Proteín už nepatrí len do posilňovne. Bielkoviny prelomili bariéry a ovládli regály kaviarní i drogérií.
Samotné trendy diét nie sú jedinečný fenomén a existujú už desaťročia. Západný svet vyskúšal už takmer všetko – od nízkosacharidových diét cez bezlepkovú stravu, vynechávanie vajec až po konzumáciu obrovského množstva vajec, zažil vegánske náhrady aj návrat k mäsu.
A najnovší potravinový trend? Proteín. A ten sa v žiadnom prípade nekončí pri proteínových šejkoch. „Proteínový boom“ presahuje posilňovne a fitnescentrá a definitívne sa usadil v regáloch supermarketov, v drogériách, v kaviarňach, no dokonca aj v oddelení kozmetiky. Čím si bielkoviny získali takú pozornosť a prečo práve teraz?
Pandémia natrvalo zmenila naše vnímanie zdravia. Ak sa pred rokmi naša starostlivosť sústredila najmä na vitamíny C a D či dennú dávku magnézia, dnes hrajú v jedálničku zásadnú úlohu aj proteíny. Nielen ako stavebný materiál pre svaly, ale aj ako kľúč k optimálnej imunitnej funkcii, regenerácii tkanív a udržiavaniu hormonálnej rovnováhy.
Epidémia prejedania sa
Štúdia, ktorú publikoval kolektív vedcov v roku 2009 v časopise Diabetes Care, napríklad potvrdzuje, že dostatočný príjem proteínov dokáže spomaliť vyprázdňovanie žalúdka a stimulovať hormón GLP-1, ktorý tlmí apetít a podporuje pocit sýtosti. Firmy teraz mimoriadne požadujú túto vlastnosť, keď až tri štvrtiny tamojšej populácie podľa prieskumu Americkej psychologickej asociácie bojuje s prejedaním sa.
Postupne sa tak nielen doplnky stravy, ale aj proteíny dostali z fitnescentier a crossfit boxov aj do bežného života. Generácia Z si na sociálnej sieti TikTok osvojila hashtag #proffee, pod ktorým sa objavujú videá s proteínovými kávami obsahujúcimi až 17 gramov bielkovín na porciu.
Študenti a mladí profesionáli, ktorí potrebujú energiu počas dlhých prednášok alebo pracovných stretnutí, vymenili sladké caffé latte za husté frapé či smoothie, ktoré okrem kofeínu dodajú telu aj stavebné látky.
Rodičia sa zase rozhodli zaradiť proteínové snacky do desiat, aby ich deti vydržali sýte a sústredené až do obeda. A dokonca aj pacienti podstupujúci liečbu semaglutidom (GLP-1) objavili, že bez bielkovín ich telo prejde do katabolického režimu a prestáva budovať svalovú hmotu.
Dôležitá zadná strana obalu
Výživový odborník a CEO spoločnosti Planeat Michal Páleník výhody tohto fenoménu vyzdvihuje, no vyzýva aj na opatrnosť. „Proteín sa stal symbolom zdravia,“ vraví. „Niektorí výrobcovia napíšu na prednú stranu obalu, že má produkt vysoký obsah proteínu a okamžite získajú atraktívny imidž. Ale predná strana je len bilbord, dôležité je pozrieť sa, čo je na zadnej strane.“
Odborník na zdravú životosprávu Michal Páleník radí raňajky radšej nevynechávať. Foto: Miro Nôta
Zákon napríklad neupravuje, aké množstvo bielkovín musí obsahovať, aby ste mohli výrobok nazývať proteínový. Ak vám ide o prijatie čo najväčšieho množstva konkrétneho proteínu, mali by ste si vybrať produkt, ktorý ho v rámci obsahu uvádza na prvom mieste.
„Ak máte na začiatku napísané, že ide o srvátkový proteín, tak viete, že naozaj je ho tam najviac. Môže byť, že na druhom mieste bude sójový alebo kolagénový proteín, ale znamená to, že nie sú dominantné. Rovnako nie je dobrý znak, ak má zoznam ingrediencií desať riadkov,“ upozorňuje Páleník.
Navyše sa v dnešnej dobe už stáva aj to, že jeden výrobca uvedie na trh dva produkty, jeden „normálny“ a druhý proteínový, no v zložení sú úplne totožné.
Nie je dobrý znak, ak má zoznam ingrediencií desať riadkov.
Páleník zdôrazňuje, že pridávanie proteínu do potravín neškodí, ak ho potrebujú ľudia so zdravotným deficitom alebo športovci s vyššími nárokmi na výkon. „Keď si dáte jeden proteínový jogurt denne, nič sa nedeje. Problém nastáva, ak k nemu pridáte ďalšie technologicky spracované produkty s konzervantmi a prísadami,“ vysvetľuje.
Podľa prieskumu Daily Protein Intake Per Capita, ktorý porovnáva priemernú dennú konzumáciu bielkovín vo viacerých krajinách, konzumuje priemerný obyvateľ Slovenska 73 gramov bielkovín denne. Odporúčaná dávka pre dospelých zo sedavým spôsobom života je 0,8 gramu na kilogram telesnej hmotnosti.
To znamená, že priemerný neaktívny Slovák či Slovenka prijíma odporúčané množstvo proteínu vo svojej bežnej strave. V podobe mäsa, mlieka, vajec či strukovín. Na druhej strane, pre pohybovo aktívnych ľudí a starších ľudí sa odporúča jeden gram na kilogram hmotnosti. Pre vrcholových športovcov na výraznú hypertrofiu svalového tkaniva až dva gramy.
Platí teda, že nadbytočné kokteily či desiatky spracovaných proteínových snackov môžu tráviaci systém zaťažiť a narušiť črevný mikrobióm.
Z roka na rok sa rozširuje aj paleta formátov. Klasické prášky do šejkrov doplnili aj hotové nápoje „ready-to-drink“. Pribúdajú snacky a tyčinky, ktoré často obsahujú dvojnásobok bielkovín a menej cukru. V lekárňach či drogériách môžete nájsť „beauty proteíny“. Ide o kolagénové elixíry, ktoré sľubujú pevnejšiu pokožku a zdravšie kĺby, hoci ide o špecifický proteínový typ s odlišným aminokyselinovým zložením.
Iné značky prichádzajú s funkčnými popcornmi (jednému prenechala svoju tvár napríklad aj hviezda reality show Khloe Kardashian). Alebo dokonca cereáliami s vysokým podielom srvátkového koncentrátu. Spoločný majú jeden menovateľ – zdravé maškrtenie.
Veď kto by chcel mať výčitky, keď doma pred televízorom zajedá sledovanie filmu popcornom. Aj v tomto prípade však platí – nenechajte sa oklamať celebritnými odporúčaniami či lákavým obalom a skontrolujte si obsah výrobku. V sladkej nevedomosti si tak môžete kupovať predražený snack k telke s nutričnou hodnotou obyčajnej čokoládovej tyčinky.
Ročný rast 8,1 percenta
Podľa správy o trhu s vitamínovými doplnkami od PS Market Research obrat globálneho trhu športových výživových doplnkov prekročí do roku 2032 hranicu 92,6 miliárd amerických dolárov, pričom ročný rast (CAGR) sa odhaduje na 8,1 percenta. Aktuálne sa jeho hodnota pohybuje na úrovni 50,2 miliardy dolárov. Okrem toho analýza Euromonitor ukazuje, že až 35 percent globálnych tržieb športovej výživy sa už realizuje cez online kanály.
Dôkazom tohto rastu je napríklad aj rozmach slovenského výrobcu a predajcu výživových doplnkov GymBeam. Ten sa práve pred pár rokmi preslávil predajom srvátkových proteínov, ktoré tvorili gro ich tržieb a stále patria ku kategórii, ktorá generuje obrovský podiel na tržbách. Firma sa však neskôr rozhodla rozšíriť portfólio o produkty šité na mieru rôznym cieľovým skupinám. Proteínové prípravky pre ženy s pridanými vitamínmi, či nové vegánske alternatívy.
Ako v jednom z rozhovorov pre magazín Forbes uviedol Dalibor Cicman, CEO GymBeamu, ich náskok pred nadnárodnými výrobcami tradičných potravín, ktorí sa snažia ukrojiť si z tohto proteínového koláča, spočíva v tom, že dokážu inovovať rýchlejšie a prispôsobiť sa potrebám zákazníkov. „Potom sa stane, že sme v určitých kategóriách prví a máme pomerne veľký trhový podiel. To je naša dlhodobá stratégia,“ povedal na margo nastupujúceho proteínového trendu.
Voxberg, mladý startup založený podľa princípov „design thinking“, sa rozhodol kráčať inou cestou: stavil na exkluzívny R&D tím (research and development), ktorý pracuje priamo s atlétmi a trénermi. Ich minimalistické obaly získali cenu Red Dot Award, zatiaľ čo technológia výroby zabezpečuje vynikajúcu rozpustnosť a intenzívnu chuť bez umelých aróm.
Model rýchlej iterácie, teda rýchleho nástupu a prispôsobeniu sa potrebám konzumentov, umožňuje získať spätnú väzbu vo fitnescentrách a do niekoľkých týždňov vylepšiť receptúru. Po úspešnom štarte na domácom trhu sa Voxberg rozšíril do Česka a čoskoro zamieri aj do ďalších európskych krajín.
Samostatné sekcie v supermarketoch
V tomto práškovom šprinte sa snažia súťažiť aj maloobchodníci, ktorí prispôsobujú regály svojich supermarketov. Marek Kraviar, hovorca siete Billa, potvrdzuje, že proteínový segment kontinuálne rastie. Vo vybraných predajniach testujú samostatné sekcie s chladenými proteínovými dezertmi, jogurtami a nápojmi, no väčšina pultov je stále rovnako organizovaná ako predtým.
Hoci presný percentuálny podiel proteínových variantov v sortimente nie je jednoduché vyčísliť, Billa podľa Kraviara rozširuje príslušné privátne značky, aby zákazníci dostali kvalitné bielkovinové produkty za prijateľné ceny.
Výhradné miesto v predajniach urobil proteínovým výrobkom, respektíve výživovým doplnkom, aj reťazec Lidl. Avšak ako pre Forbes povedala hovorkyňa Adriana Maštalircová, reťazec zvýšený záujem nezaznamenáva. Primárne z dôvodu nárastu cien vstupných surovín. Avšak špecializované výrobky sa nachádzajú aj v rámci ich privátnych značiek.
Proteínové tyčinky narastajú na popularite. Foto: Archív Forbes
Napriek rastúcej ponuke varujú odborníci pred nekritickým pridávaním ďalšieho doplnku do jedálnička. Michal Páleník opakovane zdôrazňuje, že pre väčšinu populácie platí pravidlo „kvalita pred kvantitou“.
Tri princípy
Jeho tri zlaté princípy výberu hovoria jasne: čím kratší zoznam ingrediencií, tým menej zbytočných prímesí; prvá deklarovaná surovina by mala byť samotný proteín; striedmosť v dlhodobej konzumácii vysoko spracovaných proteínových výrobkov zase zabráni nedostatočnej diverzite dobrých baktérii v črevnom mikrobióme. Bez rozumného nastavenia príjmu podľa individuálnych potrieb môže množstvo produktov s nápisom „high-protein“ narobiť niekedy viac škody než úžitku.
Príkladom sú bežné potraviny ako chlieb alebo iné pečivo, ktoré sa predávajú s nálepkou „proteínový“. Ide totiž o produkty, ktoré sú často vysoko spracované a sú z nich odstránené komplexné sacharidy a vláknina. Konzumenti majú teda na tanieri často len stužený lepok. „Takže v domnienke, že jete zdravší chlieb, vlastne konzumujete vysoko spracovanú potravinu. Najkvalitnejšie pečivo je to, ktoré sa vám pokazí za dva-tri dni. Nie to, ktoré je označené ako proteínové a vydrží viac dní,“ dodáva odborník.
Najkvalitnejšie pečivo je to, ktoré sa vám pokazí za dva-tri dni, nie to, ktoré je označené ako proteínové a vydrží viac dní.
Páleník ďalej upozorňuje na to, že bielkoviny majú význam len v kontexte celkovej výživy. „Kto sa sústredí iba na kokteily, zabúda na tuky a sacharidy. Bez omega-3 mastných kyselín z orechov či iných zdravých tukov napríklad v olivovom oleji a bez vlákniny z celozrnných obilnín, zeleniny či ovocia sa strava stáva jednostrannou. Hrozí hormonálna nerovnováha, kolísanie energie či tráviace ťažkosti.“ Odporúča sa preto kombinovať proteín s komplexnými sacharidmi so zeleninou aj zdravými tukmi pri každom jedle a sledovať pomer makronutrientov ako kľúč k dlhodobému zdraviu.
Mikrokapsulované proteíny
Na obzore sú už ďalšie inovácie. Fermentované proteíny z hmyzu, húb či baktérií s minimálnou ekologickou stopou sa testujú v laboratóriách globálnych aj lokálnych výrobcov. Personalizovaná výživa postavená na genetických testoch, analýze črevného mikrobiómu a digitálnych platformách s umelou inteligenciou, ktorá sľubuje jedinečné receptúry zmesí aminokyselín pre každého zákazníka. Aplikácie budú monitorovať spánok, stres, fyzickú aktivitu a stravu a automaticky upravovať odporúčania na príjem bielkovín v reálnom čase.
Ďalšia vlna inovácií sú mikrokapsulované proteíny, ktoré sa postupne uvoľňujú v rôznych častiach tráviaceho traktu. To znamená, že proteín dodá rýchlu porciu bielkovín ihneď v žalúdku a súčasne vypúšťa ďalšie mikrodávky živín. Napríklad vitamín D, vápnik či kolagénové peptidy až v tenkom čreve, kde sa vstrebú najefektívnejšie. Závery z vedeckého článku publikovaného v Journal of Food Science and Technology potvrdzujú vyššiu biologickú dostupnosť týchto zložiek. Rovnako aj níženie nutričných strát, čo otvára dvere novým možnostiam funkčných potravín.
Proteínová revolúcia sa teda nekončí pri práškoch v kuchyni ani pri fľašiach v posilňovni. Presahuje do sveta retailu, e-commerce, beauty a wellness segmentu. A definitívne sa stáva súčasťou každodenného života. Či už hľadáte rýchly snack, funkčný nápoj na cesty alebo doplnok pre regeneráciu pokožky a kĺbov.
A hoci marketing dokáže slovo „proteín“ umiestniť kamkoľvek, oprávnené je venovať mu pozornosť iba vtedy, keď je podložené dátami, výskumom a odporúčaniami odborníkov. Kto dnes ignoruje tento trend, môže už zajtra zostať pozadu na ceste k zdravej a funkčnej výžive.
