Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa formovali vaše túžby? Odkiaľ skutočne prišli? Väčšina ľudí nad tým nikdy nerozmýšľa.
Ako kariérna koučka a bývalá terapeutka som mala príležitosť nahliadnuť hlboko do fungovania mysle a srdca ľudí a lepšie pochopiť, ako vznikajú ich vízie a ciele. Všimla som si, že to, čo chceme, je vždy zložitejšie, než si uvedomujeme.
Na rozdiel od zvierat chceme obrovské množstvo vecí, pre ktoré neexistuje žiaden inštinktívny základ, ktorý by nás viedol, vrátane kariéry, životného štýlu, dovolenkových destinácií, priateľstiev, partnerov a dokonca aj našej vlastnej identity.
Čo sú mimetické túžby?
Podľa francúzskeho mysliteľa Reného Girarda sa rozhodujeme nasledovať tieto abstraktnejšie veci prostredníctvom mimetickej túžby. To znamená, že nevedome napodobňujeme túžby iných, namiesto rozoznávania a sledovania toho, čo je pre nás skutočne najdôležitejšie. Tam, kde zlyhávajú inštinkty, sledujeme iných ľudí, aby nám ukázali, čo chceme.
Často sa snažíme dosiahnuť ciele, ktoré sme si osvojili od druhých (v prvých rokoch života sú to naši rodičia) a potom pre ne nájdeme racionálne odôvodnenie. Ak sa však pozrieme dostatočne do hĺbky, vždy nájdeme skrytý model túžby.
Rozprávala som sa s Lukom Burgisom, podnikateľom, autorom a riaditeľom programov v Ciocca Center for Principled Enterpreneurship, aby som sa dozvedela viac o tom, ako si uvedomiť procesy a vplyv mimetickej túžby v našich životoch. A tiež o tom, ako dosiahnuť väčšiu mieru slobody od sily trhu, politiky a ľudí, ktorí na nás v živote zle vplývajú a ktorí nás chcú manipulovať.
Burgis je tiež zakladateľom a CEO viacerých spoločností so sociálnym vplyvom. Business Week ho po úspechu jednej z jeho prvých spoločností označil za jedného z „Top 25 podnikateľov do 25 rokov“.
Vo svojej prvej knihe Unrepeatable skúmal, ako môžu ľudia objaviť svoj jedinečný význam vo svete a pomôcť druhým urobiť to isté. Jeho najnovšia kniha Wanting: The Power of Mimetic Desire in Everyday life je skúmaním toho, prečo ľudia chcú to, čo chcú. Je tiež nástrojom na oslobodenie sa od nenaplnených túžob.
Prvý krok k slobode môžeme urobiť práve identifikáciou a pomenovaním modelov, ktoré nás ovplyvnili.
„Po počiatočnom zahanbení som pocítil zvláštny pocit úľavy…“
Luke, ako ste počas vašej podnikateľskej cesty prišli k poznaniu mimetickej túžby? Ako ste sa k tomu dostali?
Porozumel som mimetickej povahe mojich vlastných túžob vďaka nafúknutej obchodnej dohode. Donútilo ma to zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, čo ma poháňalo.
Po počiatočnom zahanbení som pocítil zvláštny pocit úľavy. Uvedomil som si, že moja úľava pramenila z toho, že sa mi podarilo vyslobodiť z pút mojej mimetickej túžby – z môjho nikdy neuspokojeného úsilia o dosiahnutie cieľov, na ktorých mi v konečnom dôsledku nezáležalo.
Kliatba bola prelomená. Prvýkrát v živote som sa cítil slobodný, a to som sedel na troskách zničenej spoločnosti.
Počas nasledujúceho desaťročia som na ešte hlbšej úrovni pochopil, čo sa deje. To ma priviedlo k práci Girarda a jeho teórii mimetickej túžby.
Rivalita u mužov a žien, alebo krmivo pre bulvár
Prejavuje sa tento fenomén odlišne u žien a u mužov?
Niektoré aspekty sú spoločné pre všetkých ľudí. Avšak môžu byť isté odlišnosti na základe pohlavia, kultúry alebo iných okolností.
Moja nová kniha rozpráva príbeh o mimetickej túžbe viac z mojej perspektívy – z mužskej. Opisujem tam napríklad skrytý príbeh vojny medzi Enzom Ferrarim a Ferrucciom Lamborghinim. Viem sa stotožniť s otvorenou konkurenciou a s ňou spojenou odvahou.
Je však dôležité vypočuť si rôzne pohľady. Moja snúbenica mi predložila teóriu o tom, prečo je pre mňa ťažšie písať o ženských príbehoch mimetickej túžby: Muži majú dovolené vyjadriť rivalitu a sú podporovaní, aby bojovali za svoje túžby vo verejnej sfére. Napríklad Ferrari vs Lamborghini, Aaron Burr vs Hamilton, Rockefeller vs Carnegie a ďalší.
V historických knihách sa o týchto rivalitách hovorí ako o epických bitkách, bojoch o česť, inovácie a vynaliezavosť. Avšak ženám sa za to, že priznali svoje túžby a rozprávali otvorene, vysmievali.
Zamyslite sa nad tým, aké výrazy ľudia používajú. Ak dve ženy bojujú o tú istú vec, tak sa „bijú ako mačky“. Žena, ktorá hovorí, čo chce a nezaujíma sa o to, čo si myslia ostatní, je nazývaná „mrcha“. Zdá sa, že u žien po celé generácie nie je silná mimetická túžba vítaným atribútom.
Možno preto sú ženské mimetické rivality často nenápadnejšie. Nie je potrebné divadlo pre celé Taliansko, ako predvádzali Ferrari a Lamborghini. U ženy by rovnaké správanie mohlo byť označené ako hysterické, prehnané, detinské, iracionálne. Krmivo pre bulvár.
V skutočnosti sme všetci iracionálni. Všetci však máme schopnosť vďaka mimetickému správaniu niečo vytvoriť – či už krásny vzťah, knihu alebo pekné a rýchle auto.
Mojím cieľom je upozorniť na všetky odtiene ľudskej túžby.
Najlepšie to vystihol Antoine de Saint-Exupéry
Ako môžu lídri „viesť túžbou“, ako spomínate v knihe?
Platí to aj vo vzťahoch. Príťažlivosť, túžba a možno aj láska často prichádzajú skôr než vieme vysvetliť, čo sa deje. Srdce vie veci, ktoré myseľ nedokáže vysvetliť.
Veľkí lídri sa snažia porozumieť najhlbším túžbam ľudí okolo nich. Všetko ostatné – stratégia, komunikácia, marketing – by malo vychádzať zo skúseností zo skúmania týchto túžob.
Spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry, autor Malého princa, to povedal najlepšie: „Ak chcete postaviť loď, neposielajte ľudí zbierať drevo, nezadávajte im úlohy, ale vzbuďte u nich túžbu po nekonečných diaľkach otvoreného mora.“
Hodnoty vs túžby
Aké miesto majú v tomto procese hodnoty? Je rozpoznanie našich základných hodnôt podobné pochopeniu našich túžob?
Medzi hodnotami a túžbami je spätná väzba. V istom zmysle si vážime čokoľvek, po čom túžime. V inom zmysle naše hodnoty usporadúvajú naše túžby. Ten druhý zmysel je dôležitejší.
Sú veci, o ktorých môžem racionálne vedieť, že sú dobré a hodné ocenenia, ale možno po nich dostatočne netúžim. Potom sa mojím cieľom stane kultivovanie mojej túžby, aby som chcel robiť to, o čom viem, že by som mal robiť alebo o čom viem, že je to cenné.
Napríklad viem, že dobrovoľne venovať čas pomoci druhým je dôležité a hodné toho, aby to zastávalo vysoké miesto v mojich prioritách. Možno som však neudržiaval túžbu venovať tomu toľko času, koľko by som mal.
Musím urobiť kroky vpred. Väčšinou, čím viac niečo robím a čím väčší zmysel v tom nachádzam, tým viac to chcem robiť – a tým je to jednoduchšie.
To je definícia cnosti: je to niečo vnútorné, túžba a schopnosť robiť to, čo je dobré. Preto si myslím, že je dôležité vytvoriť hierarchiu hodnôt, ktoré odrážajú typ človeka, akým chcete byť. A tieto hodnoty nakoniec dajú tvar a usporiadanie vašim túžbam.
Prchavé túžby
Môžeme si povedať o rozdiele medzi „tenkými“ a „hrubými“ túžbami? Čo to znamená? A akým spôsobom môžu ľudia ľahšie objaviť svoje „hrubé“ túžby a prečo by mali?
„Tenké“ túžby sú veľmi mimetické, prchavé, efemérne – je to druh túžob, ktoré nás nakoniec nechajú nenaplnených, pretože boli prebraté od iných ľudí.
„Hrubé“ túžby sa stali súčasťou našej základnej identity – sú to túžby, ktoré pretrvávajú. Tenké túžby sú ako vrstva piesku na kameni. Kameň predstavuje hrubé túžby.
Na identifikáciu hrubých túžob začnite sebe aj ostatným klásť tieto otázky:
Môžete mi povedať príbeh z vášho života, keď ste vynaložili úsilie na niečoho, čo vám dalo hlboký pocit zadosťučinenia, v čom ste našli hlboký zmysel a už pri spomienke to vo vás vyvoláva radosť?
Skúste nájsť aspoň štyri či päť takýchto príbehov vo vašom živote. Zapíšte si ich.
Potom si položte otázku: Čo konkrétne ma motivovalo v každom z týchto príbehov? Čo som chcel dosiahnuť? Prečo je to pre mňa také dôležité?
Sľubujem, že ak sa na to budete pozerať dostatočne dlho, uvidíte akýsi vzorec. A tento je kľúčom k pochopeniu toho, aké silné môžu byť vaše túžby.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Kathy Caprino.
