Počas takmer 80-ročnej histórie menila odevná firma Ozeta názov až štyrikrát. V súčasnosti sídli závod v Topoľčaňoch a zamestnáva stovky pracovníkov. A aj keď spoločnosť posledných pár rokov nevykazovala zisk, obchodný riaditeľ výrobnej spoločnosti Ozeta Neo Ján Klimek hovorí, že sa už postupne dostáva do čiernych čísel. Tento týždeň predstavila značka novú limitovanú edíciu v spolupráci s modrotlačiarom Matejom Rabadom. Aký príbeh sa skrýva za jednou z najstarších firiem na Slovensku?
Pri živote drží staré remeslo. Matej Rabada sa pustil do modrotlače
Ozeta je na svete od konca tridsiatych rokov, kedy si známy podnikateľ Ján Nehera prenajal dve budovy na Palackého ulici v Trenčíne a nakúpil výrobné stroje. Nehera patril medzi najznámejších biznismenov v celom Československu a výrobe oblečenia sa venoval ešte pred založením Ozety v roku 1939.
V tom čase spoločnosť niesla meno po svojom zakladateľovi a začínala s 33 zamestnancami, ktorí za deň ušili v priemere 200 nohavíc. “Odevné závody v tom čase stavali na tom, čo sa dnes nazýva duálne vzdelávanie”, hovorí Ján Klimek, súčasný riaditeľ výrobnej spoločnosti.
V 40.rokoch otvoril Nehera Školu mladých mužov a mladých žien a v tomto vlastnom učilišti firma vychovávala svojich budúcich zamestnancov z radov mládeže.
Pozvánka na otvorenie prvého závodu odevnej spoločnosti Ozeta, v tom čae Nehera. Foto: Ján Klimek
Nová história firmy Nehera sa začala písať v roku 1948, kedy bola znárodnená a premenovaná na Odevné závody Trenčín. Výroba sa v tom čase nezameriavala len na dámsku a pánsku konfekciu, ale šila tiež pre potreby armády. Práve sovietska armáda bola prvým zákazníkom závodu po druhej svetovej vojne.
Postupom času Ozeta prechádzala na strojovú výrobu a niekedy v 60.rokoch zaviedla poloautomatizáciu. Firma bola v tom čase najväčším exportérom oblečenia na Slovensku a začala ho vyvážať aj do “kapitalistických” štátov. V 90.rokoch však Odevné závody Trenčín čakali ďalšie zmeny.
Reklama na značku Nehera v 40 rokoch 20.storočia. Foto: Ján Klimek
“V roku 1991 bola spoločnosť sprivatizovaná kúponovou metódou a postupne sa začala dostávať do ekonomických problémov,” vysvetľuje Klimek. Premenovala sa na Ozetu, prepustila významnú časť zamestnancov a prešla na jednosmennú prevádzku. Problémy vyvrcholili konkurzom v roku 2002.
Vyrábali pre Hugo Boss aj Lacoste, ich pančuchy sú už polstoročie legendou
Spoločnosť mala v tom čase výrobné závody v piatich slovenských mestách – okrem hlavného závodu v Trenčíne aj v Hlohovci, Skalici, Topoľčanoch a Tornali. Po vyhlásení konkurzu prevzala spoločnosť v roku 2003 finančná skupina Penta a Ozeta opäť mení svoje meno na Ozeta Neo. Aj keď firma bola stále najväčším exportérom pánskej a dámskej konfekcie na Slovenku, sprevádzali ju ďalšie problémy. Predovšetkým presun zákazníkov k ázijským výrobcom s lacnejšou cenou práce a intenzívne posilňovanie slovenskej koruny až do prijatia eura znižovali exportnú konkurencieschopnosť Ozety. To vyústilo do postupného uzatvárania niektorých závodov. Výroba zostala zachovaná len v závode v Topolčanoch, ktorý vynikal svojimi výrobnotechnologickými parametrami.
Nové začiatky
Novodobá história značky sa začala písať v roku 2012, kedy Ozetu od pôvodných majiteľov prevzal Jozef Špirko, bývalý partner Penty a v priebehu roka do odevného závodu investoval viac ako milión eur. Značka nadviazala na starú tradíciu a okrem výroby oblečenia začala budovať aj maloobchodnú sieť predajní. “Od iných sa líšime najmä tým, že spolupracujeme výhradne s európskymi dodávateľmi materiálov a šijeme na Slovensku,” vysvetľuje Klimek. Značka sa tak podľa jeho slov snaží o ponúknutie alternatívy k často nekvalitnému oblečeniu z Ázie.
Prevádzka Ozety Neo v Trenčíne, ktorá sa zatvorila v roku 2007. Foto: SITA/Richard Nemec
Výroba Ozety sa stále realizuje v závode v Topoľčanoch, ktorý je najväčším výrobcom pánskej konfekcie na Slovensku. V súčasnosti však šijú len zlomok toho, čo za starých čias. V roku 2017 spoločnosť vyrobila 6-tisíc kabátov, 68-tisíc sák, 74-tisíc nohavíc a 11-tisíc viest.
Príbeh (nielen) o krajčírke, ktorá šije zo zvyškov a buduje kapsulový šatník
Ozeta nemá na Slovensku či v Česku výraznejšiu konkurenciu. Väčšina produkcie však mieri do západnej Európy, najmä do Nórska, Fínska, Dánska či Švédska. “Je to presne opačne ako v minulosti, pred 89-tym rokom totiž tvorila gro odbytu východná Európa,” vysvetľuje Klimek. Po zamatovej revolúcii sa to však otočilo. Nejakú dobu ešte profitovali z kontaktov na východe, no po pár rokoch sa spolupráca definitívne ukončila.
Rovnošaty v električkách
Ozeta sa v súčasnosti nezameriava len na klasickú výrobu oblekov, ktoré sú dostupné v obchodoch. Ich klientmi sú aj menšie firmy či korporácie. “Šijeme pre letiská, dopravcov či hotelové siete, ktoré potrebujú jednotné uniformy pre stovky či dokonca tisícky svojich zamestnancov,” vysvetľuje Klimek a dodáva, že táto oblasť tvorí významný zdroj príjmov spoločnosti. Odhaduje však, že bežná konfekcia, ktorú sa vyrába pre módne značky, tvorí stále okolo 60 percent ich tržieb.
Spoločnosť Ozeta sa v roku 2014 zapísala do Guinessovej knihy rekordov s nadrozmerným oblekom. Foto: SITA
“Móda je pre nás určite rentabilnejšia, keďže korporátne zákazky sú často otázkou rôznych výberových konaní, kde sa tlačí na čo najnižšiu cenu,” hovorí Klimek. Často sú preto kvôli veľkej konkurencii nútení ísť so svojou ponukou až na hranu, kde dosahujú len veľmi malý zisk. Aj keď väčšinu tejto sériovej výroby dodávajú do zahraničia, medzi ich klientov patrí napríklad aj dopravný podnik Bratislava. Ozeta tiež zákazníkom ponúka šitie na mieru.
Obleky od troch gentlemanov: Ako funguje rodinný biznis Mucskovcov
Aj napriek postupnému rozširovaniu neboli posledné roky pre výrobnú spoločnosť Ozeta ziskové. Rok 2016 ukončili v mínuse 350-tisíc. Jej riaditelia to zdôvodňujú aj veľkými investíciami do nových technológií a riekonštrukcie budov. Hospodárske výsledky za rok 2017 síce ešte zverejnené nie sú, no Klimek hovorí, že sa už dostávajú do čiernych čísel. Oproti predminulému roku zaznamenali nárast predaja o 60 percent.A jedným z nových cieľov je prilákanie mladšieho zákazníka.
“V súčasnosti má náš priemerný kupujúci 38 rokov, chceme ukázať najmä mladšej generácii, že nie sme iba stará konzervatívna značka,” vysvetľuje Miloš Hrbatý – riaditeľ retailovej divízie Ozeta. Aj preto prišli tento mesiac s novou limitovanou kolekciou, ktorá vznikla v spolupráci so slovenským modrotlačiarom Matejom Rabadom.
Plánujú aj eshop
A aj keď v minulosti bola modrotlač charakteristická najmä pre dámsku módu a interiérové doplnky, Ozeta sa zamerala na mužov. V drevenom balení nájdu kravatu, vreckovku, pánskeho motýlika a chlapčenského motýlika. “Asi nikdy nebudeme hipsterskou značkou, ale chceme osloviť aj mladých, ktorí sú odvážnejší a viac módne orientovaní,” vysvetľuje Hrbatý.
Spoločnosť sa tiež pohráva s myšlienkou vytvorenia eshopu, a to aj napriek tomu, že muži pri kupovaní oblekov preferujú fyzickú návštevu obchodu. “Cez internet sa to objednáva ťažko, keďže padnutie saka je veľmi dôležité, no na eshope by si naši zákazníci mohli pozrieť ponuku, porovnať jednotlivé druhy oblekov a tiež cenové relácie,” hovorí Hrbatý a dodáva, že veľa mužov si chce najprv urobiť akýsi “predvýber” a v obchode si to len vyskúšať.
