Uprostred zničujúcej globálnej pandémie sa v San Franciscu zhromaždili tisícky ľudí na protest proti opatreniam, ktoré mali spomaliť šírenie vírusu. Mnohí protestujúci tvrdili, že tieto opatrenia šliapu po ich ústavných právach, kým ďalší argumentovali, že nariadené opatrenia aj tak nezaberajú.
Táto skupina sa nazývala „Anti-Mask League“ a jej príbeh zapadá aj do súčasnej situácie – s tým rozdielom, že spomínaný protest sa konal v januári 1919, keď vírus smrtiacej španielskej chrípky postihoval San Francisco, ako aj zvyšok sveta.
Prvá vlna počas vojny
Prvý prípad chrípky postihol San Francisco koncom septembra 1918, presne v čase, keď v meste Philadelphia chystali vojnovú prehliadku. O necelý mesiac neskôr tam malo chrípku už viac ako 2-tisíc ľudí.
V meste San Francisco miestna zdravotnícka komisia vydala odporúčania, ktoré v mnohom pripomínajú súčasné obmedzenia. Ľuďom radili často si umývať ruky a vyhýbať sa veľkým davom. Po niekoľkodňovej diskusii mesto zatvorilo tanečné sály, divadlá, kiná a školy a zakázalo veľké zhromaždenia.
Autor knihy o španielskej chrípke: Nakazil sa Kafka aj Trump,
vírus prešiel bez výraznejšej obrany štátu
San Francisco sa pridalo k ďalším americkým mestám a odporúčalo – a neskôr aj vyžadovalo – aby ľudia na verejnosti nosili ochranné rúška. Niektorí sa na to sťažovali, ústne aj písomne. Hovorili, že rúška sú otravné a že vyžadovať od ľudí, aby ich nosili, je protiústavné (čo však pred súdom neobstálo).
Kalifornskí štátni zdravotnícki predstavitelia však s odporúčaním rúšok v celom štáte váhali, pretože si neboli istí, či sú vôbec gázové rúška (tie boli vtedy štandardom dokonca aj v prípade zdravotníckych pracovníkov) efektívne proti šíriacej sa chrípke.
A nemýlili sa. Gáza je oveľa menej schopná zastaviť 80 – 120 nanometrov malé vírusové čiastočky ako rúška pozostávajúce z viacerých vrstiev tkanej bavlny, ktoré americké orgány odporúčajú ľuďom dnes. A módne šifónové rúška, ktoré vtedy nosilo veľa žien, neboli v boji proti vírusu efektívne vôbec.
Prvé pokuty
Už koncom roka 1918 sa rúška stali národným symbolom zodpovednosti a patriotizmu. Spomaľovanie šírenia chrípky sa stalo súčasťou vojnového úsilia v posledných mesiacoch 1. svetovej vojny.
„Muž, žena, alebo dieťa, ktorí nenosia masky, sú nebezpečnými hulvátmi,“ vyhlásil Červený kríž v jednom verejnom stanovisku. V mestách ako San Francisco boli ľudia, ktorí nenosili rúška, obviňovaní z prečinu „narušovania mieru“.
Väčšina za nenosenie rúška zaplatila pokutu vo výške päť dolárov (tie putovali priamo Červenému krížu). Niektorí však išli do väzenia, až kým nezačalo byť jasné, že nahnať veľa ľudí do väzenia v čase pandémie nie je až taký dobrý nápad.
Neznáma história prvého ľudského koronavírusu.
Objavili ho v 60. rokoch pri skúmaní bežnej nádchy
Pravidlá rešpektovala väčšina ľudí. Podľa odhadu predstaviteľov mesta San Francisco asi 80 percent obyvateľov mesta rúška nosilo. Jedným z tých, ktorí však rúška nenosili, bol vtedajší primátor James Rolph.
Novinári ho raz pristihli na verejnosti bez rúška, keď fotografom pózoval s nezakrytou tvárou spoločne s jedným členom amerického Kongresu, admirálom a dvoma sudcami. Keď fotografiu uvidel šéf miestnej polície, okamžite uložil primátorovi pokutu 50 dolárov.
-
Chrániť seba aj ostatných bolo považované za správny občiansky postoj aj počas pandémie v roku 1918. Foto: Archív U.S. Public Health Service
Či už sú rúška účinné, alebo nie, tieto ochranné prostriedky sa stali symbolom toho, že ich nositeľ je ochotný aspoň takýmto spôsobom prispieť k boju proti pandémii. To však, samozrejme, neznamená, že ľuďom sa nosenie rúšok páčilo.
Keď v San Franciscu odvolali povinnosť nosiť rúška (bolo to 21. novembra 1918, teda 10 dní po skončení vojny), ľudia si ich z tvárí doslova strhávali, roztrhali ich na kusy a hádzali ich na zem.
Liga proti rúškam
Rovnako ako dnes, drastické opatrenia, ktoré San Francisco a zvyšok krajiny prijali v roku 1918, zdanlivo fungovali. „Sploštenie krivky“ nie je síce termín, ktorý by ľudia v roku 1918 používali, ale zdá sa, že presne to sa dialo.
V polovici novembra 1918 už malo chrípku menej ľudí a San Francisco sa začalo opäť otvárať. Ľudia smerovali do divadiel a začali sa opäť venovať práci. No do dvoch týždňov sa smrtiaca chrípka vo veľkom vrátila späť. A v San Franciscu, ako aj vo svete, bola druhá vlna ešte horšia ako tá prvá.
V polovici januára 1919 mesto opäť nariadilo povinnosť nosenia rúšok na verejnosti. V strede tohto zničujúceho boja sa skupina o veľkosti niekde medzi dvomi až štyrmi tisíckami ľudí rozhodla protestovať proti tomu, že opäť musia nosiť rúška.
Ak je Covid-19 ako ostatné pandémie,
môžeme čeliť dekádam ekonomického výpadku
Liga proti rúškam napokon zorganizovala petíciu, v ktorej požadovala odvolanie tohto nariadenia. San Francisco nariadenie zrušilo 1. februára 1919, len štyri dni po tom, ako liga petíciu doručila. V tom čase už ale druhá vlna chrípky opäť začínala slabnúť. A pri spätnom pohľade je tiež ťažké povedať, aká vlastne bola Liga proti rúškam.
Jej členovia tvorili menej ako jedno percento obyvateľov mesta v tom čase – bolo ich možno okolo 4-tisíc z celkového počtu zhruba 500-tisíc obyvateľov San Francisca. A iróniou osudu je aj to, že zhruba rovnaký počet ľudí počas epidémie španielskej chrípky v San Franciscu zomrel.
Nosiť rúška?
Liga teda nebola žiadnym masovým hnutím a medzi jej členov patrili okrem iných aj lekári a minimálne jeden volený zástupca ľudu. V tom čase dokonca aj predstavitelia kalifornskej štátnej zdravotnej komisie argumentovali, že tenučké gázové rúška sú aj tak neefektívne.
„Postoj štátnej komisie povzbudzuje aktivity Ligy proti rúškam,“ uviedol v tom čase predstaviteľ zdravotníckej komisie mesta San Francisco. Táto diskusia sa odohrávala priamo pred očami zdesenej a vystrašenej verejnosti – podobne, ako sa na verejnosti odohrávala na jar tohto roka diskusia o nosení rúšok počas aktuálnej pandémie nového koronavírusu.
Zatiaľ nevieme, či sa pandémia v lete zoslabí.
Od čoho všetkého to závisí?
Je síce pravda, že látkové rúška nie sú ani zďaleka dokonalou ochranou proti mikroskopickým čiastočkám vírusov, dostupné údaje však hovoria o tom, že sú stále lepšie ako nič.
A keďže je možné, že vírus Covid-19 môže infikovaný človek šíriť oveľa skôr, ako si vôbec uvedomí, že je nakazený, nosenie rúška je vecou zodpovednosti voči sebe a svojmu okoliu. Rovnako, ako to bolo aj v roku 1918.
Prispievateľka Kiona N. Smith píše pre Forbes o vede.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
