Pre firmy je nevyhnutné, aby budovali diverzné tímy. Podporuje to kreativitu a v prípade startupov na to prihliadajú aj investori, hovorí Marek Križka, CEO legaltech startupu Sparring.
Na úvod by sme si mali uviesť základný rámec. Akým spôsobom firmy riešia otázku LGBTI+ komunít na Slovensku?
Ja osobne som v korporátnom svete nikdy nepôsobil, celý život sa venujem právu v inovačnom sektore a technologických firmách. V tomto ekosystéme to ide pomerne prirodzene. Rovnako tak aj v Sparringu a Vacuum Group, ktorého sme súčasťou, potreby LGBTI+ či iných menšín vychádzajú priamo od zamestnancov.
V inovatívnom prostredí na Slovensku robia firmy v tomto smere nadprácu, ktorá nie je na Západe často potrebná. Rovnako tak ani v mnohých korporátoch, ktoré majú materské spoločnosti napríklad v USA, takže majú implementáciu potrieb menším zakotvenú priamo vo firemnej kultúre.
Ich ochrana je na Slovensku veľmi nízka
Ako to teda funguje u vás?
Ak vidíme, že nejaká téma nie je dostatočne pokrytá zo strany štátu, tak musíme urobiť nadprácu my zo súkromného sektora a všetko, čo je v našich silách. Príkladom je spolupráca Sparringu a Vacuumlabs, ktorej výsledkom je súbor praktických rád a tipov, ako sa orientovať v zákonoch týkajúcich sa partnerstiev osôb rovnakého pohlavia.
Záujemcovia si môžu stiahnuť formuláre pre konkrétne právne prípady. To znamená, že súkromný sektor svojimi pravidlami a kultúrou supluje to, čo by v ideálnych podmienkach mal v prvom rade robiť štát.
Čo by mal v tejto oblasti robiť štát?
Rovnoprávnosť ľudí z minorít sa netýka len majetkových práv, ale aj rodinných a ďalších, ktoré sú bežné na západe. Právny rámec ochrany pre LGBTI+ ľudí na Slovensku je veľmi nízky.
V súkromnom sektore sa firmy nielen z Bratislavy, ale aj regiónov pridali napríklad k Charte diverzity Slovenska. Tým, že sa otvorene hlásia k podpore práv svojich zamestnancov, vytvárajú aspoň nepriamy tlak aj na verejnú sféru, aby s tým niečo robila aj po právnej stránke.
Prijať konkrétne opatrenia na celoštátnej úrovni však súkromný sektor už naozaj sám urobiť nevie.
Finančné služby na mieru
Z právneho pohľadu ste viedli agendu banky Daylight, ktorá sa zameriava na LGBTI+ ľudí. Čo si pod takouto inštitúciou môžeme predstaviť?
V Daylight stále pôsobím ako chief legal officer, konkrétne zabezpečujem právnu agendu od bankovej finančnej regulácie cez štandardné korporátne záležitosti, ale aj ochranu našich zamestnancov a spolupracovníkov. Navyše zodpovedám aj za správne nastavenie vzťahov s dodávateľmi a partnerskými firmami, ktoré chceme, aby boli hodnotovo rovnako nastavené.
Samotný Daylight je bankingová platforma, ktorej cieľom je odstraňovať systémovú diskrimináciu voči LGBTI+ ľuďom vo finančných službách, ktorá je vo veľkej miere prítomná aj v Spojených štátoch amerických.
Daylight mieri svoje služby práve na túto komunitu a snaží sa im prinášať možnosti, ako férovejšie získať hypotéku, pôžičku na náhradné materstvo, adopciu alebo afirmáciu, u nás by sme to stále nazvali zmenou pohlavia, pre transrodových ľudí a ďalšie finančné služby na životné situácie, s ktorými väčšinová populácia neprichádza do kontaktu. A rovnako tieto situácie nie sú pokryté štandardnými finančnými nástrojmi.
Zameriavate sa len na trh v USA?
Zatiaľ áno, aj keď ambíciou je rozšíriť Daylight globálne.
Vyvažujú pokrivený trh
Prečo je vôbec potrebné mať finančnú inštitúciu, ktorá sa zameriava na jednu komunitu?
Aj v USA bol finančný trh pokrivený, mal svoje muchy a ľudia z LGBTI+ komunity mali problém získať hypotéky, dostávali napríklad znevýhodnené úroky. Reakciou na toto pokrivenie bol vznik Daylight.
Okrem spomínaných služieb sa však zameriava aj na prácu s LGBTI+ ľuďmi, zvyšuje finančnú gramotnosť a prináša prístup k finančnému poradenstvu, ktoré je rovnako špecifické pre potreby týchto ľudí.
Bolo by možné rozbehnúť takýto produkt aj u nás?
V našich finančných službách neexistuje cielený produkt pre LGBTI+ ľudí. Bolo by ho možné rozbehnúť, no je tu otázka komerčného potenciálu, a teda či sme dostatočne veľký trh na to, aby sa to oplatilo.
Viem si predstaviť, že by sa do agendy pustili už existujúce banky. Ak bude vytvorený celoeurópsky rámec, ktorý implementujú dcérske banky od svojich matiek, v nejakom bode by sa takéto služby mohli dostať aj na Slovensko.
Diskriminácia zakázaná. Ale ako sa jej brániť?
Už sme tému kariéry a podpory zo strany firiem načrtli, ale často sa stretávame aj s iným rozmerom, a to, že LGBTI+ ľudia prišli pre tento fakt o prácu. Deje sa to v našich podmienkach stále?
Ťažko sa to hodnotí z bratislavského downtownu, ktorý je súčasťou našej bubliny a neodzrkadľuje náladu v celej spoločnosti či v iných regiónoch Slovenska. V prostredí, v ktorom sa nachádzam, sa to nedeje, ale realita v iných kútoch je iná.
Súkromný sektor a zamestnávatelia všeobecne odzrkadľujú náladu a nastavenie spoločnosti ako celku. Ak by sa už niečo takéto stalo, tak treba upozorniť, že podľa zákonníka práce a antidiskriminačného zákona je diskriminácia zakázaná. A to platí aj pri skončení pracovného pomeru.
Teda právne nie je možné pracovný pomer ukončiť na základe príslušnosti k LGBTI+ komunite. A ak sa tak aj stane, je tiež otázkou, či by chcel pokračovať v práci pre takéhoto zamestnávateľa.
Ale ako sa môže človek domôcť svojho práva, ak sa tak stane?
Ak takáto situácia nastane, zamestnanec sa môže na súde do dvoch mesiacov domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V rámci tohto konania je dokonca možné sa neodkladným opatrením domáhať aj toho, aby zamestnávateľ poskytol aspoň časť pracovnej odmeny aj počas trvania súdneho konania.
Marek Križka, CEO Sparring. Foto: SparringOkrem toho sa môže zamestnanec obrátiť aj na inšpektorát práce, ktorý ak vyhodnotí, že prišlo k diskriminácii, môže firme vyrubiť pokutu do 100-tisíc eur. Zákonník práce je na strane zamestnanca.
Je dôležité dodať, že pri takýchto konaniach je podľa antidiskriminačného zákona dôkazné bremeno na osobe, ktorá sa mala dopúšťať diskriminácie. To znamená, že zamestnávateľ musí dokázať, že zamestnanca neprepustil z dôvodu príslušnosti k istej menšine.
Vymáhateľnosť je problém
To je zákonná časť. Aká je ale realita?
Ak sa v skutočnosti presunieme napríklad do malého mestečka, kde každý každého pozná, tak si človek, bohužiaľ, často poriadne rozmyslí, aké právne kroky podstúpi. Aj napriek tomu, že je zákon na jeho strane.
Väčšinou to dopadne tak, že sa takto dotknutá osoba zbalí a odíde do anonymity veľkého mesta, než by sa musela vyrovnávať s niečím podobným. Dialo sa to a stále sa to deje aj v mojom okolí.
Veľa zástupcov LGBTI+ komunity sa radšej rozhodlo odísť úplne zo Slovenska, aby nemuseli čeliť tejto diskriminácii. A to aj napriek tomu, že zákony máme v tomto smere na porovnateľnej úrovni s tými na západe, no vymožiteľnosť práva značne zaostáva.
To, kde musí nastať progres, je vymáhanie. Môžete mať najlepšie napísaný antidiskriminačný zákon, ak ho neviete vymáhať, je neefektívny.
Čím rôznorodejšie, tým lepšie
Mnohé štúdie poukazujú na výhody diverzných tímov, na ich zvýšenú produktivitu a kreativitu. Čo by sa korporácie mohli v tomto smere učiť od inovatívneho prostredia?
Toto platí na sto percent. Pre spoločnosť s globálnou ambíciou je priam nevyhnutné, aby sa tímy budovali diverzne. Potvrdzuje to aj naša skúsenosť v rámci Sparringu a celej Vacuum Group. Diverzné tímy totiž prichádzajú so širším spektrom nápadov či biznis riešení.
Aj preto sa snažíme budovať diverzné tímy čo sa týka národností, pohlaví, menšín atď. Konkrétne v startupovom prostredí je tím, jeho zloženie, skúsenosti a diverzita jedným z hlavných kritérií pri investovateľnosti do daného startupu.
Z našej skúsenosti môžem povedať, že čím diverznejší tím, tým vyššia šanca získať lepšiu investíciu a súčasne aj rastie pravdepodobnosť, že bude startup úspešný.
Občas sa pri otázkach diverzity vyskytuje aj otázka zavedenia kvót. Napríklad to bolo v prípade podielu žien vo vedení firiem. Je toto cesta?
Kvóta na čokoľvek nie je ideálny stav. Ideálny stav je, ak sa diverzita udeje prirodzene. Kvóta je nástroj, akým je možné sa pokúsiť fixovať historickú nespravodlivosť. Ak sa zhodneme na tom, že historicky bola nejaká skupina neobjektívne znevýhodnená, respektíve v nižšom zastúpení, tak túto historickú nerovnosť dnes vieme umelo odstrániť kvótou.
Je však na každom, aby si povedal, či to bude takto fungovať alebo nie. Osobne som zástancom kvót, ale len dovtedy, kým sa dosiahne prirodzená diverzita a žiadne takéto kvóty potrebné nebudú.
Konzervatívne odvetvia
Je právnické alebo bankové prostredie konzervatívnejšie v týchto otázkach?
Táto oblasť má niekoľko aspektov. My ako Sparring pôsobíme vo viacerých regiónoch a musíme rozlišovať, či sme na Slovensku a v Česku alebo v Spojenom kráľovstve či v USA. Platí, že bankovníctvo aj advokácia sú konzervatívnejšie odvetvia a majú celkovo s diverzitou problém.
Vo veľkej prevahe sú to stále bieli muži, ktorí vlastnia väčšinu kapitálu v bankách či právnických kanceláriách. Táto téma na Slovensku v štandardnej advokácii prakticky neexistuje. A neplatí to len pri advokátoch, ale aj pri ďalších právnických profesiách ako sú prokurátori či sudcovia.
V USA je to voľnejšie, ľudia to nepovažujú ani za tému. Nejde však o to, akú má človek profesiu, ale o nastavenie spoločnosti. Treba si však uvedomiť, že to nebolo vždy tak a je to výdobytok posledných rokov. Komunity a menšiny za to museli tvrdo bojovať.
Slovensku chýba väčšia otvorenosť
Čo teda robiť na Slovensku?
Hlavným odkazom, ktorý by mal zaznieť, je, že na Slovensku chýbajú „role modely“. Vo verejnom aj v súkromnom sektore, ktoré by otvorene rozprávali o svojej príslušnosti k akejkoľvek menšine a o skúsenostiach, ktoré s tým súvisia.
Potom títo verejne známi ľudia môžu slúžiť ako príklady aj pre mladších kolegov, ktorí váhajú, či môžu byť otvorení na svojom pracovisku. Zároveň je to aj celospoločensky dôležité. Pretože ak budú ľudia vnímať viacero otvorených príkladov, zistia, že LGBTI+ komunita pre nich nepredstavuje ohrozenie, ale obohacuje ich.
Že títo ľudia žijú medzi nami a častokrát o ich živote nič netušíme, majú svoje sny, plány, rodiny, prácu, platia u nás dane a chcú tu žiť tak, aby boli akceptovaní.
O verejnom sektore, politike či umeleckej brandži sa snáď ani nemusíme baviť. Je verejným tajomstvom, koľko predstaviteľov patrí k tejto menšine, ale neurobia coming out, pretože sa boja, že by to bolo v širšej spoločnosti brané negatívne.
Je to zrkadlom spoločnosti a je smutné a pre mňa osobne aj zbabelé, že sa naši politici boja straty voličských hlasov či herci straty diváckej priazne len preto, kto sú.
Kto je Marek Križka
Vyštudoval právo na King’s College v Londýne a je spoluzakladateľom viacerých legaltech startupov ako Sparring, Trama či Verdikto. V súčasnosti pôsobí ako americký advokát (v štáte New York) a CEO skupiny Sparring, ktorá poskytuje právne služby inovatívnym spôsobom 21. storočia a pomáha inovačnému ekosystému v CEE budovať úspešné príbehy v oblasti technologických startupov. Vo voľnom čase je aktívny v neziskových organizáciách venujúcich sa vzdelávaniu mládeže.
