Keď emócie a nedostatok vzdelania hýbu trhmi, neprináša to nič dobré. Drvivá väčšina investorov na trhoch prerába.
„Odkedy začali finančné internetové stránky a finančné televízne programy ládovať aktuálne dáta o vývoji akciových trhov do krčiem, kaderníctiev, kuchyní a kaviarní, taxíkov a motorestov, stala sa z akciového trhu počítačová hra. Bohužiaľ, ľudia sa iba topili v dátach a skutočná informovanosť bola v nedohľadne,“ napísal Benjamin Graham vo svojej knihe Inteligentný investor.
Preverovanie fundamentálnych základov spoločností sa medzi investormi často považovalo za stratu času. Na obchodovanie vtedy stačilo poznať ticker. Niekedy dokonca ani to.
Počet neinformovaných investorov na trhu neustále rastie. V krátkodobom až strednodobom horizonte už dosiahli schopnosť vyvolávať bubliny. Vďaka nim ceny aktív rastú neprimerane k ich hodnote. Keď hodnoty prudko padajú, vytvárajú krachy. Čo majú investori urobiť, aby prestali prerábať?
Symbolom statusu a bohatstva sa v 17. storočí stali tulipány dovezené do Holandska z Osmanskej ríše. Ich krása a vzácnosť viedli k rastúcemu dopytu, ktorý sa postupne premenil na špekulatívne šialenstvo.
Ceny tulipánových cibuliek, najmä tých s unikátnymi vzormi spôsobenými vírusom, prudko stúpali a dosahovali astronomické sumy. Ľudia predávali svoje domy, pôdu a majetky, aby investovali do trvácich rastlín v nádeji, že rýchlo zbohatnú.
Obchodovalo sa nielen s reálnymi cibuľkami, ale aj s kontraktmi na budúce dodávky – ktoré dnes poznáme ako futures contracts –, čo ešte viac nafukovalo bublinu. Celá spoločnosť od šľachty po remeselníkov sa zapojila do tohto trhu, poháňaná vidinou nekonečného rastu.
Výsledkom bolo prasknutie bubliny. Ceny tulipánov začali strmo klesať. Panika sa šírila rýchlo a tí, ktorí nakúpili za vysoké ceny, sa zrazu ocitli v obrovských dlhoch. Mnoho ľudí zbankrotovalo a hospodárstvo utrpelo značné škody.
Iracionálna eufória vedie k extrémne vysokým cenám aktív. Tie sa stále vzďaľujú od ich skutočnej hodnoty. Dôsledky nebezpečného davového správania a nedostatočného posudzovania rizika na finančných trhoch by mali slúžiť ako varovanie.
Avšak neslúžia.
Dobrý príklad toho je dot-com bublina, ktorá spľasla začiatkom milénia. Investori sa z histórie nepoučili a tá sa opäť zopakovala. Nadšenie z internetu spôsobilo rast akcií technologických a internetových spoločností vrátane tých, ktoré nikdy nevygenerovali zisk. Ich valuácie dosahovali astronomické hodnoty.
Špekulatívne nákupy a nízke úrokové sadzby ešte viac prispievali k nafukovaniu bubliny. Koniec už všetci poznáme. Keď sa zisky nedostavili, dôvera sa z trhu vyparila.
A čo dnes?
Hovorí sa, že finančné trhy sú efektívne a ceny aktív plne odrážajú všetky dostupné informácie. Investori sú vraj racionálni a ich rozhodnutia sa zakladajú na logike a dátach. Realita ukazuje, že to nie je úplná pravda.
Popri racionálnych investoroch totiž na trhu existujú aj takzvaní šumoví obchodníci – noise traders. Ich obchodné aktivity vytvárajú na trhu náhodné a nepredvídateľné pohyby cien, ktoré neodrážajú skutočnú hodnotu aktív.
Informácie sa šíria obrovskou rýchlosťou a svet investovania sa stal dostupnejším pre každého. Aj keď to vyzerá ako dobrá správa, tento stav má aj svoju tienistú stránku.
Popularizácia obchodovania prostredníctvom sociálnych sietí vytvorila novú masu investorov. Majú pochybné finančné vzdelanie a ich rozhodnutia sa málokedy zakladajú na racionálnej analýze fundamentálnych ukazovateľov.
Zásadnú rolu u nich často hrajú emócie, iracionálne presvedčenia, dezinformácie alebo napodobňovanie davu.
Neinformovaní investori prehnane reagujú na správy v médiách a sociálnych sieťach. Neúmyselne tak prispievajú k zvýšenej volatilite na finančných trhoch.
Spravodajské portály a televízie často prinášajú správy o ekonomických udalostiach, firemných výsledkoch alebo geopolitických zmenách.
Spôsob ich prezentácie však môže viesť k zbytočne prudkým reakciám. Titulky ako výsledok tvrdého boja o pozornosť sa navrhujú na upútanie záujmu a často nezohľadňujú komplexnosť situácie.
Neinformovaní investori často v panike predávajú akcie pri negatívnych správach, prípadne euforicky nakupujú pri pozitívnych, a to väčšinou bez hlbšej analýzy kontextu alebo dlhodobých dosahov.
Slová Petra Lyncha sa teraz zdajú nadčasové. „Investovanie bez analýzy je ako hrať poker a nedívať sa do kariet,“ tvrdí legendárny manažér fondov.
Sociálne siete ako amplifikátor
Sociálne médiá sa stali mocnými platformami pre zdieľanie názorov a šírenie správ. Na jednej strane poskytujú prístup k investičným komunitám a informáciám z rôznych zdrojov.
Na druhej strane sa na nich môžu rýchlo šíriť emočne podfarbené alebo dokonca zavádzajúce informácie. Koordinované nákupy drobných investorov na základe online diskusií vedú k pohybom, ktoré často nemajú oporu v reálnej hodnote podnikov.
Stádovité správanie mnohokrát spôsobuje náhle a drastické pohyby cien aktív, ktoré nie sú podložené reálnymi zmenami v ekonomike alebo v hodnotách spoločností. Tým sa vytvára umelá volatilita, ktorá môže poškodiť nielen daných investorov, ale aj stabilitu celého trhu.
Výskumné zistenia
Oblasť vplyvu neinformovaných investorov a ich správania na volatilitu trhu je predmet rozsiahleho akademického výskumu. Jedným zo základných konceptov je spomínaná teória šumových obchodníkov – Noise Trader Theory –, ktorú rozvinuli viacerí významní ekonómovia.
Podľa nej iracionálni obchodníci s chybnými stochastickými presvedčeniami ovplyvňujú ceny aktív a dosahujú vyššie očakávané výnosy.
Nepredvídateľnosť ich konania vytvára riziká, ktoré odrádzajú racionálnych obchodníkov od agresívneho stávkovania proti nim. V dôsledku toho sa ceny aktív môžu výrazne líšiť od ich fundamentálnych hodnôt.
Navyše znášanie neúmerného množstva rizika, ktoré sami vytvárajú, umožňuje šumovým obchodníkom dosiahnuť vyšší očakávaný výnos ako racionálnym investorom.
Obchodovanie neinformovaných investorov môže viesť k odchýlkam cien aktív od ich fundamentálnych hodnôt. Na trhu vzniká množstvo finančných anomálií vrátane nadmernej volatility či podhodnotenia uzavretých podielových fondov.
Sledovanie správania
Aj štúdie predstaviteľov behaviorálnej ekonómie empiricky potvrdili spojitosť medzi správaním retailových investorov a volatilitou trhu. Napríklad sa zistilo, že ich obchodná aktivita môže viesť k vyšším výkyvom, a to najmä v obdobiach trhového stresu alebo kríz.
K najvýznamnejším výskumníkom, ktorí prispeli k pochopeniu iracionálneho správania investorov, patria nositelia Nobelovej ceny Daniel Kahneman a Richard Thaler.
Prvý z nich je psychológ a zaoberal sa teóriou, ktorá popisuje, ako ľudia robia rozhodnutia v rizikových podmienkach – Prospect Theory.
Ekonóm Richard Thaler aplikoval psychologické poznatky na ekonomické rozhodovanie vrátane investičného správania.
Výskum identifikoval množstvo behaviorálnych predsudkov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie retailových investorov.
Patrí medzi ne napríklad stádové správanie – herding behavior –, keď investori majú tendenciu napodobňovať konanie iných, najmä v situáciách neistoty. Ak sa veľké množstvo investorov riadi rovnakým impulzom – napríklad na základe trendov na sociálnych sieťach –, môže to viesť k nadmerným pohybom cien.
Skúma sa aj prehnaná sebaistota – overconfidence, pri ktorej investori často preceňujú svoje schopnosti a znalosti, čo ich vedie k prílišnému obchodovaniu a podceňovaniu rizík.
Averzia k strate – loss aversion – zas ukazuje, že ľudia pociťujú bolesť zo straty silnejšie ako radosť zo zisku, čo môže viesť k iracionálnemu držaniu stratových aktív alebo panickému predaju.
Investori často pripisujú väčšiu váhu informáciám, ktoré sú pre nich ľahko dostupné a rýchlo si ich zapamätajú – napríklad bombastické titulky v médiách – , aj keď nemusia byť relevantné alebo presné. Hovorí sa tomu klam dostupnosti – availability heuristic.
Potvrdzovací sklon – confirmation bias – je výsledkom nesprávnej interpretácie. Mnohí investori totiž vyhľadávajú a interpretujú informácie spôsobom, ktorý potvrdzuje ich už existujúce presvedčenia, ignorujúc protichodné dôkazy.
Sociálne médiá a ľahký prístup k obchodovaniu cez online platformy tieto behaviorálne predsudky zosilňujú. Štúdie ukazujú, že zvýšená pozornosť investorov súvisí s vyššou volatilitou a objemom obchodovania.
Fenomény ako meme stocks počas pandémie COVID-19 sú dobrý príklad, ako koordinované aktivity retailových investorov môžu významne ovplyvniť trh.
Pokrivený trh
Hlavný príspevok teórie šumových obchodníkov je vysvetlenie, prečo sa môžu ceny aktív výrazne vzďaľovať od ich vnútornej hodnoty. Kým racionálni investori sa snažia tieto odchýlky využiť a ceny korigovať, ich schopnosti sú obmedzené.
Kvalifikovaní obchodníci totiž čelia riziku, že šum sa môže stať ešte väčším a odchýlky od vnútornej hodnoty sa prehĺbia. Aj keď sú ich dlhodobé predpoklady správne, krátkodobo môžu utrpieť straty.
Investovanie si vyžaduje trpezlivosť. Neinformovaní obchodníci však môžu generovať tlak na ceny po dlhú dobu, čo si vyžaduje značné kapitálové zdroje a psychickú odolnosť. Zároveň je zložité presne určiť, kedy sa trh začne správať racionálne.
Situáciu výstižne vystihuje citát Isaaca Newtona: „Môžem vypočítať pohyby hviezd, ale nie šialenstvo davu“.
Dôsledky pre investorov
Zvýšená volatilita sťažuje predvídateľnosť trhu pre všetkých investorov vrátane tých inštitucionálnych. Pre drobných, neinformovaných „burziánov“ to môže mať katastrofálne následky.
Nakupovanie na vrchole bubliny a panický výpredaj na dne väčšinou vedie k značným finančným stratám.
Trh funguje na princípoch ponuky a dopytu. Keď je jeho chod ovplyvnený iracionálnym správaním, výsledok môže byť nepredvídateľný a vysoko rizikový.
Ako sa vyhnúť tomu, aby sa investori stali súčasťou tohto problému? Kľúčom je vzdelávanie a disciplína.
Spoliehanie sa na jeden zdroj informácií, obzvlášť ak ide o sociálne siete, je nebezpečné. Kľúčové je overovanie faktov a čerpanie z viacerých dôveryhodných zdrojov.
Zásadná je najmä snaha o pochopenie širšieho kontextu správ a ich potenciálneho dosahu na spoločnosti alebo sektory.
Pri investovaní sa treba orientovať na dlhodobý horizont. Krátkodobé špekulácie bez hlbokých znalostí trhu spravidla vedú k nízkemu zhodnoteniu. Dlhodobé investovanie je menej náchylné na krátkodobé výkyvy spôsobené panikou alebo eufóriou.
Bez vzdelávania to nepôjde. Čím viac investor vie, tým lepšie rozhodnutia robí.
Extrémne dôležité je mať plán. Určiť si treba ciele, toleranciu rizika a investičnú stratégiu. Svojho plánu sa racionálny investor drží aj v turbulentných časoch.
Finančné trhy sú komplexné a ovplyvňujú ich mnohé faktory. Rýchlosť šírenia informácií je nevyhnutnou súčasťou moderného sveta. Každý investor však nesie zodpovednosť za preverenie správnosti informácií a nepodľahnutie nutkaniu k unáhleným rozhodnutiam na základe emócií.
Týmto spôsobom môžu investori prispieť k stabilnejšiemu a predvídateľnejšiemu prostrediu nielen pre seba, ale aj pre ostatných.
