Nový prezident Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (AHK Slowakei) Pavel Lakatos a výkonný šéf komory Marco Trisciuzzi v rozhovore pre Forbes Slovensko hovoria o tom, ako vnímajú nielen nemeckí investori vývoj na Slovensku a či plánujú odchod za lepšími podmienkami pre podnikanie.
PL: Snažíme sa vytvoriť most medzi nemeckým a slovenským priemyslom, či ďalšími odvetviami ekonomiky. Pôsobíme na oboch stranách – podporujeme vstup nemeckých spoločností na slovenský trh a slovenským firmám pomáhame uspieť na nemeckom trhu. Úloha komory na Slovensku je vytvoriť tu prostredie, ktoré takú výmenu a rast biznisu umožní.
Marco Trisciuzzi: Áno, z pohľadu počtu členov, tržieb aj miery zamestnanosti je najväčšie bilaterálne združenie v krajine. Členovia komory zamestnávajú na Slovensku približne 111-tisíc ľudí. Nemecké spoločnosti zároveň patria na Slovensku medzi najväčších platcov daní. Zo štúdie, ktorú sme robili s BMB Partners, vyplýva, že ročne odvedú do rozpočtu vyše 700 miliónov eur, takmer štvrtinu z toho, čo štát vyberie na dani z príjmov tristo najväčších spoločností na Slovensku.
Členovia komory sú aj slovenské firmy
PL: Spomeniem napríklad Schaeffler, jedného z najväčších zamestnávateľov na severnom Slovensku, ďalej výrobcu špeciálnych chemikálií Evonik, ktorý pôsobí v Slovenskej Ľupči či Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia na východe Slovenska. No členmi nie sú len veľké korporácie, ale tiež stredné a malé spoločnosti.
MT: Nezabudnime na partnerov zo sektora služieb, s ktorými vyvíjame riešenia šité na mieru pre všetky potreby spoločností. Patrí sem aj odborné vzdelávanie, pretože duálne vzdelávanie je veľmi dôležité pre rozvoj firiem na Slovensku. Náš člen je napríklad Duálna akadémia.
MT: Máme niekoľko členov z IT sektora pod slovenským vedením, napríklad APM Digital Solutions alebo DGT Factory. Najnovší člen je firma norriv, ktorá vyvíja inovatívne riešenie pre marketing vo forme hologramov. Okrem začínajúcich firiem však nájdete medzi členskými firmami aj etablované spoločnosti ako Tatravagónka či stavebný holding Dynamik.
V ostatných týždňoch sa na Slovensku diskutovalo o regulácii lobingu. Ako komora lobuje alebo presadzuje záujmy svojich členov?
PL: Nie sme lobistická organizácia. Lobing vnímam ako snahu pomôcť konkrétnej firme získať konkrétnu zákazku alebo presadiť zákon, ktorý ju zvýhodní voči iným hráčom, prípadne odvetviam na trhu.
My sa snažíme vytvoriť prostredie, v ktorom budú môcť všetky firmy prosperovať, nachádzať kvalifikovaných pracovníkov, prostredie, v ktorom sa môžu spoľahnúť na predvídateľné a férové pravidlá.
Robo Homola
Áno, v tomto ohľade sa snažíme ovplyvniť vývoj diania v krajine. Nerobíme politiku, neposkytujeme politické postoje. Ale ak sa ma opýtate na výhody a nevýhody vysokých daní, v takom prípade poviem, že rozumiem potrebe naplniť štátny rozpočet, ale dodám, že existujú rôzne spôsoby, ako je možné tento cieľ dosiahnuť.
Aké?
PL: Nevýhoda opatrení, ktoré pre tento rok schválil parlament je, že fungujú len v krátkodobom horizonte. My sa snažíme presadzovať a podporovať najmä strednodobo a dlhodobo fungujúce riešenia.
Sme spoločný hlas členských firiem
Zapájate sa do legislatívneho procesu, pripomienkujete tvorbu zákonov?
MT: Máme pracovnú skupinu, ktorá pripravuje analýzy a pripomienky k reguláciám, o ktorých vieme, že sa pripravujú a dozvieme sa o nich dostatočne skoro. Je pre nás dôležité zastupovať spoločné záujmy 370 členských firiem komory a byť ich spoločný hlas v jednotlivých témach a dianí v krajine.
Ako viete, že ide o spoločný a jednotný postoj pri takom množstve?
MT: Napríklad na základe prieskumov, ktoré pravidelne organizujeme. Tiež máme pracovné skupiny, ktoré diskutujú s členmi o konkrétnych témach. Ak zistíme, že je dopyt po vyjadrení konkrétneho postoja, pripravíme podklady a pošleme ich príslušným inštitúciám.
Môžete to ilustrovať na konkrétnom prípade, napríklad aké pripomienky ste vzniesli pri príprave konsolidačného balíčka v minulom roku?
MT: V tom čase sme len zozbierali a deklarovali obavy členských firiem – nárast daňového zaťaženia firiem, daň z finančných transakcií, nárast ceny práce a podobne. Na diskusiu a proaktívny prístup, napríklad predstavenie náhradných riešení, žiaľ, nebol priestor a čas, vzhľadom na to, ako rýchlo bol konsolidačný balík schválený.
Robo Homola
Nálada firiem sa zhoršuje
Z čoho mali firmy obavy?
MT: Upozorňovali, že rastie tlak na ich náklady. Ak vláda zvyšuje náklady spoločností v strednodobom horizonte, môže to mať vplyv na ich podnikanie, na ich rozhodnutia o ďalších investíciách na Slovensku. Aj z nášho najnovšieho prieskumu je očividné, že situácia nie je pozitívna.
PL: Nie je to katastrofa, ale trend je znepokojujúci. Ak sa neotočí, skôr či neskôr nastane zlom. Viete, spoločnosti nerobia rozhodnutia o investíciách každý rok, ani ich nerobia bezprostredne po zmene politiky v tej či onej krajine. Lenže raz ten čas príde a spoločnosť X dostane za úlohu napríklad znížiť produkciu na celom svete. Poobzerá sa, porovná lokality a vyhodnotí, že na Slovensku je dobré podnikateľské prostredie, takže tam presunie viac výroby a inde ju zatvorí.
Alebo naopak…
PL: Presne tak. Vyššie náklady pre firmy môžu v strednodobom horizonte viesť k tomu, že na Slovensko príde menej investícií.
Máte už o tom konkrétne signály?
PL: Zatiaľ nič také nevidíme, ale to riziko je zjavné. Pritom ako politik sa môžete vydať aj opačnou cestou – prijať rozhodnutia o podpore ekonomického rastu, hoci výsledky sa dostavia až v ďalšom volebnom cykle. Zjednodušene povedané – znížim napríklad dane, aby som prilákal na Slovensko nových investorov. Dnes tomu situácia vzhľadom na deficit a zadlženosť Slovenska nepraje, ale v stredno- a dlhodobom horizonte sa to vyplatí. Chápem, že pre vládu je to náročné, ale mala by sa pokúsiť aspoň o nejaký kompromis.
Robo Homola
Výrazný pokles ochoty investovať
Hovoríte, že situácia medzi firmami zatiaľ nie je dramatická. Na aké výsledky z najnovšieho prieskumu medzi členmi komory by ste poukázali?
PL: Upozornil by som najmä na odpovede na otázku „Investovali by ste opäť na Slovensku?“ V roku 2021 odpovedalo kladne 82 percent firiem, tento rok už len 64 percent. Podiel firiem, ktoré by už na Slovensku neinvestovali, stúpol za pár rokov na dvojnásobok.
Ide pritom o trend a z nastavenia politiky a ekonomiky v krajine vyplýva, že bude pokračovať. Na druhej strane v prieskume vidíme, že firmy pozitívne vnímajú vlastnú kondíciu. Hoci situáciu v ekonomike vnímajú ako náročnú, neočakávajú pokles tržieb ani nestabilitu svojho biznisu.
Prečo je to tak?
MT: Vo vlastnom biznise sú doma a majú o ňom oveľa viac informácií ako o celkovej situácii v ekonomike. Tú majú tendenciu vnímať negatívnejšie. Opakuje sa to aj v predošlých prieskumoch. A pokiaľ ide o odchod firiem zo Slovenska – napriek zhoršujúcemu sa trendu by som zdôraznil, že dve tretiny respondentov by v krajine investovali opäť.
Nikto nehovorí o odchode zo Slovenska. Upozorňujú len na to, že treba konať, pretože parametre atraktívnosti krajiny sa zhoršujú. Vnímam to teda skôr ako výzvu na činy – prieskum hovorí, že Slovensko potrebuje vytvoriť lepšie prostredie na zvýšenie objemu investícií.
Investíciu na Slovensku by opätovne nerealizovalo 35,8 % zahraničných firiem, dvakrát viac ako predvlani. Graf: AHK Slowakei
Hovoríte, že sa nerozprávame o odchode firiem z krajiny. Spomeňme však ukončenie výroby obuvi firmy Ecco v Martine, zatvorenie prevádzky Lowa v Handlovej, prepúšťanie zamestnancov vo firmách Schaeffler, Miba a krušovskom ZKW, či zrušenie plánovaných investícií Vaillantu v Palárikove alebo Boschu v Prešove. To všetko sú udalosti tohto, prípadne minulého roka. Je váš optimizmus namieste?
MT: Nachádzame sa v zložitom období, striedajú sa krízy, mení sa geopolitika. Tomu všetkému sa musia firmy nejako prispôsobiť. Keď som povedal, že podniky neodchádzajú, mal som na mysli dáta z aktuálneho prieskumu.
Dve tretiny firiem uviedli, že by si investíciu na Slovensku nerozmysleli. Mnohé tu majú investície s dlhodobou návratnosťou, takže sa musia držať pôvodného plánu a poradiť si. Samozrejme, existujú prípady podnikov, kde zmenili názor alebo kde znižujú počty zamestnancov, z rôznych dôvodov, vrátane globálnych zmien.
Slovensko už nie je krajina s nízkou cenou práce
Slovensko už opustili firmy, pre ktoré tu bola pracovná sila príliš drahá – výrobcovia textilu či káblových zväzkov. Ak od nového roka Slovensko zvýšilo korporátnu daň pre najväčšie firmy, zaviedlo transakčnú daň, ak vyššia DPH ovplyvňuje kúpyschopnosť obyvateľstva a cena práce je už najvyššia v krajinách V4, môže to mnohým firmám zvýšiť náklady za hranicu, kedy im podnikanie ešte prináša zisk. Prípadne budú musieť zvýšiť ceny tak, že to ohrozí ich konkurencieschopnosť…
MT: Nemali by sme všetko redukovať len na rozhodnutia, ktoré sa prijmú na Slovensku. Vo svete nastala dokonalá búrka, situácia je nestabilná pre hrozby ciel, obchodných vojen či geopolitiky. Preto sa chceme sústrediť na posolstvo firiem, ktoré hovoria, čo by bolo dobré zmeniť na Slovensku.
Robo Homola
Aké najväčšie riziká teda vnímajú firmy na Slovensku?
PL: Spomeniem napríklad cenu práce. Slovensko už nie je krajina s nízkou cenou práce, posunulo sa viac k priemeru. V diskusiách s kolegami z ostatných firiem opakovane zaznieva, že potrebujeme dosiahnuť vyššiu pridanú hodnotu. Už nestačí byť len montážna dielňa.
Slovensko potrebuje tvoriť produkty, ktoré možno predávať s vyššou maržou. Inak skončí v pasci stredného príjmu (fenomén, kedy ekonomika krajiny nemá dostatok investícií na vznik odvetví s vysokou pridanou hodnotou a maržami, ktoré umožňujú ďalšie investície do výskumu a vývoja, pozn. red.).
Ďalšie riziko sú vysoké ceny energií, ktoré sa týkajú priemyslu v celej Európe a znevýhodňujú nás voči Číne či USA. A napokon úroveň právneho štátu – je potrebné zabezpečiť, aby to, čo platí dnes, v zásade platilo aj o päť rokov, aby firmy dokázali plánovať.
Robo Homola
MT: Medzi parametre, ktoré firmy hodnotia negatívne, a ich hodnotenie sa veľmi nezlepšuje, treba zaradiť transparentnosť verejných obstarávaní, vymáhateľnosť práva, politickú a sociálnu stabilitu a tiež boj proti korupcii a kriminalite. To sú kľúčové riziká, ktoré naši členovia dnes vnímajú. Slovensko pritom vyšlo v každom z parametrov negatívnejšie ako okolité krajiny V4 – okrem členstva v Európskej únii.
Firmy vysoko oceňujú členstvo Slovenska v EÚ. Každoročne tento parameter získava v prieskume najlepšie hodnotenie.
PL: Veľmi dôležitý faktor pre zotrvanie firiem na Slovensku je aj euro, ktoré má Slovensko ako jediné z krajín V4. Spomeniem ešte jednu dôležitú tému a to je dostupnosť subdodávateľov. V globálnom rozsahu poškodila dodávateľské reťazce pandémia kovidu, dnes ich ohrozujú colné vojny.
Stabilná sieť skúsených a dôveryhodných dodávateľov na Slovensku je pre mnohých investorov a konkrétne sektory veľmi dôležitý bod k dobru. Nehovorím len o našich členoch, pretože prieskum robíme v spolupráci s ďalšími komorami, ktoré zastupujú francúzske, holandské, rakúske, či švédske firmy pôsobiace na Slovensku.
Slovensko žije z minulosti
Najväčšiu nespokojnosť vyjadrili firmy v prieskume s politickou a sociálnou stabilitou na Slovensku a s bojom proti korupcii. V priemere obe oblasti oznámkovali školskou štvorkou. Môžete nám povedať prípadné podrobnejšie vyjadrenia topmanažérov?
PL: Lídri v spoločnostiach nehovoria, že celá krajina je skorumpovaná, ale že by očakávali viac aktivít proti korupcii a na dosiahnutie väčšej politickej stability. Tieto parametre totiž výrazne ovplyvňujú aj podnikateľské prostredie.
Jeden z manažérov napríklad uviedol, že Slovensko momentálne nemá žiadny tromf, vďaka ktorému by malo navrch v súboji o investície so susednými krajinami a žije len z minulosti. Ja tú vetu chápem tak, že Slovensko potrebuje zmenu, návrat na správnu cestu, inak zaostane za susedmi v regióne.
Pre naše členské firmy je rozvoj krajín V4, vrátane Slovenska, veľmi dôležitý, pretože obchodná výmena medzi strednou Európou a Nemeckom je ešte intenzívnejšia ako medzi Nemeckom a Spojenými štátmi.
Graf: AHK Slowakei, marec 2025
Pán Lakatos, ako vy a vaši českí kolegovia vnímate aktuálny vývoj na Slovensku?
PL: Úprimne, som rád, že môžem pracovať v oboch krajinách, cítim sa na Slovensku ako doma. Porovnávať je citlivá vec. Podľa našich medzinárodných prieskumov je podnikateľská nálada na Slovensku utlmenejšia ako v susedných krajinách. Krajiny regiónu V4 nielenže čelia rovnakým globálnym výzvam, ale zdieľajú aj úzku hospodársku spoluprácu s Nemeckom. Pre Českú republiku a Slovensko je Nemecko zďaleka najväčší obchodný partner. Preto je nevyhnutné pokračovať v budovaní nášho vzájomného partnerstva.
Robo Homola
Dôvera voči Slovensku je otázna
Pomenovali ste širšie trendy v ekonomike, je tu čínska konkurencia, colná vojna a ďalšie aspekty, ktoré zodpovedajú za náladu spoločností na Slovensku. Vedeli by ste identifikovať, čo ťaží biznis a týka sa to vyslovene Slovenska?
PL: V podnikaní je veľmi dôležitá dôvera. Ak ste ako partner, ako krajina dôveryhodní, potom na tom môžete stavať budúcnosť a prosperitu. Toto je niečo, čo si Česká republika dokázala udržať, v prípade Slovenska sa vynárajú určité otázniky. V súčasnosti ten rozdiel ešte nie veľký, ale nemám ani pocit, že sa bude zmenšovať.
V máji sme boli svedkami ostrých vyjadrení slovenských politikov proti nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi. Kritizovali v nich jeho kritické vyjadrenie o možných sankciách voči Slovensku. Hovoríte o miznúcej dôvere aj v tomto ohľade?
PL: Nechcem reagovať na politické vyhlásenia, ktoré sú určené pre domácich voličov. Ide o jednorazové témy a vyhlásenia, ktoré vo všeobecnosti nemajú vplyv na naše priemyselné a obchodné vzťahy. Samozrejme, ak nebudú pokračovať.
V takom prípade by to mohlo ovplyvniť ochotu zahraničných firiem investovať na Slovensku alebo tu rozširovať svoje aktivity?
PL: Zatiaľ nič podobné nevidíme, však? Ako som už povedal, spoločnosti uvažujú v strednodobom a dlhodobom horizonte. Podstatný bude teda ďalší vývoj a trend v otázke vzájomných vzťahov.
Iné združenia to budú mať náročnejšie
Ako vnímate útoky politikov na neziskové organizácie? Ako nový zákon ovplyvní vašu komoru?
MT: Sme súčasťou siete, ktorú finančne podporuje nemecké ministerstvo hospodárstva a energetiky. Nový zákon nás teda zasiahne, pretože máme finančné príspevky aj z Nemecka.
Robo Homola
Pribudne nám nová povinnosť pravidelne reportovať rôzne informácie vláde. Stúpne nám administratívna záťaž, ale sme organizácia s 20 zamestnancami, takže nájdeme spôsob, ako novú povinnosť splniť.
Oveľa náročnejšie to budú mať subjekty, ktoré nemajú také zázemie ako my. Aj preto v tejto oblasti podporujeme iniciatívu Právny štát. Chceme vyjadriť naše obavy týkajúce sa nárastu administratívnej záťaže pre občianske združenia.
PL: Ešte doplním, že podpora od nemeckej vlády je relatívne nízka – tvorí menej ako 20 percent rozpočtu komory. Zvyšok musí náš tím pokryť vlastnými silami, napríklad prostredníctvom služieb, ktoré poskytuje svojim členom.
