Ani jeden malý podnik, reštaurácia alebo obchodík, sa dôsledkom pandémie nevyhol. A ani po roku pandémie nie sú zďaleka za vodou. Čo všetko museli urobiť malé rodinné firmy, aby prežili minulý rok? Tu sú tri príklady.
Reštaurácia, ktorá sa stále mení
Katonah je malebné mestečko hodinu cesty od New York City. Ľudia tu tvoria komunitu, v centre prevládajú miestne podniky. Na Katonah Avenue sú butiky a reštaurácie všetkých druhov, rozsvecujú sa tu každoročne vianočné stromčeky, robia sa tu halloweenske slávnosti a piatkové kultúrne podujatia.
Matt Safarowic hovorí, že rodinná reštaurácia prežila pandémiu najmä vďaka zmene prístupu k zákazníkom. Foto: FB/Whitlock
Manželia Christina a Matt Safarowic tu majú dve reštaurácie, Whitlock a Jay Street Cafe. Reštauráciám dal covid skutočne tvrdú ranu a manželia okamžite pochopili, že ak chcú prežiť, budú sa musieť zásadne prispôsobiť celkom novým podmienkam. Zmenili prevádzku, menu, otváracie hodiny.
Na začiatku pandémie menu osekali, pripravovali najmä jedlá so sebou a rôzne príjemné drobnosti. V lete už mohli menu trochu rozšíriť a podávať ho vonku. Pomohlo im, keď mohli otvoriť stanový prístrešok, nahradil výpadok z tržieb vnútri a ochránil hostí pred zlým počasím.
V Jay Street Cafe zmenili otváracie hodiny. Namiesto toho, aby boli otvorení večer, keďže v zime po večeriach nebol dopyt, rozšírili raňajkové menu, ponúkali viac pečených jedál. Ušetrili na mzdách pre personál, ktorý mal večer málo práce a ráno vytvorili nové tržby.
Ešte viac sa sústredili na marketingový kalendár a snažili sa, aby si hostia mohli jedlo doma čo najlepšie vychutnať. Pre všetky možné príležitosti prišli s dočasnými „pop up“ reštauráciami: Deň matiek, Deň otcov, grilovačka, Štvrtý júl a slávnosť s homármi…
„Všetko to nám pomáhalo s tržbami, keď nebol dopyt dostatočný. Bolo s tým strašne veľa roboty, ale pomohlo nám to dostať sa cez zlé časy,” hovorí Drake.
Foto: WhitlockNY
Drake verí, že táto zima bude posledné náročné obdobie, a dúfa, že aj ostatní podnikatelia vydržia, kým prídu ďalšie peniaze od vlády alebo teplejšie počasie. Dovtedy sa chce ďalej prispôsobovať.
„Prispôsobili sme sa tomu, čo ľudia potrebujú a naďalej sa prispôsobujeme. Z týždňa na týždeň je to najdôležitejšie, čo robíme, že počúvame, ako ľudia aktuálne žijú. Staráme sa o zákazníkov.“
Obchod s oblečením a darčekmi… na sieťach
Predtým bol každodenný život Jessicy Harris, majiteľky &James premenlivý a zábavný. Keď prišiel vírus, padli na ňu povinnosti majiteľky, matky a manželky a stala sa z toho ťažká robota. Všetko bol problém, čo je pocit, ktorý poznajú asi všetci majitelia malých prevádzok.
Na začiatku obchod zatvorila a rozmýšľala, že ho už neotvorí. Napokon si spomenula na staré príslovie, že „keď sú časy tvrdé, tak sa darí tým, čo sú tvrdí“. Povedala si, že sa do toho zahryzne, a počas prvých mesiacov si to opakovala mnohokrát každý deň.
Zistila, že na fungovanie počas pandémie neexistuje žiadny návod. Urobila si zoznam všetkého, čo mohla spraviť sama. Spísala si, čo môže spraviť preto, aby mala nejaké tržby aj v rámci lockdownu a udržala fungovanie rodiny. Zistila, že sa zoznam zostaviť dá a že jej to pomáha získať pôdu pod nohami. Niektoré položky však boli dôležitejšie ako iné, napríklad:
„Denné instagramové posty…najmenej jeden denne, ideálne tri.“
Tak, ako mnohí malí podnikatelia, aj ona sa pred pandémiu hanbila zásobovať Instagram postami. Uvedomila si však, že ak chce pre zákazníkov zostať relevantná, nezostáva jej nič iné, než naučiť mať Instagram rada. Niečo si naštudovala a vrhla sa na to.
A zistila, že sa jej otvoril dôležitý komunikačný kanál so zákazníkmi. Začali sa jej pýtať, ako si môžu veci, ktoré zdieľala, kúpiť, a čoskoro začala rozumieť tomu, ako sa zmenili životy im. Z toho jej vyplynulo, ako sa musí zmeniť jej obchod: musí komunikovať aktívne, udržiavať debatu pri živote a využívať tie kanály, ktoré si zvolili zákazníci – emaily, telefón, esemesky či Facebook messenger.
„Nikdy som sa necítila byť bližšie zákazníkom, s každou ďalšou správou pribúdali osobné slová, povzbudenie… a to všetko vďaka tomu, že som sa prinútila ísť na siete, vystúpiť z komfortnej zóny a rozprávať sa s ľuďmi tak, ako to chcú oni.”
Jessica Harris, majiteľka &James ťaží počas pandémie zo sily sociálnych médií. Každý deň zverejní aspoň jednu fotku nového tovaru. Foto: &James
Hovorí, že ju zachránilo aj to, že si dopriala trochu luxusu. Naučila sa akceptovať, že nemusí vždy stihnúť všetko, čo by bolo treba. Potrebuje mať čas aj na rodinu. Viaceré veci odkladala na zajtra.
„Nestíhala som to všetko, ale snažila som robiť všetko, čo sa stihnúť dalo a nakoniec sa ukázalo, že to stačí.“
Eventy a emócie na internete
V marci 2020 stretávanie sa a verejné podujatia zamrzli. Jessica Malone Atkinson pochopila, že jej desať rokov fungujúca eventová firma Spark Group sa bude musieť od základov zmeniť, ak chce prežiť. Okamžite začala obvolávať kolegov a konkurentov. Pýtala sa ich, čo sa dá robiť, aby zábavu dostala k ľuďom, ktorí sa nesmú stretávať.
Po prvé, chcela udržať zamestnanosť, hoci aj s úplne inou podobou práce ako kedysi. Najviac sa bála, že po roku či dvoch sa svet vynorí z pandémie a jej kontakty, ktoré si budovala štrnásť rokov, už nebudú fungovať. Potrebovala tiež udržať tržby, aby uživila rodinu. A chcela vymyslieť niečo, čo by prečkalo pandémiu.
S partnerom Benom Travisom vymyslela Together Apart, virtuálnu eventovú firmu, kde jej klienti mohli oslavovať a rozprávať sa s ľuďmi, ktorých majú radi. Podarilo sa jej nájsť aj nových korporátnych partnerov. Together Apart zorganizovala 55 eventov a v roku 2021 má v pláne dvojnásobok.
Oslavy narodenín a firemné eventy sa presunuli na internet.
Jej rada iným malým firmám znie – zamyslite sa nad tým, čo naozaj ponúkate. „V Spark Group sme neplánovali korporátne podujatia pre firmy z Fortune 500 ani galavečery pre veľké filantropické organizácie, tvorili sme zážitky, kde sa ľudia stretávali s inými,“ vysvetľuje.
„Keď sme sa dostali cez to, že osobne sa stretávať nebudeme a zopakovali sme si naše princípy, prechod k virtuálnym eventom vlastne nebol až taký ťažký. Stále robíme pre klientov zážitky, ktoré si zapamätajú.“ Myslieť na stratégiu v čase, keď je podnikanie v kríze a potrebujete splácať faktúry, je ťažké, ale nutné. Spoľahla sa na sieť kolegov, priateľov, známych, a overovala si svoje nápady.
„Kolegom a známym som veľmi dlžná, pomohli mi pozerať sa na veci z iného pohľadu a dávali mi aj kritické poznámky. To je veľmi cenné.“
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorka Liz Frazier píše pre Forbes US o osobných financiách.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
