Volám sa Jennifer a pri každej príležitosti chronicky meškám. Môj talent – stále zaostávať – ma v skupine priateľov preslávil ako „tú, ktorá vždy príde neskoro“. Nedávno som 30 minút meškala na večeru, ktorú som ja sama iniciovala, a nemala som žiadnu dobrú výhovorku, keď som svojho kamaráta, evidentne sklamaného, videla stáť a čakať pred podnikom.
Takto to so mnou bolo vždy, odkedy si pamätám. Keď som bola ešte malá, moja matka nastavila hodiny o päť minút dopredu, aby sme z domu dokázali odísť včas. Nikoho neprekvapovalo, že tento plán nikdy nefungoval. Aktuálne môžem vinu hodiť napríklad na newyorské metro, avšak aj keď sa niekam snažím dostať autom, vždy meškám 10 až 15 minút.
Zorganizujte si prácu ako novinári Forbesu a stihnete (skoro) všetko načas
Nie je to tak, že by sa mi tento pocit páčil. Som si istá, že úzkosť, ktorú cítim vediac, že moji priatelia na mňa čakajú, nie je zdravá. Tak prečo to robím? Expertka v oblasti time manažmentu Laura Vanderkam vie, prečo sú niektorí ľudia náchylní k oneskoreniu a ako to môžu zvrátiť.
Neviete, ako dlho niečo naozaj trvá
Jeden deň považujem za svoje osobné víťazstvo. Cestovala som do práce, mala som dobrý účes a počasie bolo príjemné. Moje oblečenie si nevyžadovalo žiadne ďalšie úpravy, takže som z domu odchádzala už po 20 minútach. Metro bolo v ten deň rýchle a presné, a tak som sa do kancelárie dostala po ďalších 20 minútach.
Prísť o 5 minút skôr, to je načas. Načas je neskoro. Neskoro je neprijateľné
Viem, že to bola len šťastná náhoda. Podľa Laury Vanderkam si zrejme nastavujem rutinu na základe týchto nerealistických opatrení. Preto, keď si dvakrát zruším budík a myslím si, že sa opäť dokážem pripraviť za 20 minút, vo väčšine prípadov prichádzam do kancelárie o hodinu a pol neskôr.
Takto sa to dá napraviť
Najlepší spôsob, ako zistiť, ako trávite svoj čas, je sledovať si ho. „Je ťažšie povedať, že vaša dochádzka do práce trvá 20 minút, keď tri dni za sebou je to skôr 35 až 40. Proces začnete spochybňovať až vtedy, keď vám dôkazy jasne ukážu, že je to inak. Sledujte svoje opakujúce sa návyky od priemerného času dochádzky po nákup potravín. Nezabudnite pri tom zohľadniť základné prvky, napríklad ako dlho budete musieť cestovať do obchodu, pobaliť si tovar a doma ho vyložiť.“
Ste až divoko optimistickí
To síce môže znieť ako dobrá vlastnosť, Vanderkam ale hovorí, že ľudia, ktorí meškajú, sú až príliš optimistickí. „Myslia si: Môžem byť produktívny a stihnúť, či urobiť, všetko… to sa ale nestane.“
Takto sa to dá napraviť
Malá dávka pesimizmu vás môže ochrániť pred oneskorením. Zohľadnite všetky veci, ktoré sa môžu pokaziť – ako napríklad upratanie obývačky pred odchodom alebo meškanie linky metra – a pridajte si 15 minút k času, ktorý bežne precestujete.
Nedokončujete veci načas
Meškala som na ďalšie stretnutie, pretože som nebola schopná ukončiť to predchádzajúce. Cítim sa zvláštne, keď to mám ukončiť a vidím, že tá druhá osoba na to nie je pripravená. Podľa Vanderkam je to zvyčajné pri ľuďoch, ktorí sa snažia potešiť iných.
Takto sa to dá napraviť
Vanderkam odporúča nastaviť si budík na hodinkách alebo telefóne, aby ste sa dokázali pohnúť ďalej. „Touto cestou vám budík pripomenie, že je čas ísť,“ uviedla.
Nemyslíte na dôsledky
Vaše oneskorenie môže mať väčšie dôsledky než len to, že budete pár minút meškať. Keď na vás človek čaká, tak svojim meškaním dávate najavo, že váš čas je dôležitejší ako jeho. „Možno ich to nezaujíma ale stále je to správa, ktorú vysielate,“ uvádza Vanderkam. Tiež je tu aj prípad oneskorenia, keď druhá strana nie je flexibilná – ide o stretnutie u doktora, pracovný pohovor alebo let lietadlom.
Takto sa to dá napraviť
S empatiou zájdete ďalej. „Vedieť, že faktor viny je niekde vo vás, vám vlastne môže pomôcť,“ hovorí Vanderkam. „Nie je dôležitejšie mať vyprázdnenú umývačku riadu, než nahnevaného priateľa.“ Ach, a ten pocit úzkosti keď viem, že nestíham? Ten by sa mohol objaviť kedykoľvek, keď pred odchodom z domu plánujem urobiť niečo navyše. Malá pripomienka toho najhoršieho, čo sa môže stať – nahnevať priateľa, zmeškať let – môže byť „kopancom“, ktorý potrebujete, aby ste sa držali reálneho plánu.
Ešte je to len pár dní po tom, čo som si zobrala rady Vanderkam k srdcu a všetko sa mení. Keď som sa mala s tým istým priateľom stretnúť pred začiatkom filmu v kine, tak mi príchod na miesto vždy trval tak dlho, až som 25 minút meškala. Tentokrát som sa tam dokázala dostať ako prvá. Keď som tam tak sama čakala, uvedomila som si, ako pokojne sa cítim. A úprimne, chvíľkové čakanie na priateľa nebolo zase koncom sveta.
Autorkou článku je Jennifer Liu, tento príbeh sa pôvodne objavil na LearnVest ako „How to Stop Being That Person Who´s Always Late.“ LearnVest je prispievateľom pre Forbes.com a píše o jednoduchom plánovaní pre vaše financie.
