Známy americký biznismen, Donald Trump sa vracia do prezidentského úradu. Ako sám avizuje, už v prvých hodinách svojho prezidentovania začne podpisovať desiatky prezidentských nariadení, aby najväčšiu svetovú ekonomiku začal upravovať na svoj obraz – tak ako sľuboval v predvolebnej kampani.
Medzi hlavné predvolebné sľuby patrí deportácia nelegálnych migrantov či zavedenie ciel na všetky dovážané tovary. Veľmi pozitívne sa stavia aj ku kryptomenám, z čoho výrazne profituje napríklad hodnota bitcoinu, ktorý sa dnes obchodoval aj za rekordných viac než 108 tisíc dolárov.
„S istotou vieme, že prichádzajúca administratíva bude výrazne ochraňovať domáci trh, podporovať podnikateľov, ale na geopolitickom poli sa USA od EÚ významne vzďaľujú,“ uvádza makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Trump 1.0
Prvé funkčné obdobie Donalda Trumpa bolo – podobne ako jeho politika – turbulentné. V prvých rokoch si užíval koniec “zlatej dekády”, teda obdobia približne medzi rokmi 2012 a 2020, ktoré sa vyznačovalo relatívne pokojnými ekonomickými a geopolitickými podmienkami, nízkou infláciou či solídnym rastom.
Americká ekonomika vtedy rástla na úrovni zhruba troch percent medziročne, inflácia sa pohybovala v okolí dvoch percent a nezamestnanosť dosahovala rekordne nízke hodnoty na úrovni 3,5 percent.
„Práve toto obdobie nám dáva obraz o tom, aký bude Donald Trump v prezidentskom úrade v najbližších rokoch. Už vtedy predsadzoval politiku “AMERICA FIRST”, ktorá sa sústredila najmä na domáce firmy a domáce ekonomické záujmy,“ dodáva Horňák.
Na jednej strane prinášal opatrenia na podporu domácich podnikateľov, výrazne znížil sadzbu dane z príjmov pre firmy, podporoval malé a stredné podniky či zjednodušoval podnikateľské prostredie odstraňovaním a zjednodušovaním regulácií.
Na strane druhej ekonomický patriotizmus prerastal do obmedzovania voľného obchodu, zavádzania nových ciel či obchodnej vojny s Čínou. Trump tiež vypovedal Parížsku dohodu a výrazne zjemnil environmentálne politiky najväčšej svetovej ekonomiky.
Sľuby a kryptomeny
Trumpove najznámejšie predvolebné sľuby zahŕňajú zavedenie 10 až 20-percentných ciel na všetky dovozy a 25-percentného cla na všetky tovary z Mexika a Kanady. To podľa amerického Tax Policy Center zvýši ceny a bude priemernú domácnosť v budúcom roku stáť asi 3 tisíc dolárov. Podľa prepočtov to zároveň môže znížiť ekonomický rast o 0,5 až 1,0 percentuálneho bodu a potlačiť nahor infláciu taktiež o približne jeden percentuálny bod.
Ďalším sľubom bola deportácia migrantov z USA, čím by na trhu práce chýbali milióny pracovníkov, čo by malo potenciál v najbližších rokoch taktiež stláčať ekonomický rast smerom nadol a mohlo by v krajnom scenári potlačiť infláciu vyššie až o 3,5 percentuálneho bodu. Závisí to však od spôsobu realizácie.
Donald Trump zároveň zaujal prekvapivý obrat vo svojom postoji ku kryptomenám. Počas prvého prezidentského obdobia označil bitcoin za podvod, no v rámci svojej novej administratívy sľubuje podporu tohto odvetvia.
Navrhuje zaviesť jasné, jednoduché a transparentné pravidlá pre kryptomeny už počas svojich prvých sto dní v úrade. Tieto majú byť formulované ľuďmi, ktorí kryptomeny podporujú a nie “nenávidia”.
Trump 2.0
Aký teda bude Trump 2025 – 2029?
„Očakávame, že politika Spojených štátov amerických bude oveľa viac ochranárska, bude sa zameriavať viac dovnútra a viac podporovať domáci trh. To môže krátkodobo podporovať ekonomický rast za oceánom. Na druhej strane tieto opatrenia vo svojej podstate tlačia nahor infláciu, na čo bude musieť reagovať aj centrálna banka,“ vysvetľuje Horňák.
Narúšanie globálneho voľného obchodu ničí vyhliadky ekonomického rastu na strednodobom horizonte, a to aj ďaleko za hranicami Spojených štátov. Kľúčovým prvkom však bude nestabilita.
Európska únia bude musieť zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu na medzinárodnom poli, keďže strategické partnerstvo so Spojenými štátmi sa oslabí – a to najmä v dôsledku rozličných pohľadov na mnohé otázky geopolitiky.
Náročné časy čakajú aj environmentálne politiky zamerané na ochranu prírody či klímy, keďže Trumpova administratíva tejto oblasti zďaleka nie je naklonená. „Dariť sa – zdá sa- naopak bude kryptomenám, ale aj tradičným sektorom ako ropa či zemný plyn, ktoré nastupujúci prezident stále považuje za otázky národnej suverenity a bezpečnosti,“ pripomína analytik.
V rámci regiónu strednej a východnej Európy je pre Slovensko americký dopyt najvýznamnejší, podľa amerických dát presiahla hodnota slovenských exportov do USA asi 6 percent nášho HDP, drvivú väčšinu tvoria automobily.
„Ak by sa tieto sľuby naplnili, ďalší z negatívnych vplyvov na našu ekonomiku by prišiel cez spomalenie Nemecka. Podľa výpočtov Nemeckého ekonomického inštitútu a našich kolegov v Erste Group Research by preto bol rast slovenského HDP nižší asi o 0,2 percentuálneho bodu (p.b.) v 2025 a asi o 0,5 p.b. v roku 2026,“ uzatvára Horňák.
