Väčšina opatrení sa dotýka širokej verejnosti a podnikateľského sektora, ktoré majú obmedzenú možnosť sa týmto povinnostiam vyhnúť alebo ich optimalizovať.
Tretí konsolidačný balík s 22 opatreniami bol predstavený a s ním prichádza 2,7 miliardy úspor, ktoré sa dotknú prakticky každého z nás. Tentoraz ide o mix škrtania, vyššej progresivity aj nových „úhrad“. Pozrime si, čo to znamená pre obyčajných ľudí a podnikateľov.
Najkurióznejšie je, že opatrenie s najväčším vplyvom na štátny rozpočet – zvýšenie zdravotného odvodu o jeden percentuálny bod pre zamestnanca, SZČO aj samoplatcu – bolo predstavené až ako predposledné. Pritom práve toto jednoduchosť ukrývajúce opatrenie sa dotkne absolútne každého ekonomicky aktívneho občana.
Pre zamestnanca to znamená, že namiesto štyroch percent bude platiť päť percent z hrubej mzdy na zdravotné poistenie. Pri hrubej mzde, povedzme 1600 eur, je to platba navyše na úrovni 16 eur mesačne. Zvýšenie o jeden percentuálny bod by sa malo týkať aj SZČO a samoplatcov, ktorí aktuálne platia 15-percentný zdravotný odvod.
Ďalší veľký zásah predstavuje zrušenie dní pracovného pokoja, ktoré má priniesť štátu 230 miliónov eur ročne. Na vlastnej koži sme len nedávno pocítili staršie konsolidačné opatrenie (zrušený deň pracovného pokoja 1. septembra) a k nemu sa tento rok natrvalo má pridať 17. november. A v roku 2026 „dočasne“ aj 6. január a 8. máj.
Pri tom slove „dočasne“ si dovolím skeptickú poznámku – ak si na niečo zvykneme, tak aj dočasné opatrenia sa zvyknú stávať trvalými, tak uvidíme, čo bude platiť v 2027.
Pre SZČO prichádza zmena, ktorá môže zásadne ovplyvniť rozhodovanie o začatí podnikania. Odvodové prázdniny sa skracujú na šesť mesiacov, čo má priniesť do rozpočtu 119 miliónov eur.
To znamená, že začínajúci podnikateľ bude mať len pol roka na to, aby si „vyskúšal“ podnikanie bez výraznejších nákladov na sociálne zabezpečenie. Od šiesteho mesiaca už bude platiť minimálne sociálne odvody vo výške 131,34 eura.
Je otázne, či toto opatrenie nebude odrádzať mladých ľudí od rozbehu vlastného biznisu. Pol roka je skutočne krátke obdobie na to, aby niekto zistil, či mu podnikanie sedí a či má ekonomický zmysel.
Dane z príjmu fyzických osôb dostávajú novú progresiu, ktorá má priniesť do rozpočtu 206 miliónov eur. Pásma sa rozširujú o dve nové kategórie pre základ dane:
V praxi to znamená, že človek s hrubou mzdou vyše 5875 eur mesačne bude platiť vyššiu daň ako doteraz (či už 30 percent alebo 35 percent). Pre väčšinu strednej triedy – manažérov, lekárov, právnikov či IT špecialistov – to bude citeľný nárast daňového zaťaženia.
Okrem vyššieho zdravotného odvodu a kratších odvodových prázdnin čakajú podnikateľov aj ďalšie zmeny. Obmedzuje sa odpočet DPH na autá na 50 percent v prípadoch, keď sa vozidlo používa aj na súkromné účely. Toto opatrenie sa dotkne mnohých malých firiem a SZČO, pre ktorých je osobný automobil často základný pracovný nástroj alebo jeden z prvých investičných majetkov začínajúcej spoločnosti.
Nová úhrada z primárnych materiálov – štrkopieskov a kameňa – vo výške 1,35 eura za tonu sa na prvý pohľad môže zdať ako marginálna položka. V praxi však môžeme očakávať, že sa táto dodatočná platba časom aspoň čiastočne premietne do cien stavebných materiálov a následne aj do konečných cien nehnuteľností. Pre stavebné firmy a developerov to predstavuje ďalší nákladový faktor, ktorý bude potrebné zohľadniť v kalkuláciách projektov.
Tretí konsolidačný balík pokračuje v logike, ktorú poznáme z predchádzajúcich rokov – hľadanie financií prevažne na strane príjmov (treba poznamenať, že v tomto konsolidačnom balíčku ide o výrazne lepší pomer v porovnaní s výdavkovou stranou štátu, ako bývalo zvykom).
Tieto opatrenia síce individuálne nevyzerajú dramaticky, no v súčte s ostatnými zmenami vytvárajú pre podnikateľské prostredie komplexnejší obraz vyššej daňovej a odvodovej záťaže.
Väčšina opatrení sa dotýka širokej verejnosti a podnikateľského sektora, ktoré majú obmedzenú možnosť sa týmto povinnostiam vyhnúť alebo ich optimalizovať. Na druhej strane, skúsenosti z minulosti ukazujú, že daňovníci majú apetít hľadať legálne cesty, ako minimalizovať dosah nových opatrení na svoje podnikanie či majetok.
Takisto vyššie uvedené opatrenia predstavujú len výber tých najzásadnejších a o ich finálnej podobe musí rokovať vláda a parlament. Čo bude skutočne platiť od 2026, sa preto dozvieme až neskôr.
Zaujímavou otázkou ostáva, aká je dlhodobá udržateľnosť takéhoto prístupu. Môžeme sa oprávnene pýtať, kde ležia hranice únosnosti dodatočných poplatkov a daní a či sa raz nedostaneme do situácie, keď už nebude možné opasok ďalej utiahnuť – kým sa neroztrhne, alebo kým nám nedôjdu dierky.
