Stala sa jednou z najúspešnejších podnikateliek na svete a tiež jednou z vôbec prvých žien histórie, ktoré stopercentne vlastnili veľkú firmu s medzinárodnou reputáciou a globálnym úspechom. Svoj podnik viedla ešte ďalších viac ako 60 rokov.
Všetko v období (vydávala sa krátko po Francúzskej revolúcii a ovdovela v prvej dekáde 19. storočia), keď ako žena oficiálne nesmela nič vlastniť. A už vôbec nie podnikať.
Barbe Nicole sa to však podarilo. A tiež zarobiť astronomický majetok, z ktorého postupne skupovala tie najlepšie vinice, nehnuteľnosti, stavala honosné sídla, ktoré zodpovedali jej náročnému vkusu, podporovala umelcov, bola mecenáškou, filantropkou, neustále niečo budovala.
A tiež bola vynálezkyňou – aj tým bola na svoju dobu príliš výstredná. Napríklad vynašla tzv. odkaľovací stôl – špeciálny pult na striasanie kalov v šampanskom, ktoré dodnes využívajú niektoré najslávnejšie vinárstva. Kal vo víne jej totiž pripadal odporný a chcela ho piť krištáľovo čisté.
Do svojich služieb neváhala prijať vynikajúcich manažérov, mužov, ktorých preplatila konkurencii a z ktorých zakrátko urobila aj spoločníkov. Tak získala ich lojalitu a talent vo svoj prospech.
Dodnes je Barbe Nicole Clicquot Ponsardin považovaná za jednu z najvýznamnejších osobností sveta šampanského vína, za čo si vyslúžila prezývku La Grande Dame de Champagne. A toto je jej príbeh. Príbeh jednej predčasnej smrti, odvahy a veľkého podnikateľského talentu.
Podnikavé dievča so sardinkou v erbe
Narodila sa do bohatej a vplyvnej rodiny pár dní pred Vianocami 1777. Jej otcom bol Ponce Jean Nicolas Philippe, neskôr barón Ponsardin, výrobca textilu. Jej matka Jeanne Josephe Marie-Clémentine Letertre Huart pochádzala z rodiny, ktorá zbohatla na dovoze vzácneho korenia. Obaja rodičia mali obchodného ducha a o biznise sa doma veľa rozprávalo. V centre Remeša mali honosný dom, ktorého štít zdobil motív sardinky, rodový znak.
Prave tento motív si, mimochodom, neskorší barón Ponsardin zvolil aj do svojho erbu – priezvisko Ponsardin vychádza zo skomoleniny miestopisného termínu Pont de Sardines (Sardinkový most). A jeho dcéra motív malej rybky a kotvy o mnoho rokov neskôr zapracovala aj do niektorých svojich firemných znakov.
Zatiaľ však žije v bohatstve a prepychu v rodičovskom dome, obklopená vybranou spoločnosťou umelcov, politikov a obchodníkov, ktorých si pozýva jej otec. Malá Nicole je svedkom vášnivých debát o biznise, počúva námornícke historky a je matka ju popri tom školí v domácich prácach.
Potom však rodinnú idylu takmer zmetie peklo Veľkej francúzskej revolúcie. Barbe Nicole strávi roky dospievania v kláštornej škole a hrôzy „veľkého teroru“ sa jej takmer nedotknú. Aj vďaka prezieravosti jej otca. Dlhoročný priaznivec monarchie sa totiž tvárou v tvár revolúcii pridáva k jakobínom. Pomôže mu aj to, že sa za neho postavili jeho robotníci.
Nevídané podnikateľské metódy baróna Ponsardina
Osvietený Ponsardin uplatňuje vo svojich firmách moderné metódy práce, jeho zamestnanci poberajú slušný plat, majú pevnú pracovnú dobu, vyplácajú sa tu zásluhy, pomáha sa rodinám s malými deťmi, k dispozícii je lekár, vypláca sa riadna dovolenka. Na konci osemnásteho storočia, kedy v iných továrňach panujú priam nevoľnícke podmienky, je tento prístup nevídaný. Snáď aj vďaka týmto moderným metódam sa neskôr dostane až do mestskej rady.
Jeho dcére sa otcov novátorský prístup k podnikaniu páči. Už vtedy Barbe Nicole sníva o tom, že chce raz pokračovať v otcových šľapajach. Vzdelanie a morálka ju však od veľkých ambícií odrádzajú – žena v jej postavení nemôže podnikať, nemôže nič vlastniť. Môže sa iba dobre vydať.
No aj to sa jej podarí. V roku 1799 sa ako dvadsaťjedenročná vydá za Francoisa Clicquota. Jej svokrom sa stane Philippe Clicquot, slávny remešský obchodník s hodvábom a látkami, ktorého Barbe Nicole pozná zo stretnutí z rodičovského domu. Philippe Clicquot má okrem textilnej fabriky aj ďalší veľký koníček – šampanské.
Svadba v pivnici
Značka šampanského Clicquot tak existuje už od roku 1772. A perlička na okraj s českou stopou – v archívoch šampanského domu existuje záznam, podľa ktorého Clicquot expedoval už v roku 1777 viac ako sto fliaš do Prahy. Objednávateľom bol istý pán Bertoni, staviteľ, ktorý v tom čase pracoval v Prahe na jednej zo svojich zákaziek. Na tróne vo Viedni vtedy sedela panovníčka Mária Terézia.
Po svadbe Barbe Nicole s Francoisom, ktorá sa netypicky uskutočnila priamo vo vínnych pivniciach jej svokra, pretože katolícke obrady v kostoloch neboli v porevolučnom Francúzsku dovolené, sa novomanželia Clicquotovci sťahujú do nového domu.
Necelých deväť mesiacov po svadbe sa im narodí prvá dcéra Cleméntine. Manželstvo je mimoriadne šťastné. Francois manželku zasväcuje do tajov obchodu so šampanským, ktorý dostal na starosť od otca. V dvadsiatich troch rokoch je otcovým spoločníkom a jeho mladá manželka sa mu stane veľkou oporou.
Barbe Nicole sa od počiatku aktívne zaujíma o vinohradníctvo a víno. Z jej denníkových zápiskov vyplýva, že sa denne zaoberá procesom pestovania a šľachtenia vína, bojom so škodcami, krížením odrôd aj starostlivosťou o vinice. A tiež o výrobné postupy. Jej manžel, ktorý obchod vyštudoval na švajčiarskych školách, manželku zasväcuje aj do tajov obchodných stratégií. Vášeň pre vinárstvo zdieľajú spolu.
Pre dámy vymyslela Nicole šumivé rosé. Foto: Veuve Clicquot
Ich bublinky si doprial aj Napoleon
Francois má ambície vyvážať šampanské do rôznych európskych štátov, urobiť z neho symbol luxusu. Podobne ako jeho otec, aj Francois Clicquot posiela šampanské svojim známym. Champagne Clicquot už poznajú v Taliansku, Švajčiarsku, Bavorsku aj Rakúsku.
V roku 1801 vystupuje do rodinného biznisu ďalšia dôležitá postava, obchodník Louis Bohne, cestovateľ a obchodník, ktorý má bohaté skúsenosti so zahraničnými trhmi. Pre Maison Clicquot nakoniec zostane pracovať viac ako 20 rokov a stojí pri nej aj v časoch najväčšej expanzie a slávy.
A šampanskému domu sa začína dariť. Kým v roku 1800 vyprodukovali a vyexpedovali Clicquotovci približne 10-tisíc fliaš vína, v roku 1804 je to už 60-tisíc fliaš. A už o rok neskôr je to takmer ďalší dvojnásobok, 110-tisíc fliaš vína. V tom čase už tunajšie šampanské putuje aj do pobaltských štátov, Clicquotovci sa priatelia s cisárom Napoleonom a dodávajú na jeho dvor, známi sú aj v Nemecku.
No v roku 1805 sa všetko tragicky zmení. Mladý Francois Clicquot sa nakazí zrejme týfusovou horúčkou a po pár dňoch márneho boja s chorobou umiera. Jeho manželka má 27 rokov, je mladou matkou – a vdovou. Vdovou Clicquotovou.
Zničení žiaľom zo straty milovaného syna chcú jeho rodičia podnik zatvoriť. Barbe Nicole sa ale rozhodne v mene pamiatky milovaného muža jeho vášeň zachovať. S podporou skúseného Louisa Bohna a tiež s peniazmi svojho otca sa Nicole naplno vrhne do záchrany manželovho podnikania.
Biznis zachránilo jediné slovo
Nie je to vôbec jednoduché – ako žena, manželka, nie je oprávnená vlastniť firmu a zamestnávať ľudí. Barbe Nicole ale využije jednu jakobínsku kľučku z nového občianskeho práva a do svojho oficiálneho titulu si pridá označenie „vdova“. Vďaka tomu môže právne disponovať manželovými peniazmi aj obchodnou dokumentáciou. Samozrejme len ako „vdova Clicquotová“. Veuve Clicquot. Firma môže pokračovať.
A zatiaľ čo rodičia jej zosnulého manžela z firmy postupne vycúvali, Barbe Nicole s malou dcérou na rukách rozbehne biznis naplno. Nebude to však jednoduché, Francúzsko znova mieri do nepokojných čias napoleonských vojen, panujú občianske nepokoje a nezamestnanosť. V roku 1810 dokonca Barbe Nicole rozpredá časť svojich šperkov a dá do zálohy niektoré nehnuteľnosti, aby mala na výplaty a ďalšie investície do rozvoja podnikania so šampanským.
Plagát Veuve Cliquot z 50. rokov. FOTO: ARCHÍV FORBES USA
Víno roku hviezdy
Je to zároveň rok, kedy po prvýkrát pod značkou „Veuve Clicquot Ponsardin – VCP“ vytvorí prvé ročníkové šampanské, teda vintage Champagne. Na trhu sa objavilo hneď roku 1811 a bolo označené ako „víno roku hviezdy“, na znak kométy, ktorá preletela nad Francúzskom za veľkej pozornosti médií a verejnosti. A pre Veuve Cliquot to bola jednoznačne šťastná hviezda.
Od tej doby sa mladej vdove začalo v podnikaní dariť. Z ročníkového šampanského, vyrobeného výhradne z hrozna dozretého v jednom roku bez pridania rezervných vín, sa stal marketingový hit.
Barbe Nicole sa rozhodla nadviazať na sny svojho zosnulého muža a spolu so skúsenosťami Louisa Bohna vyrazila so svojím šampanským do Ruska. V roku 1814 do Kaliningradu, nasledovali Petrohrad a Moskva. Rusko sa pro Nicole stalo onedlho kľúčovým trhom. Ročne sem vyviezla viac ako 150-tisíc fliaš vína. Miestni šľachtici totiž po nedávnom Napoleonovom páde prahli po všetkom francúzskom a zo šampanského sa stala módna posadnutosť.
A vdova Clicquotová dokázala novo získané trhy dobre využiť. Doma v Remeši sa pustila do rozvoja ďalších nápadov a noviniek. Pri nich sa orientovala najmä na nové zákazníčky – ženy. V roku 1816 vynašla spomínaný odkaľovací stôl práve preto, že ženy, aj samotnú Barbe Nicole, kal v šampanskom odpudzoval.
Prototyp stola na zbavovanie sa kalov vyrobila podnikavá dáma z vlastného kuchynského stola, stačilo doň v príslušných rozostupoch vyrezať diery. Do nich potom postavila fľaše hrdlom k zemi. Prípadné kaly sa usádzali v hrdle a výsledkom bolo krištáľovo čisté šampanské, aké nemal nikto iný. Jej majster vinár Anton Miler metódu ešte vylepšil – prišiel na to, že je dobré najprv fľaše nakloniť v 45-stupňovom uhle a postupne náklon zvyšovať.
Pre dámy vymyslela rosé
Jednou z ďalších inovácií bolo ružové víno, neskôr veľmi obľúbené medzi dámami. Bola to práve Madame Clicquot, ktorá v roku 1818 vytvorila prvé miešané kupážované rosé v histórii, a to metódou výroby assemblage. To znamená, že sa do bieleho vína prileje trochu tzv. tichého červeného vína.
Úspech sa rýchlo dostavil, značka Veuve Clicquot začínala byť medzinárodným pojmom a vyslovene módnou záležitosťou.
Nadobudnutý majetok vdova Clicquotová, čerstvá štyridsiatnička, nebojácne investovala do podnikania. V správnej chvíli napríklad nakúpila vinohrady v najlepších polohách v Champagne, tzv. Grand Cru. Z pôvodných piatich hektárov sa jej vinice počas dvoch rokov rozrástli na takmer 40 hektárov.
Od roku 1822 nakupovala rôzne nehnuteľnosti v rodnom Remeši – palác Le Vergeur, Hotel Ponsardin, podpivničený komplex stredovekých budov v Rue de Temple a ďalšie.
Prežiť výnimočný víkend plný bubliniek a výborného jedla môžete L’Hôtel du Marc, ktorý patrí pod značku Veuve Clicqout. | Foto: Veuve Clicqout
Po smrti dlhoročného obchodného partnera Louisa Bohna prichádza na jeho miesto v roku 1822 mladý, iba 20-ročný Edouard Mathias Werlé. Aj on sa prejaví ako ohromný podnikateľský talent – a už od roku 1831 sa z obchodného cestujúceho vypracoval na spoločníka firmy. Bol to on, kto upriamil pozornosť Madame Clicquot na trhy v Anglicku a najmä v Amerike, kam sa dvojici podarilo vybaviť vzácne vývozné povolenie.
V roku 1841 má Barbe Nicole Clicquot Ponsardin 65 rokov, jej champagne pije mladá kráľovná Viktória, ruský cár, rakúsky cisár aj nová americká smotánka. Ako dáma v pokročilom veku môže byť spokojná, ale nie je. Má stále energiu a nové nápady. Z vedenia firmy sa ale rozhodne postupne stiahnuť a dozerá na šampanský dom už len opodiaľ. Z Werlého je nový riaditeľ – a čaká ho ďalšia oslnivá kariéra. Raz bude tento ambiciózny mladý muž starostom Remeša a poslancom zákonodarného zhromaždenia Francúzska.
A Barbe Nicole sa pustí do ďalšieho životného projektu: v rokoch 1843 až 1850 budovala svoje nové sídlo Chateau de Boursault, kde strávila posledné roky svojho života. Nový zámok v novorenesančnom štýle vybudovala pre svoju vnučku Marie – Clémentine a svoju najmilšiu pravnučku, Anne de Mortemart, do výchovy ktorej sa radostne pustila.
Portrét Madame Clicquot a jej pravnučky Anne de Rochechouart-Mortemart od Léona Cognieta. Foto: Veuve Clicquot
Táto dáma, ktorú vidíme ako malé dieťa na portréte „s veľkou dámou Champagne“, má pred sebou tiež oslnivú budúcnosť. Stala sa univerzálnou dedičkou majetku Barbe Nicole Clicquot Ponsardin, bola prvou ženou, ktorá vo Francúzsku získala vodičský preukaz a založila tiež prvý ženský automobilový klub v krajine. Gény emancipovanej prababičky sa, skrátka, nezapreli.
Barbe Nicole Clicquot Ponsardin, kráľovná šampanského, jedna z prvých svetových podnikateliek a mimoriadne emancipovaná a chytrá dáma, zomrela vo svojom sídle 29. júla 1866 ako takmer 90-ročná. Vdovou Clicquotovou bola viac 61 rokov. Samozrejme, jej champagne a jej odkaz sú tu stále s nami. Vďakabohu – a pripite si na ňu. Napríklad dnes večer, čo na tom, že je streda.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorkou je redaktorka českého Forbesu Irena Cápová.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
