Pod pseudonymom sa na Slovensku preslávili napríklad Dominik Dán či Maxim E. Matkin, no vďaka fenoménu sociálnych sietí začali na popularite naberať aj anonymné profily so zaujímavým obsahom. Spája ich množstvo fanúšikov a to, že ich autori fungujú alebo fungovali v „utajenom režime“. Forbes vybral štyroch s dosahom na desiatky či stovky tisíc sledovateľov.
Demotivácia
Jeho profil sleduje na sociálnych sieťach dokopy vyše tristotisíc ľudí a aj po štyroch rokoch fungovania zostáva jeho autor neznámy. Pôsobiť inkognito však nebolo jeho prvotným zámerom, v začiatkoch išlo len o vytvorenie tematického profilu.
Autor Demotivácie má aj vlastný merch. Foto: Sam Lenon
„Neskôr, keď sa profil stal populárnym, tak sa z toho stala výhoda. Nikdy som nemal ambície byť „známym“, ani nepotrebujem, aby mi ľudia nadávali do „influencerov“. Populárne majú byť tie obrázky, nie ja,“ povedal pre Forbes.sk.
Aj keď je jeho humor veľakrát na hranici, jeho demotivačné koláže sa preslávili a vďaka sociálnym sieťam teraz zarába. Má vlastný merch a na Instagrame spolupracoval s firmami ako napríklad Board Paradise, Queens, Pelikán či Budiš.
Autor stránky hovorí, že anonymita na fanúšikov zaberá. Foto: archív Demotivácia
„Mám dve zásady – musí to byť značka či tovar, ktoré sú pre moje obecenstvo zaujímavé, takže napríklad žiadne betónové tvárnice a žiaden reklamný smog. Moje obecenstvo by malo z toho niečo mať,“ vysvetľuje princípy, podľa ktorých si vyberá spolupráce.
Marketingový stratég: Vtipných influencerov je málo. Keď poviem, že 1 percento, preháňam
Dodáva však, že cieľom Demotivácie nie je biznis. „Určite by sa tým ale dalo uživiť, ako prácou na plný úväzok. Za tým je však príliš veľa práce, neistoty a hlavne razím presvedčenie, že akonáhle sa Demotivácia stane biznisom a bude musieť zarábať, tak stratí svoje čaro, či už pre mňa alebo pre obecenstvo,“ uzatvára. V reálnom živote sa autor venuje oblasti reklamy a grafike.
Zomri
Satirická stránka Zomri vznikla pred dvoma rokmi a na sociálnych sieťach má v súčasnosti vyše stotisícovú fanúšikovskú základňu. Jej autori si uťahujú najmä z politikov a s humorom odpovedali aj na naše otázky.
Autori stránky tvrdia, že každý, kto mal u nich uverejnený svoj príspevok, je tiež adminom Zomri. Foto: archív Zomri
„Sme neustále terčom vyhrážok od rôznych indivíduí, vegánov či instagramových bohýň, ktorí a ktoré by nás najradšej videli visieť na kandelábri,“ vysvetlili jeden z dôvodov, prečo fungujú v utajenom režime. V minulosti boli ich stránky na Facebooku dokonca viackrát zablokované.
Tajuplnosť však podľa nich stránke pomáha. V súčasnosti ju spravujú traja pôvodní administrátori a jeden, ktorí má na starosti Instagram. „O tom, kto sme, vie dosť ľudí. Je to veľmi milá téma, keď nastane trápne ticho, napríklad keď si niekto v reštaurácií objedná rukolový šalát.“
Autori si uťahujú najmä z politikov. Foto: archív Zomri
Zomri okrem satirických príspevkov na sociálnych sieťach produkujú aj svoj merch. „Všetci si myslia, že na ňom nekresťansky zarábame a žmýkame ľudí, ale pravda je taká, že dostávame vreckové od mamy a strýka Soroša.“
Žartujú aj o tom, čo by robili v prípade, ak by ich identitu niekto odhalil. „Naše súkromie si veľmi vážime, ale keby sa tak stalo, preoperujeme sa a budeme beauty fashion blogerky s vlastným startupom.“
Cynická obluda
Autor satirického webu Cynická obluda Rado Ondřejíček reaguje podobne ako Zomri na aktuálne politické a spoločenské dianie obrázkami s vtipnými popiskami. Narozdiel od nich však vyšiel z anonymity už pred piatimi rokmi a tvrdí, že nikdy nešlo o zámerné utajovanie. „Odhalil som to po približne polroku fungovania práve preto, aby sa o tom nešpekulovalo,“ vysvetlil.
August ovládli králi internetu a Bondov barman
A veľa sa tým podľa neho nezmenilo. „Viac zmenil až moment, keď sa Obluda stala masovo populárna, takže pritiahla aj pozornosť ľudí, ktorým nikdy nebola určená – fanúšikov Borisa Kollára, kotlebovcov, katolibancov a podobnú stoku spoločnosti,“ hovorí.
Cynická obluda funguje aj na báze platenej mobilnej aplikácie. Foto: archív Cynická obluda
Jeho pôvodným zámerom bolo zapisovať si niekam vtipy, ktoré mu spontánne napadali, a aj napriek desiatkam tisícom fanúšikov Ondřejíček svoj vplyv a dosah na ľudí stále popiera. Cynická obluda ho však dokáže kompletne uživiť, má spoluprácu s Denníkom N a najmä platenú mobilnú aplikáciu. V minulosti vydal knihu, diár, a teraz pracuje na tom budúcoročnom.
ČoJe
Daniel Feranec začal pod pseudonymom ČoJe blogovať o jedle pred troma rokmi, svoju identitu však odhalil len nedávno. „Mal som pocit, že ľudia skôr začnú followovať dobre vyzerajúce hamburgery a vietnamské rezance, než nejakého neznámeho človeka, ktorý by sa nad tým všetkým otŕčal,“ vysvetľuje dôvody.
A keďže ho dlhší čas lákalo okrem písania natáčať videá, nakoniec musel odhaliť aj svoju tvár, čím si prvé video skvele odpromoval.
Vďaka anonymite na začiatku Feranec oceňoval, že sa nemusí dostávať do kontaktu s majiteľmi a prevádzkarmi podnikov, „ktorí sa čoraz viac chceli „rozprávať““. Foto: Welina Nagyová
Tvrdí, že mu to v konečnom dôsledku pomohlo. „Prvýkrát som si svoj vplyv uvedomil po zverejnení blogu s rebríčkom bratislavských hamburgerov. Vtedajší víťaz, malá bratislavská prevádzka Burger Bar, vraj následne podstatne zvýšila tržby, čelila obrovskému záujmu a jej zásoby neboli dostatočné na to, aby uspokojili zvýšený dopyt,“ vysvetľuje s tým, že bol prekvapený a polichotený zároveň.
Bloger tvrdí, že odmieta ponuky od podnikov, ktoré mu ponúkajú jedlo zadarmo. Foto: archív ČoJe
Feranec sa venuje copywritingu a v rámci blogovania mal zatiaľ jednu platenú spoluprácu s Payowallet a neplatenú s Canonom. „Ozvali sa mi aj prvé cestovné kancelárie, ktoré ma dokážu dostať na atraktívne miesta, odkiaľ už ja budem sám a nezávisle písať o jedle, ktoré si sám vyberiem,“ hovorí. Dodáva tiež, že odmietol niekoľko väčších subjektov, ktoré od neho chceli, aby pochválil, alebo spomenul ich jedlo alebo pitie.
Hlavná foto: Demotivácia, TheVisionPhotos
