Sme na začiatku gréckej cesty. Mozgy a kapitál už odchádzajú zo Slovenska. Ak sa kurz nezmení, o tri roky nebude čo vyrábať, zosype sa priemysel, pracovné miesta aj štátny rozpočet. Aj týmito slovami zástupcovia slovenského priemyslu vo štvrtok reagovali na schválený konsolidačný balíček vlády.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy na stretnutí s novinármi upozornila na hroziaci úpadok slovenskej ekonomiky v nadväznosti na prijaté opatrenia vlády. Koaliční poslanci minulý týždeň v parlamente schválili konsolidačný balíček. Súčasťou opatrení však nie sú zásadné úspory na strane štátu, ale najmä zvýšenie daní a odvodov. Balíček dokáže zvýšiť príjmy štátu, Slovensku zabezpečiť dôveru finančných trhov a vláde tak dať možnosť viac míňať a požičiavať si na chod štátnej správy, sociálne programy či štátne zákazky.
Cenou však bude podľa predstaviteľov asociácie nižšia konkurencieschopnosť domácich firiem a udusenie ekonomiky. „Toto je začiatok gréckej cesty a dopady môžu byť katastrofálne,“ vyhlásil prezident asociácie Alexej Beljajev. Beljajev je aj spoluvlastník a predseda predstavenstva jedného z najväčších slovenských priemyselných závodov – popradskej Tatravagónky.
Viceprezident asociácie a prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek dodáva, že asociácia navrhla vláde pri príprave konsolidačného balíka v minulom aj v tomto roku opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie krajiny. Neboli však vypočuté.
„Čas sa kráti, musíme začať hneď, lebo o rok, o dva už bude neskoro. Ešte to zvrátiť vieme, ale ďalší pád nás bude bolieť oveľa viac,“ zdôraznil.
Nie sú prví ani jediní
Na pripravovaný konsolidačný balíček v minulosti prudko zareagovali aj ďalšie zväzy, ktoré združujú slovenské firmy – Klub 500 na čele s riaditeľom a spoluvlastníkom Železiarní Podbrezová Vladimírom Sotákom či Republiková únia zamestnávateľov. APZD je najväčšia zamestnávateľská asociácia na Slovensku – podľa vlastných údajov združuje vyše 2600 firiem, ktoré zamestnávajú približne 180-tisíc ľudí.
Dôvody, pre ktoré priemysel volá na poplach, sú zvyšovanie ceny práce, zvyšovanie výdavkov firiem na platy zamestnancov a problémy pri získavaní vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorým sa viac oplatí pracovať v zahraničí.
Asociácia napríklad upozornila na prepočet, podľa ktorého zamestnanec s hrubou mzdou 10-tisíc eur mesačne zarobí na Slovensku za rok o desaťtisíc eur menej, no zamestnávateľ za neho odvedie štátu o desaťtisíc eur viac.
V prípade priemerne zarábajúcich ľudí sú rozdiely menšie, no podiel odvodov na cene práce vo všeobecnosti hovorí v prospech susedných krajín. „Cena práce na Slovensku je najvyššia z krajín V4,“ upozornil tajomník Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Asociácia upozorňuje, že výška nákladov na výrobu a pracovnú silu už dlhšie odrádza investorov – zahraničné investície v Maďarsku, Poľsku či Českej republike sú v porovnaní so Slovenskom dvojnásobne vyššie. Dcérske firmy veľkých nadnárodných koncernov podľa Matušeka už prichádzajú o výrobné projekty v prospech fabrík koncernov v iných krajinách Európy.
Najlepší už odchádzajú
Vyššie zaťaženie zo strany štátu tiež znižuje motiváciu domácich podnikateľov investovať a slabne ekonomická aktivita v krajine. Nepriaznivý výhľad navyše odrádza od práce na Slovensku mladých ľudí – 60 percent maturantov z matematiky odchádza študovať do zahraničia. „Mozgy a kapitál už odchádzajú zo Slovenska,“ zdôraznil viceprezident asociácie Pavol Kováčik.
Asociácia navyše upozorňuje, že nesprávne nastavené konsolidačné opatrenia bránia krajine z dlhu „vyrásť“. Nižší ekonomický výkon domácich podnikov sa totiž podpíše na výške budúcich príjmov do štátneho rozpočtu. Ešte pred rokom rátal napríklad rezort financií s tohtoročným rastom slovenskej ekonomiky na úrovni 2,2 % a 2,4 % v budúcom roku. Najnovšia prognóza Národnej banky Slovenska už hovorí len o raste 0,8 % v tomto roku a pol percenta v budúcom roku.
„Ak ekonomika nerastie, dlh sa nedá zvládať. Podiel dlhu na HDP rastie, deficit neklesá a dostávame sa do negatívnej špirály. Z dlhu sa dá dostať jedine rastom. A práve ten sme zabrzdili,“ vysvetľuje prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev.
Konsolidáciu podporujú
Predstavitelia asociácie podporili konsolidačné úsilie vlády, jedným dychom však tvrdia, že koalícia si vyberá nesprávne kroky a opatrenia. Konsolidáciou vybraté dodatočné príjmy, ktoré štát získal, totiž vláda nepoužíva na znižovanie dlhu krajiny. „Keď si to zrátame za dva roky konsolidácie, začali sme na deficite mínus 5,2 percenta a rok by sme mali uzavrieť na deficite mínus 5,2 percenta, pritom máme za sebou sedem miliárd ušetrených zdrojov, čiže z nášho pohľadu sa to celé míňa účinkom,“ podčiarkol Andrej Lasz.
„Neviete si predstaviť, aká dramatická je dnes situácia v podnikoch… Robíme všetko pre to, aby sme priemysel ako-tak udržali v chode. Bude nás to stáť objemy výroby, bude nás to stáť zisky, bude nás to stáť aj zamestnancov, ale všetci sa modlíme, aby sme roky 2026 a 2027 prežili,“ dodal Beljajev.
„Musíme radikálne znížiť verejné výdavky štátu, pretože nám nerastie HDP, naopak rýchlo stúpajú výdavky štátu. Ak chceme prežiť a nedostať sa na grécku cestu, musíme podporiť firmy v ekonomickom raste. Potrebujeme stabilné, predvídateľné podnikateľské prostredie, motiváciu investovať a zlepšiť konkurencieschopnosť,“ zdôraznil Matušek.
„Keď nebude fungovať priemysel, nebudeme fungovať ani my – dopravcovia, stavbári a ďalšie naviazané služby, nebudú dane, teda príjmy do štátneho rozpočtu, nebude teda z čoho platiť sociálne výdavky, nebudú zarábať zamestnanci firiem, tým pádom nebudú míňať peniaze a znova prídeme o časť štátneho rozpočtu. No a v konečnom dôsledku firmy, ako sme my, teda subdodávateľské reťazce skrachujú, pretože nebudú mať čo voziť, čo stavať a čo spracovávať,“ uzavrel viceprezident asociácie Pavol Kováčik.
Predstavitelia asociácie sa súčasne zhodli, že nebudú participovať na verejných protestných podujatiach, ktoré organizuje opozícia či odbory. „Máme dosť problémov sami so sebou a nerád by som vstupoval do politických hier. Ukázali sme, aká je situácia a kam sa uberá, aj to, čo by bolo treba urobiť. Teraz si musia urobiť svoju domácu úlohu politici a rozhodnúť sa, akým spôsobom to budú riešiť,“ uzavrel Alexej Beljajev.
