Občianske združenie Prima už viac ako štvrťstoročie prispieva k riešeniu drogovej problematiky na Slovensku. Za ten čas sa však situácia na trhu s drogami zásadne zmenila.
Chaos v štátnej protidrogovej politike nič neodhaľovalo lepšie ako nepomer medzi drakonickými trestami za marihuanu v protiklade s donedávna legálnymi automatmi na syntetický kanabinoid HHC. Aj na túto látku pritom Prima upozorňovala už pred rokmi. Márne.
Prima pri svojej práci uplatňuje tzv. harm reduction metódu. Jej hlavným cieľom je minimalizácia zdravotných a sociálnych rizík spojených s užívaním psychoaktívnych látok. A to nielen pre užívateľov, ale aj pre ich sociálne okolie. Aj preto, že sa v rámci terénnej práce v Prime venujú i pomoci ľuďom pracujúcim v sexbiznise, konzumujúcich alkohol a ľuďom bez domova, v časti spoločnosti sa s ich prácou spájajú predsudky.
Nikoho netrápi, ako tí ľudia žijú
„S vnímaním našej práce je to trochu ako na húsenkovej dráhe. Za tie roky sme tu mali obdobia, keď ľudia precitli a boli ochotní počúvať. Potom prídu časy, keď v spoločnosti vládne strach a ľudia sú pod tlakom. Vtedy nemôžeme čakať, že verejnosť nájde pochopenie pre ľudí, ktorí majú problém s užívaním drog či s ľuďmi, ktorí predávajú svoje telo za peniaze, aby prežili,“ hovorí Sabína Lužica Brédová, projektová manažérka OZ Prima.
Foto: archív OZ Prima
Foto: archív OZ Prima
OZ Prima tak jedna časť spoločnosti vníma ako profesionálov, ktorí svoju prácu robia dobre, skrátka rozumejú jej významu pre spoločnosť. Druhá si však napriek dlhoročnej osvete o harm reduction naďalej myslí, že terénni sociálni pracovníci, ktorí napríklad užívateľom menia špinavé ihly za čisté, vlastne užívanie drog podporujú.
„Okrem neziskoviek pritom nikoho netrápi, ako títo ľudia žijú, či majú dostupnú zdravotnú starostlivosť, či majú kde spať a čo jesť. Práva týchto ľudí sú porušované každý deň a pre väčšinu sú šedou zónou,” dodáva Brédová.
Dostupnejší kokaín a syntetické opioidy
Problém je však oveľa širší. Drogová scéna sa dynamicky mení, pričom podľa Brédovej na to náš štát nie je pripravený. „Nefunguje u nás systém včasného varovania pred novými látkami, databázy nie sú prepojené, lekári vôbec nevedia, ako tému užívania drog uchopiť, ako sa dopytovať a čo zisťovať u pacientov,” tvrdí.
Drogový trh pritom prechádza zmenami: na jednej strane je menej heroínu z Afganistanu, zároveň však prichádzajú nové syntetické opioidy ako fentanyl a nitazény, je tu čistejší a dostupnejší kokaín a každý týždeň sa tiež objaví množstvo nových syntetických stimulantov.
„Na HHC cigarety sme upozorňovali príslušné orgány dávno predtým, ako sme mali prvé deti na urgentných príjmoch,” spomína Brédová syntetický kanabinoid, ktorý dlho nikomu z kompetentných neprekážal a bol dostupný aj v automatoch v nákupných centrách.
Tempo práce je šialené
Prima sa už pritom nevenuje „len” klientom na ulici, ale svoje služby rozširuje aj pre ľudí, ktorých partneri, partnerky či rodinní príslušníci majú problém s užívaním látok, pre spoluzávislé osoby či pre maloletých, ktorí rizikovo užívajú drogy.
„Popri tom robíme jednu prevenciu na škole za druhou, to tempo je šialené,” hovorí Brédová. Združeniu sa okrem toho v poslednom období podarilo prispieť aj k niekoľkým systémovým zmenám.
Foto: archív OZ Prima
Foto: archív OZ Prima
„Podarilo sa zmeniť zákon, ktorý nedovoľoval ľuďom bez zdravotného poistenia liečbu na infekčné ochorenia a tiež to, že od júna 2023 prestalo platiť diskriminačné pravidlo ročnej abstinencie ako podmienky pre vstup do liečby na vírusovú hepatitídu typu C. Druhou najväčšou vecou, za ktorú sme extrémne vďační, je zriadenie novej ošetrovne v našom kontaktnom centre na Kopčianskej ulici v Bratislave a jej povýšenie na naozaj profesionálnu ošetrovňu.”
