Daňové eldorádo sa pre mnohých prenajímateľov nehnuteľností budúci rok končí. Platformy ako Booking či Airbnb budú údaje o nich automaticky posielať Finančnej správe SR.
Povinnosť platiť dane
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podliehajú už aj dnes dani z príjmu. Vzťahuje sa na ne štandardná sadzba 19 percent. V skutočnosti však mnohí prenajímatelia dane neplatia. Štát totiž nemá veľa možností, ako zistiť ich príjmy.
Platformy, cez ktoré sa prenájom realizuje, síce už aj dnes so štátom spolupracujú, deje sa to však len na vyžiadanie. Daňový úrad musí teda začať kontrolu a v rámci nej si vyžiadať údaje o konkrétnom daňovníkom. Rovnaké pravidlá platia aj pri zdieľaných jazdách cez Uber alebo Bolt.
To sa však čoskoro zmení. Od 1. januára 2023 totiž vstupuje do platnosti novela zákona č. 250/2022 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorej musia digitálne platformy poskytovať informácie o všetkých svojich klientoch daňovým úradom automaticky.
Údaje o všetkých prenajímateľoch raz ročne
„Odteraz budú informácie o príjmoch ľudí a firiem z digitálnych platforiem prúdiť automaticky z platforiem jednotlivým členským štátom,“ hovorí Szimonetta Rumanová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Dodáva, že prvýkrát platformy ako Booking či Airbnb poskytnú finančnej správe údaje za rok 2023 začiatkom roku 2024. Posielať sa budú relatívne detailné údaje o tom, aké služby a tovary firmy či fyzické osoby poskytli za uplynulý rok a aký dosiahli príjem.
Realita verzus daňové priznanie
Finančná správa dostane zoznam firiem a bežných ľudí s ich kompletnými identifikačnými údajmi a údajmi o dosiahnutom príjme cez danú platformu. „Tieto údaje si následne porovná s daňovým priznaním danej firmy či človeka a v prípade nesúladu môže začať daňovú kontrolu s cieľom dorubiť daň za nepriznaný príjem,“ vysvetľuje postup Rumanová.
„Bude záležať len na finančnej správe, či dokáže prísť so systémom na identifikovanie podozrivého správania a ísť cielenými daňovými kontrolami po firmách a ľuďoch, ktorí príjem z prenájmu či inej aktivity cez obchodné platformy nepriznali,“ dodáva.
Hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Martina Rybanská približuje, že prijaté informácie bude finančná správa vyhodnocovať štandardným spôsobom a „v prípade nesúladu informácií s údajmi uvádzanými v daňových priznaniach bude vykonané miestne zisťovanie alebo daňová kontrola dane z príjmov a prípadne uložené sankcie v zmysle Daňového poriadku,“ konštatuje.
Oznamovacej povinnosti nebudú podliehať veľkí poskytovatelia hotelového ubytovania s viac ako dvetisíc službami počas roka. Platformy nebudú posielať ani údaje o malých poskytovateľoch, ktorí vykonajú menej ako 30 činností s úhrnnými tržbami neprevyšujúcimi dvetisíc eur za rok.
Povinnosť registrovať sa
Ak nehnuteľnosť prenajíma živnostník alebo firma s aktívnym IČO, nepotrebuje sa kvôli prenájmu registrovať na daňovom úrade. Ostatní tak musia urobiť do jedného mesiaca, odkedy začali nehnuteľnosť prenajímať. Žiadosť sa predkladá na tlačive do podateľne okresného daňového úradu, poštou alebo cez portál slovensko.sk s občianskym preukazom s čipom.
V nasledujúcom roku je potrebné do marca (respektíve do júna) vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov. Túto povinnosť nemajú len ľudia, ktorí za celý kalendárny rok mali zo zamestnania a z prenájmu nehnuteľnosti spolu nižší príjem ako 2 289,63 eura.
Pri prenájme sú oslobodené od zdanenia príjmy do päťsto eur. To znamená, že do daňového priznania sa uvádzajú len príjmy presahujúce túto sumu.
Daňové priznanie a pokuty
Prenajímateľ si môže od príjmov odpočítať svoje výdavky a znížiť si tak daňový základ. Medzi akceptované náklady patria platby za energie, internet, úrok z hypotéky na danú nehnuteľnosť alebo výdavky za vstavané zariadenie či spotrebiče.
Širšie možnosti majú daňovníci, ktorí zaradia prenajímanú nehnuteľnosť do obchodného majetku. Viac informácií je dostupných na webe finančnej správy.
Pri priznaní nižšieho ako skutočného príjmu z prenájmu môže pokuta dosiahnuť tri percentá z rozdielu medzi sumou uvedenou v daňovom priznaní a sumou, ktorú mal daňovník v skutočnosti odviesť. Platí to v prípade, že sa daňovník prizná sám cez podanie dodatočného daňového priznania.
Ak na podvádzanie na dani príde daňový úrad, predstavuje pokuta desať percent rozdielu. Pri nesplnení registračnej povinnosti môže pokuta dosiahnuť až 20-tisíc eur.
Zmenu určuje európska smernica
Novela zákona, ktorá zmenu zavádza, vychádza z európskej smernice DAC7. Umožní aj takzvané cezhraničné daňové audity, čiže spoločné daňové kontroly finančných správ dvoch či viacerých krajín.
Ak napríklad Slovák vlastní a prenajíma apartmán v rakúskom lyžiarskom stredisku a rakúsky daňový úrad má podozrenie na nekorektne odvedenú daň, požiada slovenské orgány o cezhraničnú daňovú kontrolu.
Slovenská finančná správa následne bude môcť výsledky spoločnej kontroly využiť pri kontrole priznaných daní z príjmu na Slovensku.
Údaje, ktoré budú digitálne platformy nahlasovať finančnej správe:
- obchodné meno alebo meno a priezvisko držiteľa finančného účtu, na ktorý sa vypláca odplata;
- adresa sídla / adresa trvalého pobytu;
- pri právnických osobách: IČO, DIČ a štát EÚ, v ktorom bolo vydané, identifikačné číslo pre DPH (ak je k dispozícii);
- pri fyzických osobách: dátum narodenia;
- celková odplata vyplatená alebo pripísaná počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia a počet vybraných činností, za ktoré bola odplata vyplatená alebo pripísaná;
- poplatky, provízie alebo dane zrazené alebo nárokované oznamujúcim prevádzkovateľom platformy počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia;
- pri prenájme bývania dostane finančná správa aj zoznam nehnuteľností s príslušným katastrálnym číslom resp. jeho ekvivalentom podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa nachádza;
- identifikátor finančného účtu predávajúceho / poskytovateľa služby na obchodnej platforme.
