Pôvodne, pred asi tridsiatimi rokmi, vznikol QR kód ako nástroj na monitorovanie výroby áut. Dlho sa mu nedarilo stať sa všeobecným štandardom, ale zdá sa, že pandémia to zlomila.
Zhluk čiernych štvorčekov, ktorý je v podstate len novou, informačne „výkonnejšou“ verziou niekdajších čiarových kódov, sa počas pandémie presadzuje ako riešenie základnej otázky éry, v ktorej žijeme.
Tá znie: ako najlepšie prepojiť predmety a ľudí z fyzického sveta s tým digitálnym? V digitálnom svete je už takmer všetko, od e-shopov cez e-government a najnovšie už aj e-health, alebo aspoň „e-hlavný hygienik“ v podobe očkovacieho preukazu.
Tu je desať faktov o novom svete, v ktorom QR kódy pribúdajú, s prepáčením za to klišé, ako huby po daždi.
1. Kód môže byť takmer všade. A aj je.
Vyhovuje mu hocijaký povrch, na ktorom udržia tvar dve farby – tmavá a bledá (biela). Plocha má byť rovná (no ani plechovka či fľaša nie sú problém). Ak má byť používanie praktické, mal by mať kód viac ako 2 x 2 centimetra, pričom platí, že sa skenuje –najlepšie zo vzdialenosti asi desaťnásobku šírky kódu.
Znamená to, že okrem štandardu, teda papiera, plastu a obrazovky, fungujú všetky možné povrchy: servítka (nerovný papier), nálepka, náhrobný kameň… Je to známe až triviálne, ale pre rozšírenie technológie to má dosť zásadné dôsledky.
Nedávno sa QR kód objavil aj ako reklamný pútač na aute pretekov série Nascar.
2. Uloží stovky až tisíce znakov.
Nie je to veľmi veľa, ale ani málo. Teória je presná, do QR kódu sa maximálne „zmestí“ 7 089 číslic alebo 4 296 znakov alfanumerickej klávesnice. V praxi webových free generátorov QR kódov a bežných čítačiek platí heslo „čím menej, tým lepšie“.
Oproti „kapacite“ tradičného čiarového kódu, dvom desiatkam znakom, sa však stovky znakov textu do QR kódu uložia celkom spoľahlivo.
3. Je (ne)bezpečný?
Na túto častú otázku je odpoveď jednoduchá. Ak obsahuje link na škodlivú stránku s nebezpečnou phishingovou kampaňou, prípadne nejakými inými zlomyselnosťami, je nepríjemný, prípadne aj nebezpečný. Inak je to jednoducho schránka na dáta, najčastejšie linky – čo sa do nej vloží a zmestí, to tam je.
Akurát si treba uvedomiť, že na rozdiel od krásneho otráveného jablka sa QR kód netvári nijak, o tom, čo skrýva, nič nenaznačuje.
4. Zapáčil sa veľkým hráčom.
Ak internet spopularizoval (až) Google, tak niektorí analytici zasa hovoria, že Apple dlho brzdil rozšírenie QR kódov – v Apploch neboli čítačky prepojené s fotoaparátom a sťahovať si extra aplikáciu sa dostatočnému počtu užívateľov nechcelo.
V súčasnosti sa však do QR kódov vo veľkom púšťa už aj PayPal, čo nás privádza k bodu 5.
5. Zapáčil sa zákazníkom.
Z čisto laického, používateľského pohľadu existuje niekoľko pomerne odlišných metód platenia, v približnom poradí podľa praktickej použiteľnosti: 1. hotovosť (kým ju nezakážu), 2. platobná karta s PIN kódom, 3. bezkontaktná platobná karta, 4. platenie mobilom, 5. QR kód. Štvrté a piate miesto sa dá v podstate spojiť do jedného.
Prečo sa QR kód začal presadzovať? Z globálneho pohľadu je to zrejme aj kultúrna záležitosť, už dlho je široko používaný v Číne. Fakt, že ponúka rýchly spôsob načítania faktúry či hocijakej cenovky mobilom a fyzickú platobnú kartu netreba, iste významne pomáha.
A pandémia zvýšila aj popularitu skenovania z primeraného sociálneho dištancu, teda nielen z NFC vzdialenosti, ktorá je malá, zhruba do štyroch centimetrov.
6. Zapáčil sa štátom.
Už v zime prišli Havajské ostrovy so systémom evidencie testovania turistov na Covid-19. Rozhodli sa, že návštevníkom budú prideľovať QR kódy. Z testovania sa prešlo na očkovanie, QR kód, ktorý ich eviduje, však zostal.
Európska únia sa preň rozhodla v marci 2021 a zdá sa, že Green Pass sa stane doplnkom (alebo to bude dokonca nástupca?) papierovo-biometrického cestovného pasu.
7. Prelinkuje všetko, z čoho sa neodlepí.
Môže to byť auto. Pozvánka na svadbu (QR kód vybaví poloautomatizovanú odpoveď). Elektronická vizitka. Ale aj potraviny či rozvážané jedlá, čo by umožnilo napríklad rýchlo stiahnuť jednotlivé šarže v prípade kontaminácie.
Kód môže riadiť sťahovanie aplikácií. Pridávanie do mailing listov. Prihlasovanie sa v podstate hocikam, trebárs do klubu priateľov exotického vtáctva. Môže sa nalepiť nielen na vchod do krčmy na (poloautomatizované) trasovanie ohnísk nákazy, ale aj na coworking, aby ste sa „zacheckovali“, že ste si práve prišli sadnúť na „svoje“ miesto.
8. Šetrí (peniaze na) ľudí.
Je to cynické, ale je to tak. Fakt, že netreba platiť „biletára“ alebo vrátnika, keď stačí turniket s čítačkou, je známy už dlhšie. Odpovedať si na otázku „načo naozaj treba aj sprievodcu vo vlaku“, recepčného v hoteli, „čo má a čo nemá robiť čašník v reštaurácii alebo predavač v poloautomatizovanej reštaurácii “, budú musieť viaceré odvetvia zrejme čoskoro. Spoločenskú prijateľnosť digitalizácie každodenného života pandémia výrazne posunula.
A ak už sa do reštaurácií alebo jedální bude musieť chodiť iba s QR-ovými zelenými pasmi, tak prečo rovno nepridať aj QR systém na objednávanie, hodnotenie, trackovanie či personalizovanie?
9. Trackuje (špehuje).
Na internete to „trackovanie“ (sledovanie, personalizovanie, špehovanie, vyberte si termín, ktorý sa vám páči) robia cookies. Sledovať zákazníkov je základ dnešného malooobchodu, QR kód opäť len preniesol tento „výdobytok“ z digitálneho sveta trochu bližšie do fyzického.
Slovami marketéra: „Je ťažké zistiť, koľko ľudí vám prišlo na stránku, lebo videli váš inzerát – kým ho neprelinkujete QR kódom.“
10. Možno nahradí aj starý digitál.
Možno ste kedysi dávno videli (pravdepodobne staršieho) človeka, ako si na papier píše nejakú URL adresu, aby ju našiel, až ju raz bude potrebovať. Oproti niekdajším prehliadačom s ich adresami, logovaním a ďalšími praktikami zo začiatku digitálnej éry, je QR kód opäť o čosi instantnejší a automatizovanejší.
Pred pár rokmi nahradili aplikácie „starý“ internet, ako sme ho kedysi poznali. Pred pár rokmi sa tiež zdalo, že „QR kód je mŕtvy“.
Rok a pol pandémie a zdá sa, že platí skôr: „QR kód je mŕtvy, nech žije QR kód!“
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
