So slovenskými hudobníkmi Lubom Ivanom a Jánom Čajkom sa po rozhovore predierame manhattanskou štvrťou Little Italy, keď nám cestu zahradí mladý muž. „Vy dnes večer hráte v Mercury Lounge, však? Môžem sa s vami odfotiť?“ Po spoločnej fotografii počúvam, ako sa chalani neveriacky bavia na tom, že ich spoznávajú aj v New Yorku. Vancouverská indie kapela Rare Americans, v ktorej obaja pôsobia, si cestu k úspechu tvrdo odmakala na pódiu aj mimo neho.
O pár hodín neskôr, už pred kultovým indie klubom Mercury Lounge v newyorskom Lower East Side, stojí zástup fanúšikov. Hoci má klub kapacitu iba 250 ľudí, je vychýrený pre dobrú akustiku, ale aj vďaka tomu, že tam fantastický debut zažila americká rocková kapela The Strokes.
Zahrali si v ňom aj Radiohead, Lady Gaga či Arcade Fire. A v stredu i vo štvrtok (30. a 31. marca 2022) vypredali klub dva razy po sebe aj Rare Americans s dvomi Slovákmi v zostave.
Ich nástup na pódium sprevádzala animovaná video šou, šialené oblečenie ladilo s crazy punk-rockom. Gitarista Lubo hral v krátkych nohaviciach a v slovenskom hokejovom drese, Ján hral na gitare a klávesoch oblečený v námorníckom tričku a s červeným motýlikom.
A líder kapely a hlavný spevák James Priestner odohral väčšinu koncertu v baseballovom drese s názvom kapely. Rytmus udávali energická Ginger Chen na basgitare a Duran Ritz na bicích.
James koncert pretkával príbehmi. „Pred tromi rokmi sme vystupovali v Liverpoole. Najmä Jongo (prezývka Jána, pozn. red.) sa na ten koncert veľmi tešil, pretože odtiaľ pochádzajú jeho obľúbení Beatles. A viete, koľko ľudí prišlo na ten koncert?“
Publikum chvíľu zle tipovalo, kým James priznal, že jeden jediný fanúšik. Ako sa Rare Americans dostali od liverpoolskeho fiaska k dvakrát vypredanej hale v meste, v ktorom – slovami Franka Sinatru – „ak uspejete, uspejete všade?“
Ponuka, ktorá sa neodmieta
Prešovčan Lubo Ivan sa vo Vancouveri ako skúsený lezec živil výškovými prácami. Po večeroch však prezeral inzeráty miestnych kapiel na portáli Craigslist. „Oslovil som viacero skupín, ktoré hľadali gitaristu, a ozval sa mi práve James,“ spomína. Porozumeli si a hrali spolu v kapele The Lunas.
V roku 2018 James s bratom Jaredom, ktorý je textárom kapely, ale napísali piesne, ktoré boli také odlišné od pôvodného štýlu, že si vyžadovali novú kapelu. A tak vznikli Rare Americans.
Kapela Rare Americans počas koncertu v klube Mercury Lounge. Foto: archív Rare Americans
Od začiatku si dali záležať na originálnej prezentácii. Novinár z Vancouver Sun v roku 2018 napísal, že minimálne desaťročie nedostal tak dobre odprezentovaný debut. „V obedári s logom kapely ste dostali všetko na užívanie si muziky – otvárak na pivo, drvič na marihuanu, trochu čokolády, set hracích kariet a žuvačky,“ opisoval v článku.
Zaujali aj fanúšikov, a tak ich dobré reakcie posmelili vyraziť na turné. A prečo to neskúsiť rovno v Británii? Na turné si kufre balil už aj Bratislavčan Ján Čajka. Pred niekoľkými rokmi dal výpoveď v IBM, aby si vyskúšal kanadské dobrodružstvo.
Vo Vancouveri opäť robil účtovníka, ale v hudobnej škole. V nej však náhle skončil, a chvíľu prepadal beznádeji, čo bude ďalej. Potom mu Lubo, s ktorým ho zoznámil spoločný slovenský známy, napísal SMS, v ktorej mu dal „ponuku, ktorá sa neodmieta“. A Jano mal zrazu nový dream job!
Odpovedali na 140-tisíc komentárov
Rare Americans v začiatkoch niečo spravili veľmi dobre. Napríklad sa neuspokojili s prvou štúdiovou nahrávkou ich piesní, ale vybavili si v Seattli legendárneho producenta Joea Chiccarelliho, ktorý začínal s Frankom Zappom a produkoval aj albumy White Stripes či The Strokes.
„Štúdio bolo vlastne súčasťou veľkej farmy, kde sme aj spali. Nahrávali s nami muzikanti z amerických kapiel ako Modest Mouse a The Shins. Bol to super tím a hralo sa parádne,“ spomína Lubo.
Čo kapela až tak dobre nespravila, bolo plánovanie turné. „V Británii to funguje tak, že kluby majú vlastných promotérov, ktorých treba osloviť, aby vám na koncert pritiahli ľudí. A to sme nevedeli,“ smeje sa Ján. Dodáva, že reklamu cielili len na svojich vtedajších asi 10-tisíc followerov, z ktorých možno tristo žilo v Británii.
„Na ten koncert v Liverpoole okrem jedného verného fanúšika dorazilo ešte pár ožranov, ale celé turné vôbec nevyšlo. Najviac sme mali 30 ľudí,“ dodáva.
Gitarista Lubo Ivan (vľavo) a spevák James Priestner. Foto: archív Rare Americans
V kapele tušili, že majú na viac. Verili, že ich druhý album by mohol preraziť. Vtedy začali viac makať mimo pódia. James si uvedomil, že Ján je vlastne bývalý finančný analytik, a tak ho poveril lepším nastavením reklamy na webe.
Lubo a ďalší členovia kapely zase dostali za úlohu odpovedať na každý jeden komentár fanúšika. „Dospelo to až do takého rozmeru, že v roku 2020 sme odpovedali na 140-tisíc komentárov od fanúšikov,“ hovorí Lubo.
Cesta k veľkému vydavateľstvu
Ale nepredbiehajme. Zlom prišiel ešte pred vydaním druhého albumu. Jamesovi napadlo, že by mohli k piesňam robiť animované klipy. A hneď druhý, k skladbe Brittle Bones Nicky, sa stal obrovským hitom na YouTube.
„Piesni sme zaplatili reklamu a malo to nečakaný efekt. Ľudia boli nadšení, väčšinou vidia reklamy na práčky, antidepresíva či autá a zrazu tu bola reklama na nový hudobný singel. Veľa ľudí písalo, že je to prvá reklama, ktorú dopozerali dokonca,“ pokračuje Lubo.
Potom už bola reklama druhoradá, počet videní rástol virálne. Do dvoch mesiacov skladbu videlo 20 miliónov ľudí, dnes má viac ako 64 miliónov videní na YouTube a ďalších 36 miliónov prehratí na Spotify.
Dodnes väčšina fanúšikov Rare Americans tvrdí, že sa ku kapele dostala práve cez tento hit. Kým pred touto úspešnou skladbou Lubo odosielal merch kapely možno päťkrát do mesiaca, zrazu nosil na poštu aj desiatky balíkov denne. A skupinu objavili nielen fanúšikovia, ale aj veľký biznis.
„Oslovilo nás vydavateľstvo Atlantic Records a zakrátko sme leteli do Los Angeles, aby sme tam rokovali s Mikom Carenom. Je to známy hudobný producent, o ktorom sa hovorí, že má nos na hity,“ hovorí Lubo.
Napokon, napísal a produkoval hity pre Beyoncé, Bruna Marsa či Kanye Westa. Rare Americans vychválil a prešli k biznisu. Podmienky boli tvrdé, ale veľká budúcnosť lákavá. A tak sa kapela upísala veľkému vydavateľstvu.
Opustili veľké vydavateľstvo
Rare Americans si však uvedomili, že nie sú typom kapely, ktorá by potrebovala plný servis, skôr si radi veci riešia sami. Nakoniec sa, aj pod vplyvom pandémie, s veľkým vydavateľom rozišli a druhý aj tretí album vydali vlani sami.
Rovnako si sami naplánovali aj jarné americké turné, ako aj letné európske, v rámci ktorého sa 11. júna predstavia aj v Bratislave na festivale Lovestream. Zopár vecí si stále zabezpečujú externe, ale inak je práca v kapele full time job.
Gitarista a klávesista Ján Čajka. Foto: archív Rare Americans
Ján okrem hrania rieši reklamu, granty a finančné reporty. V praxi to môže znamenať aj to, že analyzuje, ako nové video na Tiktoku ovplyvnilo streaming, z ktorého tečú kapele najväčšie peniaze – až 70 percent.
Na Spotify získajú za milión prehratí skladby asi 5-tisíc dolárov, na YouTube za rovnaký počet streamov asi 1300 dolárov. Kapela zarába aj na merchi, medziročne jeho predaj narástol dvadsaťnásobne.
Lubo má okrem hrania na starosti aj strih videa a je audioinžinierom kapely. Bubeník Duran je zase social media guru, šéf obchodu s merchom a grafický dizajnér skupiny.
Tomu, že hudobné zoskupenie funguje dobre aj ako firma, pomáha, že textár Jared má za sebou roky podnikateľských skúseností. Rare Americans sa teda podarilo využiť nehudobné schopnosti svojich členov, aby prerazila.
Samozrejme, v Mercury Lounge by finančný analytik ani strihač taký jasot preplnenej sály nevyvolal. Na konci dňa je to vždy o muzike.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
