Rusko v posledných rokoch výrazne stavia na podporu domácej vinárskej produkcie, ktorú Kremeľ prezentuje ako súčasť širšieho vlasteneckého ťaženia za hospodárskou sebestačnosťou.
Vláda sa netají tým, že chce nahradiť zahraničné značky, ktoré z trhu zmizli po zavedení západných sankcií, a zároveň podporiť regióny s vhodnými podmienkami na pestovanie viniča, najmä pri Čiernom mori. Píše to agentúra Bloomberg. Podľa Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV) sa tak od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 produkcia vína zvýšila o štvrtinu.
Vinárstvo je len malé odvetvie ruského hospodárstva, produkcia vína je však teraz najvyššia za posledných desať rokov. Viac ako tretina ruského vína pochádza z Krasnodarského kraja pri Čiernom mori. Spolu s produkciou rastie tiež spotreba – vlani sa zvýšila o 2,4 percenta na 8,1 milióna hektolitrov, čo je viac ako jedna miliarda fliaš.
Naopak, výroba vodky, nápoja najviac spájaného s Ruskom, vlani klesla o 26,3 percenta na 7,6 milióna hektolitrov. Bola tak najnižšia za takmer desať rokov, uviedla ruská mediálna spoločnosť RBK. Stále je to však dosť na to, aby každý obyvateľ Ruska vrátane detí vypil ročne sedem fliaš.
Rast predaja domáceho vína je však tiež odrazom dopadu sankcií, kvôli ktorým zo supermarketov aj z jedálnych lístkov reštaurácií zmizli viaceré západné značky. Vlani Rusko zdvojnásobilo clá na vína zo znepriatelených krajín na 25 percent.
Na tomto zozname sú Spojené štáty a niektorí najvýznamnejší európski producenti. Rad dovážaných vín, ktoré boli medzi Rusmi obľúbené, ako je Prosecco alebo Vinho Verde, sa tak dostal do drahšej cenovej kategórie. Spotrebitelia sa tak museli obrátiť k domácim alternatívam, povedal someliér Jaroslav Gurjev. Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti sa dovoz vína v prvom štvrťroku tohto roka znížil o polovicu.
Podľa spoločnosti Simple, ktorá je jedným z najväčších dovozcov alkoholu v Rusku, sa teraz domáce vína vo všetkých jej predajných kanáloch držia na druhom mieste za talianskymi. Podľa vinára Michaila Nikolajeva z rodinného podniku Nikolaev & Sons v Krasnodarskom kraji sa ruské vína dostávajú na miesta, kde predtým neboli, a povedomie o nich rastie. Výhodou je podobnosť so štýlmi z popredných svetových regiónov, ako je severné Taliansko či Francúzsko, ale často za nižšiu cenu. K propagácii vína prispieva aj vládna podpora.
Záujem o domáce víno podporuje tiež fenomén vinného patriotizmu, povedal člen Ruskej asociácie someliérov Denis Rudenko. Niektorí spotrebitelia sa teraz vyhýbajú vínam z krajín, ktoré majú s Ruskom napäté vzťahy, a iní pijú výlučne domáce vína, ako prejav politickej lojality, dodal.
Aby ešte viac podporila predaj, zaviedla vláda kvótu, ktorá vyžaduje, aby aspoň 20 percent vín predávaných v maloobchode, kaviarňach a reštauráciách bolo z Ruska. Niektorí politici sa zasadzujú o zvýšenie kvóty na 30 až 40 percent. Ruský prezident Vladimir Putin tiež na začiatku roka nariadil regulačné reformy, ktoré uľahčia zmeny vo využívaní pôdy pre vinice.
Guvernér Sevastopolu Michail Razvožajev uviedol, že tento rok bolo s podporou federálnej vlády vyčlenených 738 miliónov rubľov na rozšírenie viníc v regióne, ďalšie prostriedky majú smerovať na podporu vzniku nových vinohradníc, výsadbu viniča a rozvoj turizmu. Hoci Rusko má nad Sevastopolom a Krymom faktickú kontrolu, medzinárodné spoločenstvo ich naďalej považuje za súčasť Ukrajiny.
Podľa ukrajinského štátneho štatistického úradu bol Krym v roku 2013 druhým najväčším vinohradníckym regiónom Ukrajiny. Keď Rusko o rok neskôr polostrov anektovalo, uvalili Spojené štáty a Európska únia úplný zákaz dovozu akýchkoľvek výrobkov z Krymu. Trhy pre miestnych vinárov sa tak obmedzili na Rusko.
Majiteľ sevastopoľského vinárstva UPPA Pavel Švec hovorí, že anexa ukončila jeho sen vyvážať víno do Európy a do USA, napriek tomu v posledných rokoch pozoruje rýchly rast počtu vinárov aj objemu produkcie. Zároveň však upozorňuje na neistotu a nestabilitu ruského trhu.
K rastu miestnej produkcie prispela aj vojnová ekonomika, ktorá spočiatku viedla k rekordnému rastu miezd. Teraz sa však objavujú obavy z recesie, čo v júli prinútilo centrálnu banku k zníženiu úrokových sadzieb.
Paradoxne by ukončenie vojny na Ukrajine a zrušenie sankcií, ktoré by znovu otvorili trh dovážaným vínam, mohlo domácich producentov ohroziť. Zvlášť mimo veľkých miest navyše pretrváva nedôvera a predstava, že v Rusku nemožno vyrábať kvalitné víno, povedal Rudenko z asociácie someliérov.
