„Plytvanie jedlom je celosvetový problém. Neexistuje krajina, v ktorej by z rozličných príčin jedlo nekončilo v koši,“ vraví Zuzana Madajová z občianskeho združenia Free Food. Každý jeden z nás by si podľa nej mal uvedomiť, že planéta Zem je naším spoločným domovom. Nuž a potravinový odpad ju stojí veľa síl v podobe peňazí, prírodných zdrojov a taktiež ľudskej dôstojnosti. „Musíme si jedlo viac vážiť a snažiť sa ním neplytvať,“ dopĺňa a tento negatívny fenomén vysvetľuje v troch rovinách:
Ako spoločenský problém
Ten spočíva predovšetkým v nespravodlivom nastavení systému. Kým niekde sa jedlom nadmerne plytvá, inde si ho ľudia nemôžu a nedokážu dovoliť. „To, že každý deviaty človek vo svete buď hladuje, alebo trpí podvýživou a zároveň má tretina svetovej populácie nadváhu či je obézna, je bohužiaľ skutočnosť, ktorá ilustruje túto absurditu,“ približuje Zuzana.
Ako ekonomický problém
Približne tretina svetovej produkcie jedla končí v odpadkovom koši. „Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyčíslila jeho hodnotu na takmer bilión amerických dolárov. To je len špička ľadovca,“ upresňuje Zuzana. Ďalšími škodami, ktoré finančne len ťažko vyčísliť, sú napríklad ceny prírodných zdrojov a zdrojov energie, alebo cena obydlí, ktoré padli v dôsledku zaberania pôdy.
Ako ekologický problém
Každoročne vyhadzujeme spolu s jedlom aj 45 biliónov litrov vody. Okrem toho do ovzdušia uniká toľko oxidu uhličitého, že ak by bol potravinový odpad krajinou, išlo by o tretieho najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia. Teda hneď po Číne a Spojených štátoch amerických.
Chcete žiť ekologickejšie a udržateľnejšie?
Blogerka Romi Elischer radí, ako začať od seba
„Na produkciu fakticky odpadu sa premrhá štvrtina poľnohospodárskej pôdy, no zároveň jej každý rok pribúda približne 6 miliónov hektárov,“ opisuje Zuzana. Plus ročne dôjde k výrubu viac ako miliardy stromov kvôli rozširovaniu pôdy.
Poznáme príbeh avokáda?
Plytvanie jedla ako spoločenský a ekologický problém idú podľa Zuzany ruka v ruke. Uvádza to na príklade obyčajného avokáda, ktoré dnes nájdete azda v každom supermarkete. Pestovanie tohto druhu potraviny je totiž nesmierne náročné na podnebie a taktiež vodu. Nedarí sa mu hocikde vo svete, iba v malom množstve lokalít. Napríklad v údoliach riek v Čile.
„Avokádo je v niektorých regiónoch obrovský biznis. Takmer všetka voda ide na zavlažovanie sadov. Rieky sú vyschnuté a obyvatelia nemajú čo piť. Fungujú na prídeloch vody a živoria,“ vraví. Množstvo dopestovaného ovocia pritom ani nezvládne dopravu do obchodov, ďalšie zhnije v supermarketoch alebo sa do regálov vôbec nedostanú, pretože sa zlou manipuláciou obijú.
Dajte zelenú ekologickému životu doma, v komunite aj meste.
Tu je 15 tipov od slovenských iniciatív
To, čo si často neuvedomujeme, je celý príbeh, ktorý sa ukrýva za tým zdravo, chutne a hlavne dokonale vyzerajúcim avokádom na pultoch supermarketov. „Keď to avokádo napríklad doma načneme a nedojeme, na druhý deň zhnedne, prípadne zhorkne, a my ho automaticky vyhadzujeme, i keď je v podstate ešte bezchybné. Je nám možno ľúto vyhodených peňazí, ale v skutočnosti nemáme poňatia, čo všetko vyšlo navnivoč,“ konštatuje Zuzana.
O téme plytvania jedlom sme sa rozprávali so Zuzanou Madajovou. Foto: archív respondentky
Plytváme hlavne v domácnostiach
Na Slovensku podľa Zuzany stále chýbajú celistvé štatistiky o plytvaní jedlom, no odhaduje sa, že v koši skončí 860 miliónov kilogramov potravín ročne. To je asi 163 kilogramov na každého z nás. „Niektoré štatistiky hovoria o nižšom čísle 112 kilogramov, ale čítala som už aj o 180 kilogramoch,“ upresňuje.
V roku 2018 informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o tom, že podľa prieskumu agentúry AKO priznalo vyhadzovanie zvyškov potravín okolo 23 percent Slovákov.
Nedostatok údajov o tomto negatívnom fenoméne sa netýka iba Slovenska. „Do roku 2016 si dobrovoľne meralo potravinový odpad iba osem krajín Európskej únie,“ vysvetľuje Zuzana. Európska komisia na základe dokumentu FUSIONS informovala, že v rámci Európskej únie ročne vzniká 88 miliónov ton potravinového odpadu.
„Vlani vydala nariadenie, ktoré určuje spoločnú metodiku merania potravinového odpadu pre členské krajiny. Zároveň udáva povinnosť od roku 2020 merať ho týmto spôsobom každé štyri roky,“ dopĺňa Zuzana.
Najviac jedla podľa nej vyhadzujeme v domácnostiach. Práve potravinový odpad predstavuje až polovicu toho komunálneho. Čím teda na Slovensku plytváme najväčšmi? „Pečivom, ovocím, zeleninou, vareným jedlom a mliečnymi výrobkami,“ upresňuje. Dookola opakujeme tie isté chyby. Nakupujeme v neúnosných množstvách, potraviny nestíhame spotrebovávať alebo ich vyhadzujeme po uplynutí dátumu spotreby.
10 tipov, ako prestať s plytvaním jedla
Ak sa chceme pohnúť správnym smerom a prestať s plytvaním jedla, podľa Zuzany by sme si mali všímať odpad vo vlastných domácnostiach. Začnime ho preto merať použitím kuchynskej váhy a hodnoty si zapisovať do kalendára.
Každý mesiac namerané množstvá sčítame a vyjde nám mesačná miera plytvania. Keď si zadefinujeme ciele a pozrieme sa na konkrétne čísla, musíme ihneď konať. V každodennom živote si môžeme osvojiť týchto 10 tipov:
- Do obchodov nechodievajme nalačno a nákupy si vopred plánujme.
- Naučme sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.
- Nerobme si v domácnostiach zbytočne veľké zásoby jedla.
- Pri výbere potravín dajme prednosť kvalite pred kvantitou.
- Potraviny skladujme správnymi spôsobmi a v chladničke si udržujme prehľad.
- Mixujme, blanšírujme, zavárajme, sušme a mrazme potraviny.
- Z potravín a jedla zužitkujme čo najviac.
- V reštauráciách žiadajme o menšie porcie.
- Deľme sa o jedlo.
- Kompostujme.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
