„Narábať s verejnou mienkou cez strach, hrozby a cez vykresľovanie verejného nepriateľa, to je veľmi tenký ľad, ktorý môže spoločnosť odviať z demokracie na celkom inú cestu,“ povedala v rozhovore pre Forbes z decembra minulého roka prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pred voľbami zverejňujeme časť rozhovoru, v ktorej sa prezidentka vyjadruje k priebehu politickej súťaže aj k aktuálnemu stavu krajiny.
Na pozícii prezidentky ste ešte len pol roka (rozhovor prebiehal v novembri minulého roka, pozn. red.), no už zazneli na vašu adresu silné vyhlásenia, najmä zo západnej Európy. Napríklad predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker označil vaše víťazstvo vo voľbách za „výhru pre celú Európu“, francúzsky prezident Emmanuel Macron vás osobne za „symbol zjednotenej Európy.“ Ako si vysvetľujete tieto politické signály?
Nie je žiadnym tajomstvom, že západoeurópske krajiny hľadia na región strednej Európy s pozornosťou aj s určitými otáznikmi, napríklad v oblasti justície. Na druhej strane, posledný vývoj na Slovensku vnímajú ako pozitívny signál spomedzi krajín V4. Napríklad to, že vo voľbách do Európskeho parlamentu vyhrala proeurópska strana, alebo že v druhom kole prezidentských volieb boli dvaja proeurópsky orientovaní kandidáti a nakoniec vyhrala liberálna kandidátka.
A do akej miery vnímajú zahraniční lídri aktuálne vnútropolitické dianie na Slovensku? Pýtajú sa vás na to pri stretnutiach, musíte veľa vysvetľovať?
Je to predmetom ich záujmu, pýtajú sa ma na to. Pripravujú sa na stretnutie so mnou rovnako dobre, ako ja s nimi, a sú pomerne dobre informovaní. Slovensko je zvonka vnímané ako stabilný a spoľahlivý partner. Je síce vidieť, že riešime vnútorné problémy, ale zároveň, že proces, ktorý sa teraz v našej krajine deje, môže byť procesom očisty. A ja to vnímam rovnako.
Prezidentku Zuzanu Čaputovú sme fotili v novembri v Prezidentskom paláci. Foto: Ondřej Pýcha
Naozaj ho vnímate ako očistný proces?
Problémy, ktorým čelíme, nie sú malé, ale verím, že skutočne ide o katarzný proces. Samozrejme, ak sa nezastaví dnes, ale bude pokračovať ďalej. Vďaka práci médií vychádza na povrch, čo sme mnohí tušili. Zároveň kauzy sa posúvajú smerom k vyšetreniu a sú podané obžaloby, čo už veci posúva k riešeniam.
Je možné že sme tak ponorení do vlastných problémov, že máme skreslený pohľad na našu krajinu? Zmenil sa nejako váš názor na to, v akom stave je Slovensko, odkedy ste sa začali stretávať so zahraničnými lídrami?
Mnohé problémy, ktorým Slovensko čelí, podobné excesy, sa dejú aj vo vyspelejších demokraciách. Otázka je, aká je schopnosť krajiny zareagovať na tieto javy. V tomto máme čo dobiehať. Pokiaľ ide o môj pohľad na Slovensko z hľadiska širšej perspektívy, napríklad v porovnaní so situáciou v iných krajinách, vnímam situáciu na Slovensku pozitívnejšie, ako som ju vnímala predtým.
Forbes odovzdal ocenenie Osobnosť roka.
Je ňou prezidentka Zuzana Čaputová
Ten očistný proces však pre mnohých znamená, že všetko, čo si mysleli a dúfali, že to nemôže byť reálne, sa predsa len ukazuje ako pravda. Ako v takejto situácii obnoviť dôveru?
Použijem obraz liečenia rany: keď je pod chrastou a všetci tušia, že tam je, ale nikto ju neodkryje, prebieha vnútri zápalový proces, ktorý je deštruktívny a môže mať fatálne následky. Naopak, keď sa rana odkryje, tak je to síce nepríjemný pohľad, ale každý racionálny človek si uvedomí, že to je nevyhnutné, aby sa mohla rana začať liečiť.
Nie každý sa politikou zaoberá do takej miery, že si to dokáže takto zanalyzovať.
To chápem, ale je dôležité sa jej venovať aspoň raz za štyri roky, keď sú voľby. Je to veľmi dôležitý medzník, ktorý nás čaká. Je to šanca raz za štyri roky vyjadriť svoj názor a dať svoju individuálnu pečať budúcnosti Slovenska. Je dôležité, aby ľudia nerezignovali a zúčastnili sa na nich.
Zuzana Čaputová získala od Forbesu v roku 2019 ocenenie Osobnosť roka. Foto: Ondřej Pýcha, grafika: Lukáš Krippel
Ako sa dá ešte budovať dôvera?
Prispieť k nej, alebo ju deštruovať, môže aj spôsob, ako sa politickí lídri správajú. Z prieskumov, či už z kvantitatívnych alebo fokusových skupín, jednoznačne vychádza, že ľudia sú unavení z konfliktov. Dokonca aj dobrá strana v konflikte stráca body, pretože je jeho súčasťou. Je to úplne logické a legitímne, pretože väčšinou v politike vidíme osobné súboje, a nie argumentačné a vecné spory o najlepšie možné spôsoby riešenia pre krajinu. To je niečo, čoho nechcem byť súčasťou. Ak to bude možné, budem upriamovať pozornosť na vecné riešenia a nabádať aj ostatných, aby sa nevyberali cestou konfliktov. Je to možno odvážny pokus, ale budem sa snažiť, aby bol toto môj príspevok k politickej kultúre na Slovensku. Verím, že aj toto môže prispieť dôvere, i keď bez pochýb, budovanie dôvery je dlhodobá a komplexnejšia vec.
Nemáte strach z toho, že sa ľudia práve v čase, keď sa vyplavujú na povrch všetky negatívne informácie o stave krajiny, začnú utiekať k populizmu a k jednoduchým, vodcovským riešeniam?
Úprimne, túto obavu vidím ako reálnu. Pri pohľade na situáciu, ktorej čelíme, si ľudia myslia, že sa neoplatí dôverovať justičným orgánom. Následne môžu vyhodnotiť, že radikálne riešenia prezentované silným hlasom a ráznou päsťou sú riešením. To je veľmi vážna a vysoká hra, ktorú hráme, a ktorú hrajú obzvlášť politici v predvolebnej politickej súťaži. Je veľmi nebezpečné, pokiaľ sa budú utiekať ku skratkám a k práci so strachom, aby mohli ľuďmi lepšie manipulovať v snahe získať čo najviac percent. Som presvedčená, že politici, ktorí sa touto cestou vybrali, si neuvedomujú obrovskú zodpovednosť, ktorú budú za to raz niesť. Narábať s verejnou mienkou cez strach, hrozby a cez vykresľovanie verejného nepriateľa, to je veľmi tenký ľad, ktorý môže spoločnosť odviať z demokracie na celkom inú cestu. Práve preto často hovorím, že stojíme na križovatke.
Toto sú najmocnejšie ženy sveta.
Do rebríčka sa dostala aj Zuzana Čaputová
Politici sa zrejme inšpirovali v okolitých krajinách, kde vidia, že táto taktika funguje.
Táto taktika možno niekde funguje, ale funguje aj iná. Môj pokus vo voľbách, ktorý možno aj na moje prekvapenie vyšiel, bol o niečom úplne inom. Nemusela som sa v kampani utiekať ani ku klamstvám, ani k zjednodušovaniu. Možno som nie vždy bola zrozumiteľná. Možno som cez to, že som bola úprimná, nebola pre istú časť obyvateľstva prijateľná. A možno niektorí túto otvorenosť ocenili. Hovorili: síce s týmto vaším názorom nesúhlasím, ale aspoň ste povedali, čo si myslíte. Funguje cesta silného vodcu, tvrdej päste a zvýšeného hlasu, ale aspoň v prezidentských voľbách sa ukázalo, že sa dá ľudí osloviť aj inak.
Celý rozhovor ste si mohli vlani prečítať decembrovom čísle Forbesu.
