Trh s nikotínom prechádza historickou zmenou. Vývoj jasne smeruje k novým produktom bez dymu, ktoré majú nahradiť klasické cigarety. Tento obrat odštartoval pred šiestimi rokmi líder odvetvia – Philip Morris International. Ako vedia tieto zmeny premietať do reality, aké sú úskalia novej bezdymovej misie a kedy si už cigarety nekúpime, hovorí senior viceprezident vonkajších vzťahov spoločnosti Gregoire Verdeaux.
V roku 2016 vtedajší predseda predstavenstva Philip Morris International André Calantzopoulos vyhlásil, že si je vedomý následkov, ktoré cigarety spôsobujú, a musia byť nahradené menej škodlivými produktmi. Ako ďaleko momentálne ste?
Zatiaľ sme stále jedinou spoločnosťou, ktorá veľmi jasne deklarovala, že chce s cigaretami skoncovať. Ak vezmeme do úvahy všetko úsilie, ktoré tomu venujeme, môžeme to prirovnať k misii Apollo 11. Do výskumu, vývoja a uvádzania nových produktov na trh sme už investovali viac ako 9 miliárd dolárov. Nové bezdymové produkty, ktorých vlajková loď je IQOS, už tvoria tridsať percent našich čistých príjmov. Povedal by som, že sme trochu popredu oproti harmonogramu a som presvedčený, že Andrého slovo spred šiestich rokov dodržíme.
Kedy by mohli cigarety úplne zmiznúť z trhu?
To je otázka, ktorú by som položil vládam. Dnes sme už v štádiu, keď máme potvrdené od množstva regulačných autorít, počnúc americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), že prinášame na trh lepšie produkty ako cigarety. Jazykom FDA: náš systém zahrievaného tabaku IQOS je vhodný na podporu verejného zdravia. Čiže priemysel prevzal túto výzvu, ale akcelerácia závisí od nastavenia prostredia a tu nevieme my ani nikto iný nahradiť vládu a úlohu, ktorú môže vláda zohrávať.
Zdroj foto: Tibor Géci
Čo máte na mysli?
Za tie roky už vieme, že cesta spotrebiteľa od cigariet k lepším produktom má svoje zákonitosti. Jednou z nich je, aby zákazníci produkt prijali, aby splnil ich očakávania. To už vieme, že funguje. Podstatná väčšina fajčiarov, ktorí naň prejdú, sa už nevracajú k cigaretám. Na úplne prvom mieste je však podmienka, aby spotrebitelia o alternatívach vôbec vedeli. To, samozrejme, súvisí s tým, aby bolo priemyslu umožnené komunikovať so zákazníkmi a poskytovať im korektné, vedecky podložené tvrdenia. Ďalším predpokladom je cenová dostupnosť, ktorú ovplyvňuje aj nastavenie daní. Ak tieto produkty, ktoré sú pre mnohých stále nové, urobíte rovnako drahými alebo dokonca drahšími ako cigarety, zmenu k lepšiemu nedosiahnete. Väčšina fajčiarov pochádza zo skromnejších pomerov, medzi nimi sú často aj nezamestnaní a dôchodcovia. Títo spotrebitelia sú cenovo nesmierne senzitívni, a to obzvlášť v dnešných časoch rekordnej inflácie. Sprístupnenie alternatív pre ohrozené skupiny je veľká téma aj vo svete, preto napríklad minister zdravotníctva Veľkej Británie inicioval možnosť medicínskeho licencovania e-cigariet a ich poskytovania fajčiarom v rámci systému zdravotného poistenia. Ľudia v Londýne si ich kúpia a skôr sa o nich aj dozvedia, neplatí to však o ľuďoch na severovýchode Anglicka.
Alternatívy sú určené dospelým fajčiarom, a preto je potrebné porovnávať ich s cigaretami a nie s čistým vzduchom.
Niekto by povedal, že pokiaľ chcete skončiť s cigaretami, tak to proste máte urobiť. Nie je to však jednoduché.
Je to legitímna otázka, s ktorou sa stretávame často. Nie je však riešením stiahnuť sa z trhu bez toho, aby ste fajčiarom poskytli únikovú cestu v podobe uspokojivej náhrady za cigarety. Medzeru okamžite zaplní konkurencia alebo čierny trh, ako sa to stalo v Južnej Afrike, kde vláda zakázala cigarety počas pandémie v roku 2020. Prohibícia jednoducho nefunguje, nikdy nefungovala a nikdy nebude.
Cigarety teda čaká osud postupného vytláčania z trhu. Prakticky však nikto nehovorí kedy a v akej miere máte znížiť škodlivosť vašich produktov. Prečo?
Je to otázka zrelosti trhu. Ak chcete nahradiť starý, zle fungujúci produkt, potrebujete najprv dosiahnuť určitú úroveň penetrácie novými produktmi. Keďže pochádzam z prostredia energetiky, telekomu a digitálnych technológií, vidím ešte lepšiu paralelu práve tam. Keď sa pozrieme na zvyšovanie energetickej efektívnosti, tak tam bol prijatý rámec, ktorý aj za pomoci cenovej politiky a zdaňovania podporil nahradenie zastaraných a najslabšie fungujúcich produktov novými – spomeňme si na klasické žiarovky. Takéto príklady sú aj v oblasti fajčenia. Nový Zéland vlani predstavil plán, ktorý mu pomôže zbaviť sa cigariet už od roku 2025 – v tom čase chce mať mieru fajčenia päť percent alebo menej. Dôvod, pre ktorý to vie Nový Zéland urobiť, je ten, že má veľmi nízku prevalenciu fajčenia, približne deväť percent, a tá sa ďalej znižuje. A dosiahli to práve cez sprístupnenie alternatív, ako sú elektronické cigarety a zahrievaný tabak.
Nepomohlo by, ak by boli regulačné autority na tabakový priemysel tvrdšie? Neprinieslo by to rýchlejšiu a globálnejšiu zmenu?
Samozrejme, ak máte dostatočný prístup k alternatíve. To neplatí všade a, žiaľ, dokonalým príkladom toho, ako by sa to nemalo robiť, je krajina, ktorú poznám najlepšie – Francúzsko. Máte tam najdrahšiu škatuľku cigariet v celej EÚ, drastické zdravotné varovania, nulovú možnosť oslovenia zákazníka, teda asi najreštriktívnejšie možné prostredie, ale zároveň tam neprijali žiadny rámec na sprístupnenie alternatív. Žiaľ, dôsledky sú dva – fajčí tam 25 percent populácie, to je viac ako u vás na Slovensku. Pred desiatimi rokmi to bolo 28 percent, takže pokles je minimálny. Zároveň samotné Francúzsko dnes v sebe koncentruje až 65 percent nelegálneho biznisu s cigaretami v celej Európskej únii, a to so všetkými dôsledkami, ktoré tento zločinecký systém prináša. Nehovoriac o obrovských únikoch na daniach.
Nie je to „prestaň alebo zomri“. Je to o pokračovaní epidémie fajčenia, ak ľuďom neposkytnete lepšiu alternatívu.
Ako je to v iných krajinách únie? Je Európa ústretová k alternatívam?
Myslím si, že Európa je v zaujímavej situácii, pretože spolu s Áziou patrí ku kontinentom s najvyššou mierou fajčenia. Odpoviem cez pár príkladov. Na Slovensku máte skutočne dobré výsledky, keďže sa vám za desať rokov podarilo znížiť počet fajčiarov takmer o 20 percent. Okrem pragmatickej politiky v oblasti regulácie a úsilia v oblasti prevencie ste nebránili aj prístupu užívateľov k alternatíve v podobe zahrievaného tabaku.
V Nórsku sa podarilo mieru fajčenia znížiť za desať rokov o polovicu. Tu sa pod výsledok podpísalo rozšírenie produktov, ktoré sa užívajú ústne a ktoré sú v severských krajinách populárnejšie ako cigarety. V Británii zase išli podporou e-cigariet a dosiahli pokles o 28 percent za sedem rokov. Sú to rôzne krajiny a rôzne cesty k cieľu, ale menovateľ je spoločný.
Keď sa teraz ako bývalý predstaviteľ Európskej komisie pozriem na EÚ, zatiaľ nevidím rámec na úrovni Bruselu, ktorý by urobil inventúru v regulácii, inšpiroval sa tým, čo funguje, a akceleroval prístup k alternatívam či cez daňovú politiku priamo pomohol navigovať nízkopríjmové skupiny. Ale určite by sme si chceli myslieť, že sa to pohne správnym smerom.
Určite je dôležité viesť s vládami dialóg. Nachádzate spoločnú reč?
Treba povedať, že bezdymové alternatívy sú novým produktom a opatrný prístup je preto namieste. Dôležité však je, akou optikou sa na alternatívy pozeráte. Je to totiž produkt pre dospelých fajčiarov, a preto je potrebné porovnávať ho s cigaretami, teda nie „s čistým vzduchom“.
Spomenuli ste aj Slovensko. V ktorom roku si tu podľa vás už nekúpime cigarety?
Myslím si, že Slovensko je veľmi pragmatická krajina, dali ste šancu výrobkom bez dymu a funguje to. Tým sa vám podarilo znížiť počet fajčiarov o približne 300-tisíc a stalo sa tak za päť rokov, čo je skvelé. Prešli ste si týmto testom a teraz je na vás, či a ako túto skúsenosť ďalej zužitkujete pre širšiu populáciu. Myslím si, že pri správnom nastavení by ste nemali mať problém s cigaretami úplne skoncovať najneskôr v roku 2040.
Vlani ste prekvapili svet a vstúpili ste do novej oblasti. Akvizíciami spolu za viac ako 2,2 miliardy USD ste získali hneď tri farmaceutické spoločnosti – Vectura, Fertin Pharma a tiež OtiTopic s novým patentom na liečbu infarktu myokardu. Prečo to vlastne robíte?
Väčšina fajčiarov pochádza zo skromnejších pomerov a sú cenovo nesmierne senzitívni. Obzvlášť v dnešných časoch rekordnej inflácie.
Ide o ďalšiu súčasť našej transformácie, ktorá ide ďaleko za horizont nielen tabaku, ale aj nikotínu. Podobne ako pri bezdymových produktoch, aj tu hľadáme riešenia neuspokojených potrieb ľudí, v tomto prípade ľudí trpiacich rôznymi neurologickými, kardiologickými, astmatickými ochoreniami či alergiami. Naše technológie majú potenciál pomôcť týmto ľuďom pri chronických a akútnych stavoch. Poznatky a skúsenosti z oblasti inhalácie vieme využiť na rýchle dopravenie účinných látok do organizmu. Napríklad v prípade infarktu myokardu má takáto forma podania aspirínu doslova cenu života. Zaoberáme sa aj možnosťami riešenia bolestivých stavov pomocou kanabisu.
Táto nová oblasť je pre nás veľkou ambíciou a prioritou, čo potvrdzuje aj prijatý plán investovať nad rámec akvizícií do aktivít mimo nikotínu 150 – 200 mil. dolárov ročne v nasledujúcich dvoch rokoch. Akcionárom sme deklarovali cieľ dosiahnuť do roku 2025 čisté výnosy z tejto oblasti v sume až jednej miliardy dolárov.
Bude z Philip Morris zdravotná či farmaceutická firma?
Skôr sa v budúcnosti vidíme ako firma so širšími aktivitami v oblasti zdravého životného štýlu, ktorá je skutočným partnerom spotrebiteľa, ktorá má blízko k ľuďom a pozná ich potreby. Nemáme ambíciu stať sa farmaceutickou spoločnosťou.
Zdroj foto: Robert TappertGregoire Verdeaux nastúpil na pozíciu viceprezidenta pre vonkajšie vzťahy spoločnosti Philip Morris International v septembri 2020. Svoju kariéru začal v roku 1995 ako poradca francúzskeho ministra pre európske záležitosti. Ďalšie skúsenosti získaval na pozíciách poradcu senátu, ako aj francúzskeho kabinetu pri Európskej komisii či na pozícii poradcu ministra zahraničných vecí. Neskôr pracoval ako manažér Rozvojového programu OSN (UNDP) a ako riaditeľ stratégie a financií globálnej iniciatívy UNITAID Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Potom sa opäť vrátil do francúzskej vlády, kde v rokoch 2008 – 2011 pôsobil ako zástupca vedúceho kabinetu vtedajšieho francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Pred príchodom do PMI riadil transformáciu spoločnosti Electricité De France a tiež spoločnosti Vodafone.
Tento obsah vznikol v spolupráci s klientom.
