Štyria muži sa stretli v roku 1991 a spoločne založili firmu. Aj po tridsiatich rokoch v nej majú rovnaký podiel. Už však nie sú sami a ich obrat sa blíži k 12 miliónom eur.
Roman Čeleda, František Čermák, Jan Ságl a Pavel Bokůvka (na úvodnej fotografii zľava doprava) si kedysi prenajali dielňu v priestoroch bývalého Okresného bytového podniku v Humpolci. Podnikať pod značkou Profil Nábytek začali v 90. rokoch a všetko sa učili za pochodu.
Ich firma bola jednou z prvých súkromných firiem, ktoré v Humpolci vznikli – aj pivovar Bernard prišiel tri mesiace po nich. Dnes majú sedemdesiat zamestnancov a vyrábajú nábytok pre kancelárie, výstavné siene, hotely a nemocnice. S rastúcim obratom im rastie aj zisk, ktorý sa blíži k sume 240-tisíc eur.
Začalo to vyhodením z práce
„S kamarátom Pavlom sme počas socializmu pracovali ako stolári v bytovom podniku. Po revolúcii nás všetkých vyhodili a rozmýšľali sme, čo ďalej,“ spomína František Čermák, jeden zo štyroch zakladateľov.
„Naskytla sa možnosť prenajať si sto metrov dlhú drevársku dielňu aj s vybavením. Mali sme dielňu, ale žiadne objednávky, tak som si spomenul na ďalšieho kamaráta z detstva, Honzu Ságla, ktorý už nejaký čas podnikal s kolegom Romanom, a spojili sme sa,“ spomína.
Prvý rok sa venovali najmä stavebnému stolárstvu, opravám schodov, okien a dverí. Potom dostali možnosť kúpiť v privatizácii celý areál bývalého bytového podniku, ktorý tvorilo približne šesťsto štvorcových metrov výrobných priestorov. Z troch uchádzačov nakoniec vyhrali, ale s radosťou prišlo aj vytriezvenie.
„Došlo nám, čo sme urobili. Zaviazali sme sa, že za to zaplatíme. Päť miliónov (cca 200 tisíc eur) bolo pre našu spoločnosť s obratom tristotisíc (cca 12 tisíc eur) veľa peňazí. Napriek tomu sme sa rozhodli zariskovať a išli sme do toho,“ hovorí Čermák.
Aby mohli splatiť dlhy, museli si čo najskôr nájsť zamestnancov a začať pracovať na sériovej výrobe, zatiaľ čo zákazková výroba bola odsunutá na vedľajšiu koľaj. Od pondelka do štvrtka vyrábali stoly, obývacie steny a postele. V piatok všetko naložili do Avie a vyrazili po krajine do obchodov s nábytkom ponúkať výrobky. Od predajcov tiež zisťovali, o aké produkty je najväčší záujem.
Tempo im vydržalo, kým neprišla éra poľských výrobcov nábytku.
Toto tempo vydržalo až do roku 1993, kým neprišla éra poľských výrobcov nábytku. Ich cenám bolo ťažké konkurovať. „My sme kupovali za 11 000 korún (435 eur) len materiál, oni za túto cenu predávali hotový nábytok,“ vypočítava Čermák. „Aby sme prežili, museli sme robiť viac vlastných projektov a začali sme sa zúčastňovať verejných súťaží.“
Zachránili ich lekári
A mali šťastie. Postupne sa im podarilo preniknúť do zdravotníckeho sektora, kde začínali mnohí všeobecní lekári. Chceli si vybaviť ordinácie iným nábytkom ako nevzhľadnými kovovými kartotékami, ale na trhu chýbala ponuka. Výsledkom bolo, že Profil dostával väčšie objednávky pre fakultné nemocnice a spolupracoval so spoločnosťami vyrábajúcimi elektricky nastaviteľné diely pre panelové postele.
Spoločnosť prosperovala, až kým rast v roku 1997 neprerušila prvá hospodárska kríza, ktorá zastavila štátne zákazky. „Opäť sme boli bez práce, a tak sme si povedali, že musíme prejsť do súkromného sektora,“ hovorí František Čermák. Oslovil ich bývalý kolega, architekt Jiří Kříženecký, ktorý im priniesol prvé projekty.
„Navrhoval nábytok, ktorý sme vyrobili napríklad pre cukráreň Kačenka, pivovar Bernard alebo pre izraelského investora. Počet projektov rástol a my sme mohli začať budovať tím obchodníkov a dizajnérov. Zamestnali sme ďalšieho architekta, začali sme vymýšľať líniu nábytku do kancelárií a chodiť na výstavy,“ hovorí Čermák.
V súčasnosti sa spoločnosť zameriava na štyri odvetvia: kancelársky, zdravotnícky, ktorý zahŕňa aj kúpele alebo sanatóriá, hotelový a atypický nábytok pre výstavné miestnosti. Spolupracujú s dizajnérskym štúdiom Schwestern, ktoré založili Čermákove dcéry Monika Cihlářová a Iveta Čermáková.
Archív aj Škoda
Spoločnosť Profil Nábytek sa spolu so sesterským duom podieľala na rekonštrukcii Múzea Jána Husa v Kostnici alebo výstavnej siene výrobcu klavírov Petrof. „V múzeu to bola veľmi náročná práca. Museli sme vyrobiť špeciálne vitríny zložené z viacerých materiálov a bolo tam aj veľa kamenných plôch. Veľa sme sa pri tom naučili,“ hovorí František Čermák.
Medzi najvýznamnejšie zákazky z posledných rokov patrí interiérové vybavenie Národného filmového archívu, technologický park Tech Tower v Plzni alebo nové sídlo Škoda Auto v meste Mladá Boleslav nazývané Laurin & Klement Kampus.
Foto: Forbes Česko
Najčastejšie používanými materiálmi v spoločnosti Profil sú laminované dosky, preglejky a viacvrstvové dosky, ktoré sa väčšinou dovážajú zo Škandinávie alebo Ukrajiny. V dôsledku vojny v Rusku buď úplne zmizli z trhu, alebo bola ich dodacia lehota veľmi neistá. Cena sa navyše niekoľkonásobne zvýšila.
„Našťastie, po roku a pol sa situácia pomaly vracia do normálu a trh s dodávkami už nie je taký nestabilný,“ konštatuje Čermák. Koniec koncov, spoločnosť prežila krízu a uťahovanie opaskov, čo sa za posledných tridsať rokov udialo niekoľkokrát. Pomohlo jej, že väčšinu zarobených peňazí investovala do technológií a modernizácie, aby získala konkurenčnú výhodu.
Modernizujú, aby prežili
Okrem toho namiesto prepúšťania presunula firma pracovné sily na rozvoj závodu a postavila nové výrobné haly. Využívajú sa v nich najnovšie technológie, napríklad počítačom riadená tvarovacia píla alebo moderná olepovacia linka na hrany nábytku, ako aj CNC stroje na spracovanie atypických tvarov.
„Sme stále v Humpolci, len sme sa pred piatimi rokmi presťahovali z centra mesta na jeho okraj, do areálu nevyužívaného brownfieldu. Postavili sme výrobnú halu s rozlohou štyri a pol tisíc metrov štvorcových a administratívnu budovu, takže teraz sme všetci pohromade,“ vysvetľuje Čermák.
Na pôvodnom mieste pripravujú developerský projekt a investujú aj do nehnuteľností: kúpili bývalú krčmu pri Humpolci a starú školu v Krkonošiach, z ktorej vybudovali šesť apartmánov.
Spoločnosť pôsobí aj v zahraničí. Do roku 2008 tvoril vývoz približne štyridsať percent exportu spoločnosti a výrobky sa dodávali najmä do krajín Beneluxu, prevažne do hotelierstva. Vybavovali aj rôzne zábavné parky a neskôr začali rekonštruovať zdravotnícke zariadenia.
Foto: Forbes Česko
Najnovším projektom je veľká nemocnica v Alžírsku, kde montáž nového nábytku bude trvať približne šesť týždňov a pôjde o technologicky náročné výrobky, napríklad do laboratórií. V minulosti zariadili aj polikliniku v Zambii, na Malte či v Bruseli. Na montáži nábytku pre dvadsaťposchodovú vežu v holandskom Utrechte sa naraz podieľalo tridsaťpäť remeselníkov.
Stále pracujú
Všetci štyria priatelia sú stále aktívni v spoločnosti a radi sa stretávajú v starej výrobni, kde si zachovali pôvodnú 100-metrovú stolársku dielňu. „ Stále nám to ide,“ hovorí s úsmevom František Čermák. Každý zo štyroch spolumajiteľov má na starosti iné oddelenie: on má na starosti predaj, Jan Ságl ekonomiku, Pavel Bokůvka logistiku a zásobovanie a Roman Čeleda nákup a predaj veľkoplošného materiálu.
Nedávno pribudol do tímu sedemdesiatich zamestnancov a dvadsiatich externistov nový výkonný riaditeľ Jiří Klouček. „Je to prvý skutočný manažér za tridsať rokov, ktorý prišiel zvonka a ktorý sa na firmu nepozerá len očami stolára. Všetko sme riešili skôr intuitívne, neexistoval žiadny stredný manažment. Teraz sa to zmení,“ zdôrazňuje Čermák.
Každý zo štyroch majiteľov má v spoločnosti deti, zvyčajne jedno alebo dve. Myšlienka, že by niekedy rodinný podnik predali, im ani nenapadne. Svoju úlohu zohráva aj skutočnosť, že sú spolu v jednom kolektíve už tri dekády.
„Nikdy sa nestalo, že by sme prestali komunikovať, lebo sme sa pohádali. Nemôžeme si to dovoliť. Táto práca nás živí a živí nás dobre. Máme dokopy trinásť detí a na rodinnom stretnutí pred rokmi sme sa všetci zhodli, že chceme pokračovať. Verím, že raz budeme mať komu firmu odovzdať,“ uzatvára František Čermák.
Autorom toho článku je Jana Pšeničková z Forbes Česko.
