím veľký zmysel, je to moja vášeň. A, samozrejme, naďalej chcem aj edukovať na sociálnych sieťach.
Čiže toto je momentálne pre vás atraktívnejšie ako terapia?
To by som nepovedala, ale vidím v tom obrovský zmysel, keďže z môjho pohľadu viem takto pomôcť veľmi veľa ľudom, podávať psychológiu globálne a robiť to zodpovedne. V tejto ceste chcem určite pokračovať naďalej.
