Peter Vaško je programátor a podnikateľ, ktorý vybudoval úspešnú IT firmu Rare Crew. Nepoznáte ju? Hoci má firma tržby v miliónoch eur a zamestnáva viac ako 150 ľudí na Slovensku, v Srbsku, Egypte či Indii, doma je takmer neznáma. Dôvodom môže byť aj to, že klientov má len v zahraničí – napríklad firmu, ktorá zastupuje svetové hviezdy filmovej či hudobnej brandže.
Vystúpenia Lady Gagy, Rihanny, Nicky Minaj, Adele, Faith No More či angažmány Matta Damona, Jessicy Alby alebo Ryana Reynoldsa manažuje americká spoločnosť William Morris Endeavor. Ide o najdlhšie pôsobiacu a najuznávanejšiu talentovú agentúru na svete – v databáze umelcov má takmer polovicu Hollywoodu.
A WME na manažment svojich klientov a organizáciu podujatí využíva IT služby od slovenskej spoločnosti Petra Vaška.
Nikdy ste o nej nepočuli? Nečudo. Jej zakladateľ sa vďaka pracovitosti, odhodlaniu a aj s istou pomocou osudu rýchlo prepracoval za hranice Slovenska a aj po návrate domov sa zameriava najmä na zahraničných klientov. Toto je príbeh Petra Vaška a jeho úspešnej podnikateľskej cesty.
Od hier k programovaniu
Vaško zrejme patrí medzi prvé desiatky ľudí na Slovensku, ktorí mali v detskej izbe osobný počítač. Jeho otec – elektrotechnický inžinier za komunizmu pracoval dva roky v Líbyi. A keďže bol nadšencom techniky, za devízy zarobené vo vtedy „spriatelenej krajine“ kúpil do domácnosti osobný počítač IBM XT.
Desaťmegabajtový harddisk a 128 kilobajtov RAM-ky dnes vyvolá na tvári úsmev, no v roku 1985 išlo o najmodernejšiu technológiu. Vaško sa vďaka počítaču stal hviezdou u spolužiakov, ktorí si mohli zahrať PacMana či Manic Minera, no predovšetkým – prepadol čaru informačných technológií.
Keďže vývoj počítačov aj nároky na hry išli raketovo dopredu, Vaško študoval možnosti, ako zlepšiť vybavenie starnúceho kompu a „vydupať“ z neho maximálny výkon.
Samotné programovanie prišlo na rad na strednej škole. Vaško zistil, že ho baví najviac zo všetkých predmetov. „Postupne som začal robiť domáce úlohy a zadania aj spolužiakom, taxa bola sto korún za domácu úlohu,“ hovorí s úsmevom o svojom prvom programátorskom džobe.
Osudová India
Ďalšie udalosti na kariérnej ceste vníma tak trochu ako osud alebo vyšší zámer. Na vysnívaný bratislavský „matfyz“ ho totiž neprijali, vďaka čomu študoval na rozbiehajúcej sa Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity.
„Mala dobrých pedagógov a vysoko nastavenú latku nárokov na študentov. Kto chcel úspešne dokončiť štúdium, musel makať,“ hovorí Vaško s dôvetkom, že nikdy nepatril medzi supertalenty a všetko v živote si musel poctivo odpracovať.
Zlomový moment prišiel vo štvrtom ročníku. Študentská organizácia AIESEC na škole ponúkala zahraničné stáže a Vaško si mohol vybrať študijnú stáž v Českej republike, Fínsku, Grécku alebo Indii.
Chcel som ísť proti prúdu, urobiť veci inak ako ostatní. Vybral som si Indiu. Toto rozhodnutie ovplyvnilo celý môj ďalší život.
Študentská stáž zaviala Vaška do Bangalúru. Tretie najväčšie mesto v Indii v tom čase tvrdo pracovalo na prívlastku „indické Silicon Valley“. Do mesta sa vracali úspešní startupisti a programátori zo San Francisca, Londýna či New Yorku, aby pomohli rodnej krajine napísať vlastný úspešný IT príbeh.
„Dostal som sa do firmy, kde boli skvelí, skromní a žičliví ľudia a odborníci. Tam som sa naučil skutočne programovať,“ spomína. Stáž si napokon predĺžil až na rok, hoci to znamenalo odklad štúdia a štátnic.
Po škole zistil, že exotická skúsenosť mu otvára dvere na domácom aj zahraničnom pracovnom trhu. Po krátkej epizóde v žilinskej firme dostal ponuku na pohovor do veľkej IT spoločnosti v Prahe.
„O miesto bojovali desiatky šikovných uchádzačov, v môj prospech napokon rozhodla práve indická stáž, ktorá ma výrazne odlíšila od ostatných,“ hovorí Vaško.
Londýnska kariéra
Po dvoch rokoch práce požiadal úspešný Slovák o presun do londýnskeho tímu firmy. Nadriadení to odmietli, a tak dal výpoveď a odišiel si hľadať prácu na vlastnú päsť. Aj v Londýne mu dvere k práci otvorila India – prijali ho do spoločnosti, ktorú viedol indický topmanažment.
„Tamojší tím mal problém s dodaním softvéru v termíne, jedinou prekážkou však bolo, že tú prácu bolo jednoducho treba odmakať. Drel som ako kôň, robil strašne veľa nadčasov, ale podarilo sa nám projekt odovzdať včas,“ vysvetľuje Vaško. Pozitívny prístup ocenil manažment spoločnosti povýšením na lídra tímu a pozíciou IT architekta.
Po siedmich rokoch v cudzine sa Vaškovi narodilo dieťa a pocítil volanie domova. Vrátil sa do rodnej Bratislavy a v práci pre britskú firmu pokračoval na diaľku.
„No cítil som, že dokážem ponúknuť viac než len ako zamestnanec, zúročiť nazbierané skúsenosti a rozbehnúť vlastný biznis,“ hovorí. Začal dávať dokopy tím slovenských programátorov na zákazky, ktoré vďaka vybudovanému renomé vedel v Británii získať.
Vlastný biznis
Hľadal uchádzačov s chuťou pracovať na sebe a učil ich programovať – podobne, ako sa v Indii učil on sám. A založil Rare Crew. „Keď som zistil, že .com doména s týmto názvom je voľná, neveril som vlastným očiam,“ spomína.
Podnikateľský zámer sa ukázal byť správny. Vaško získal ako klienta britskú spoločnosť IMG, ktorá na celosvetovej úrovni organizovala špičkové športové, umelecké či módne podujatia, napríklad aj Wimbledon.
Objem práce, ktorý prichádzal zo Spojeného kráľovstva, bol taký veľký, že firma v priebehu roka narástla z piatich na tridsať plne vyťažených ajťákov.
Spokojnosť klienta trvala aj po rozšírení tímu. „Popri práci sme sa snažili budovať dodatočné kapacity, aby sme si mohli nájsť ďalších klientov a diverzifikovať portfólio. Ale vždy keď sme zvýšili počet zamestnancov, firma zvýšila objem zákaziek a voľné kapacity zhltla,“ hovorí Vaško.
Rýchla expanzia do zahraničia
Rare Crew postupne expandovala z Bratislavy do Nitry, Žiliny a Prešova. Ani to však nestačilo. V roku 2014 kúpil britského klienta za 2,4 miliardy dolárov americký gigant William Morris Endeavor a prišli nové zákazky – tentokrát už z amerického trhu.
Domáci pracovný trh už bol pre firmu malý, no Vaško si spomenul na začiatky v Bangalúre. „Podarilo sa mi získať na spoluprácu kolegov z firmy, kde som začínal, a ďalšie tímy sme začali budovať tam. Kruh sa uzavrel,“ hovorí o „indickom osude“.
Slovenská firma má zamestnancov aj v Srbsku a Egypte a jej šéf upozorňuje, že medzinárodná spolupráca má svoje špecifiká. „Museli sme sa naučiť väčšej tolerancii, správať sa citlivejšie a ohľaduplnejšie vzhľadom na kultúrne rozdiely. Nie je to samozrejmosť a je potrebné na tom pracovať,“ podčiarkuje.
Slováci sú podľa neho veľmi priami vo vyjadrovaní. A hoci má slovenčina možnosti, ako v komunikácii s iným človekom povedať veci jemne, ústretovo a bez naliehania, v bežnom vyjadrovaní ich Slováci nevyužívajú. „Najmä Indovia sa často cítili ponížení a urazení, pretože naše vystupovanie a komunikáciu považovali za direktívne a rozkazovačné,“ tvrdí Vaško.
Pandemická kríza
Závislosť od veľkého zákazníka sa firme napokon vypomstila. V roku 2019 dosiahol Rare Crew tržby šesť miliónov eur a – potom prišiel covid. Pandemické opatrenia zmrazili verejné podujatia na celom svete a objednávky sa prepadli na polovicu. Pre firmu to bol tvrdý náraz.
Manažment rýchlo vypracoval krízový plán, okresal pracovné hodiny, znížil platy a niekoľko ľudí prišlo o prácu. „Pre IT firmu sú ľudia všetko, nič cennejšie nemá, takže sme sa snažili udržať čo najviac ľudí,“ hovorí Vaško.
Uvoľnené kapacity firma presmerovala do vytvorenia vlastného softvérového produktu a po takmer desiatich rokoch na trhu sa pustila do hľadania nových klientov a zákaziek.
„Pandémia mala pre nás, paradoxne, ozdravný proces, pretože nás prinútila diverzifikovať, dobudovať základy firmy a zvýšiť jej odolnosť v zlých časoch,“ hovorí Vaško o kríze, ktorú sa spoločnosti podarilo úspešne prekonať.
Budúcnosť na pevných základoch
V súčasnosti Rare Crew ponúka vlastné produkty a služby v oblasti vývoja softvéru, mobilných aplikácií či firemnej správy, na ktorých pracuje viac ako 150 ľudí v piatich krajinách sveta a ďalej rastie. Ale nie doma.
Zamestnával by som viac aj na Slovensku, keby sme mali pružnejší zákonník práce. Lenže nemôžem stavať špičkové tímy a byť konkurencieschopný s najlepšími v brandži, ak nemôžem rýchlo prepustiť ľudí, ktorí neodvádzajú požadovanú prácu.
Firma totiž podľa neho takmer vôbec nevyužíva služby kontraktorov. „Preferujem zamestnancov, pretože hľadám dlhodobé vzťahy. Chcem, aby ľudia z tímov mohli budovať firmu so mnou. A na to treba čas,“ dodal.
Aj vďaka dlhoročným a skúseným kolegom sa postupne vzdáva každodennej exekutívy vo firme. Prvú dovolenku bez práce si doprial vlani, po jedenástich rokoch existencie spoločnosti.
„Firma je nastavená tak, že sa môžem spoľahnúť na procesy a kolegov, ktorým hovorím, že teraz je šanca posunúť firmu na ďalšiu úroveň v ich rukách,“ uzavrel.