O otvorení milánskej Gallerie písali s obdivom v Londýne aj v Paríži. Bratislavský Prior si musel v deň otvorenia zavolať na pomoc políciu, aby ustál nápor zákazníkov. A jeden z najslávnejších obchodných domov New Yorku mal v prvý deň tržbu necelé štyri doláre.
V ďalšom pokračovaní seriálu o legendárnych nákupných centrách predstavujeme Bloomingdale’s.
Keď Spojené štáty americké oslavovali 200. narodeniny, svojej bývalej kolónii prišla zagratulovať aj britská kráľovná Alžbeta II. Do jej nabitého programu sa zmestila aj návšteva newyorského obchodného domu Bloomingdale’s, ktorý bol vtedy približne o polovicu mladší než USA.
Prečo sa obchod s dámskou módou, akých bolo v New Yorku v polovici 19. storočia neúrekom, stal ikonou, ktorú chcela vidieť aj kráľovná?
Kontakty v Paríži
Keď si Lyman a Jospeh Bloomingdaleovci, synovia židovských imigrantov z Bavorska, otvorili obchodík s dámskou módou, boli jednými z tisícov. Obchody si ľudia vtedy nestotožňovali so značkami, ale s konkrétnymi ľuďmi – remeselníkmi či obchodníkmi. Podnikaví bratia sa aj vďaka kontaktom otca Benjamima začali špecializovať na krinolíny, ktoré boli v tých rokoch veľkým hitom vo Francúzsku.
Lyman Bloomingdale. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Práve dobré kontakty rodiny s európskou módou začali Bloomingdaleovcov odlišovať od konkurencie. Aby sa však mohli stať svetovo známymi, museli urobiť jedno dôležité rozhodnutie. Opustiť isté vody špecializácie a vyskúšať vtedy nový trend – obchod, v ktorom sa nepredáva len jeden druh tovaru, ale ktorý ponúka široké portfólio. Skrátka, museli otvoriť obchodné centrum.
A tu sa ukázal ich tretí tromf – predvídavosť. Keď v roku 1872 otvárali svoje prvé nákupné centrum známe ako Bloomingdale’s East Side Bazaar, bolo to na adrese, ktorá vtedy určite nebola známa obchodmi s prémiovým tovarom. Mnohí si ťukali na čelo, prečo takýto obchod otvárajú v robotníckej štvrti Manhattanu, a zo začiatku to vyzeralo naozaj ako fiasko. Prvý deň predali tovar za 3,82 dolára…
Legendárna adresa
Bratia však dobre vedeli, že štvrť je uprostred premeny. S novými bohatšími susedmi sa zvyšovali aj tržby, a tak sa v roku 1886 mohol Bloomingdale’s presťahovať na adresu, ktorá je pre sieť dodnes najprestížnejšou – na roh 59. ulice a Lexington Avenue.
Hviezda obchodu začala stúpať. Bolo to miesto, kde si Američania mohli kúpiť štýlovú európsku módu – bratia ostali verní základom –, ale ponuka bola naozaj pestrá.
Interiér Bloomingdale's v New Jersey. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Interiér Bloomingdale’s v New Jersey. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Svedčí o tom aj článok denníka New York Times z roku 1894. V meste sa vtedy živo diskutovalo, či by obchodné domy mali predávať aj alkohol, či neoberajú o kšeft tradičné potraviny.
Reportér denníka si najskôr všimol, že v Bloomingdale’s je na strane zákazníkov pomer žien a mužov 10:1. „My nemáme problém predať fľašu whisky akejkoľvek solídnej dáme,“ obhajoval právo obchodných domov predávať čokoľvek Lyman Blooomingdale. Keď o desaťročie neskôr zomrel, obrat jeho obchodu bol okolo piatich miliónov dolárov ročne.
Majitelia postupne rozširovali predajné plochy, až ich obchod zaberal celý jeden obytný blok. Veľká hospodárska kríza zabrzdila rozvoj, no napriek tomu začiatkom 30. rokov prešla ich vlajková loď rekonštrukciou v štýle art deco. Ešte predtým sa Bloomingdale’s spojil so sieťou predajní Federated Department Stores. Legendou sa však značka stala až po druhej svetovej vojne.
Obchod ako divadlo
„Bol to obchod, kam ste sa museli pekne obliecť. Keď ste chceli vedieť, aká celebrita je práve v meste, išli ste do Bloomingdale’s a skôr či neskôr ste na niekoho narazili,” spomínal na časy najväčšej slávy obchodu v 70. rokoch 20. storočia módny návrhár Jeffrey Banks.
Práve v tom období poctila nákupné centrum svojou návštevou aj kráľovná Alžbeta II. Bloomingdale’s vtedy už dávno nebolo len meno zakladateľov, ale značka s vynikajúcim marketingom.
Začalo sa to v 60. rokoch, keď Marvin Traub, neskorší CEO spoločnosti, prišiel s konceptom, že obchodné centrum by malo ponúkať pre zákazníkov predstavenie. „Mali sme pocit, že obchod nemá byť len miestom, kde si kúpite oblek, košeľu a kravatu, ale priestorom, kam sa pôjdete zabaviť,” napísal vo svojej biografii.
Práve tento pristúp oprášil obchodný dom aj v posledných rokoch, smerujúc k 150. výročiu svojej existencie. Hoci je dodnes slávnou značkou, aj on pocítil krízu spojenú s tradičnými nákupnými domami.
Tá vrcholila v 90. rokoch, paradoxne v rovnakom čase, keď mal obchodný dom zaujímavý „product placement” v populárnom seriáli Priatelia – pracovala v ňom postava Rachel. A diváci si možno pamätajú na hlášku jedného jej nápadníka, ktorý Rachel povedal, že jeho mama volá obchod „Bloomies”.
Vtedy sa už sieť spájala s konkurenčným reťazcom Macy’s, ktorý na Manhattane prevádzkuje ďalší ikonický obchodný dom (menej luxusný ako Bloomingdale’s). Dnes spoločne prevádzkujú viac ako 700 nákupných centier, ktoré majú ročný obrat takmer 25 miliárd dolárov. Ale originál „Bloomies” je len jeden.
