Chcel metaverzum pre miliardu ľudí, no namiesto toho prišiel o 80 miliárd dolárov a získal len zopár stoviek tisíc používateľov.
Spoločnosť Meta, ktorú vlastní jeden z najbohatších ľudí sveta Mark Zuckerberg, v stredu oznámila, že platforma pre virtuálnu realitu Horizon Worlds, ktorá je prakticky základom celej stratégie Metaverse, zmizne z ich obchodu Quest na konci marca.
„Do svojich obľúbených svetov vo virtuálnej realite sa môžete vracať až do 15. júna 2026. Potom bude aplikácia Horizon Worlds z Questu odstránená a tieto svety už nebudú vo virtuálnej realite k dispozícii,“ uviedla Meta.
A hoci bude Horizon Worlds naďalej fungovať na mobilných zariadeniach, vízia Metaverse tým prakticky končí. Prečo to Zuckerberg vzdal? A, v prvom rade, prečo sa o to vôbec pokúšal?
Zuckerbergove pôvodné plány boli iné. Pred piatimi rokmi premenoval spoločnosť Facebook na Meta. Názov mal odkazovať na Metaverse – metaveľký vesmír, trojrozmerný svet, ktorý je nekonečný a digitálny.
Práve svet Horizon Worlds mal byť kľúčovým stavebným kameňom celého Metaverse. Nekonečnosť znázornil Zuckerberg aj v logu – objavila sa v ňom modrá ležiaca osmička.
Meta
Zuckerberg v metaverze nezaujal. Foto: Meta
Meta si VR metaverse nepredstavovala len ako miesto na zábavu či hranie. Podľa Zuckerberga mal tento priestor slúžiť aj na prácu, firemné porady, školenia, spoluprácu na diaľku alebo napríklad prezentácie a obchodné rokovania.
Firmy v ňom mali vytvárať virtuálne kancelárie, organizovať stretnutia a ponúkať nové digitálne služby, zatiaľ čo bežní používatelia sa tam mali stretávať, pracovať, nakupovať a tráviť voľný čas.
Zuckerbergove očakávania, že Metaverse bude v priebehu nasledujúceho desaťročia používať miliarda ľudí, ktorí si tam budú vytvárať virtuálne svety a okrem komunikácie v ňom budú aj pracovať, sa nenaplnili.
Koniec sna
Podľa médií sa počet aktívnych používateľov mesačne historicky vyšplhal maximálne na niekoľko stotisíc. V roku 2022, keď na platforme zostalo menej ako 300-tisíc ľudí, si Zuckerberg zrejme začal uvedomovať, že táto cesta nikam nevedie.
Zásadným problémom bolo aj to, že virtuálna realita zostala pre veľkú časť ľudí drahá a nepraktická. Headsety sa nestali bežnou súčasťou každodenného života a Meta tak pre svoj metaverse nikdy nezískala také široké publikum, s akým Zuckerberg počítal.
Meta sa jednoducho snažila presadiť budúcnosť, na ktorú bežní používatelia ani firmy neboli pripravení.
Kým Zuckerberg hovoril o virtuálnych kanceláriách a každodennom živote v metaverse, väčšina ľudí stále uprednostňovala jednoduchšie a lacnejšie digitálne služby, ktoré fungujú na telefóne alebo počítači bez špeciálneho vybavenia.
Utopené miliardy
Pre Metu znamená neúspech Metaverse obrovské straty. Od roku 2020 divízia Reality Labs prišla takmer o 80 miliárd dolárov. V poslednom štvrťroku minulého roka potom divízia, ktorá mala na starosti Metaverse, vykázala stratu viac ako šesť miliárd dolárov.
V januári Meta prepustila z Reality Labs približne desať percent zamestnancov, teda približne 1 500 ľudí, a zatvorila niekoľko štúdií vyvíjajúcich VR hry. Fitness aplikácia Supernatural, ktorú Meta v roku 2021 kúpila za 400 miliónov dolárov, prestala vytvárať nový obsah a bola postupne potichu utlmená.
Je jasné, že Metu prinútil zmeniť smer až rýchly nástup umelej inteligencie. Minulý týždeň spoločnosť potvrdila, že sa chce viac sústrediť práve na AI.
Hoci Meta zdôrazňuje, že sa od vývoja VR úplne nevzdáva, Horizon Worlds vo VR bol kľúčovým symbolom celej stratégie Metaverse, ktorá dala spoločnosti aj nové meno.
Jeho koniec je tak dôležitým signálom o zmene smerovania celej Zuckerbergovej spoločnosti.