Na burze obchodovali klienti s oboma typmi obligácií. Ich cena sa vyvíjala odlišne.
Pokiaľ si kúpili dvojročné ceniny s názvom Investor, začiatkom apríla sa môžu tešiť na ročný úrok rovné tri percentá. Pri štvorročných Patriotoch dostanú ľudia odmenu za požičanie vo výške 3,3 percenta.
Rezort financií zdôrazňoval, že ponúka výhodnejšie úročenie ako komerčné banky, pričom ide o relatívne bezpečnú investíciu.
No už po pár týždňoch boli niektorí Slováci so svojím rozhodnutím nespokojní a rozhodli sa kúpené dlhopisy predať.
Najskôr jeden, potom desiatky
Štatistiky Burzy cenných papierov Bratislava potvrdzujú obchodovanie s oboma typmi dlhopisov pre ľudí. To nie je nič prekvapujúce. Obligácie umiestnili na hlavný trh práve preto, aby sa s nimi mohlo obchodovať.
Predčasný predaj však nemusí byť výhodný. Držiteľ nemá garanciu, že mu dlhopis niekto kúpi za pôvodnú cenu. Navyše transakcie na sekundárnom trhu ovplyvňujú poplatky. Od nich boli klienti oslobodení iba pri primárnom úpise. Taktiež je dôležité, aby sa vôbec našiel záujemca.
Dlhopisy verzus akcie
Pri akciách platí, že čím je cena vyššia, tým sa zhodnocuje majetok investora, a teda aj výnos.
Pri dlhopisoch je situácia komplikovanejšia. Emitent vopred určil nominál, teda sumu, ktorú pri splatnosti vyplatí držiteľovi, a úrok.
Ak vlastník obligácie ju musí predať pod cenu, výnos do splatnosti automaticky rastie.
Pokiaľ je nominál tisíc eur, ale dlhopis predá držiteľ za osemsto eur, cena síce klesla, ale výnos stúpol, lebo nový majiteľ pri splatnosti dostane o dve stovky navyše.
Z prehľadu burzy vyplýva, že prvý obchod s dlhopismi pre ľudí nastal 15. mája. Išlo o štvorročný Patriot, ktorého sa jeho majiteľ zbavil za 990 eur.
Za rovnakú zníženú cenu predal o týždeň neskôr iný majiteľ 14 dlhopisov.
Ďalší pokles na 950 eur prišiel tento týždeň – 17. júna. Štatistika hlási až tri obchody, v prvom prípade to bolo 10 kusov a v ďalších dvoch po tri.
Hoci obchodovanie s dlhopismi je bežné, predaj pár týždňov po emisii naznačuje, že investori pravdepodobne urobili chybu a spätne zistili, že peniaze potrebujú. Keďže obligácie predali pod nominálnu cenu, prerobili.
Nevýhoda oproti vkladom
Na jednej strane síce ponúkli štátne dlhopisy vyšší úrok ako bankové vklady, ale pri predčasnom výbere prišiel investor nielen o „odmenu“, ale aj o časť istiny.
Cieľom štátu nebolo získať peniaze, ktoré ľudia budú v krátkom čase potrebovať. Minister financií Ladislav Kamenický upozorňoval, že ak má niekto našetrených iba tisíc eur, nemal by ich vložiť do štátneho dlhopisu.
Zaujímavé je, že kým pri štvorročnom Patriotovi nastali až dva zlacnenia, pri dvojrročnom Investorovi cena zostala rovnaká napriek uskutočneným obchodom.
V tomto prípade hlási burza tri obchody zo 4. júna. Najmenší bol v hodnote dvetisíc eur. Ďalšie dva sa uskutočnili za 17- a 24-tisíc eur. Kupujúci pritom boli ochotní zaplatiť plnú sumu, kurz kratšieho dlhopisu sa tak nezmenil a ostal v nominálnom vyjadrení na hodnote tisíc eur.
Banky pocítili záujem
V marci pri emisii využil štát komerčné banky.
Zrealizované obchody podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej potvrdzujú, že na bratislavskej burze existuje reálna likvidita aj pre tieto dlhopisy.
„Predpokladáme, že ide najmä o investorov s menšími objemami, ktorí pristúpili k predaju skôr. Naopak, investori s väčšími investíciami majú tendenciu držať dlhopisy dlhodobo ako stabilizačný prvok pri garantovanom výnose,“ dodáva.
Podľa nej predaj štátnych bondov zaujal nielen existujúcich investorov, ale aj doteraz nezúčastnenú verejnosť.
Aj PR manažér VÚB Dominik Miša potvrdzuje, že predaj štátnych dlhopisov výrazne prispel k zvýšeniu povedomia o investovaní a finančnej gramotnosti.
„Pred spustením predaja sa verejnosť intenzívne zaujímala o detaily dlhopisov a ich prínos. VÚB banka kládla dôraz na komplexné plánovanie s klientmi. Prechádzali sme s nimi ich aktuálnu finančnú situáciu a na základe toho sme im ponúkali rôzne produkty,“ hovorí.
„V segmentoch, v ktorých poskytujeme investičné poradenstvo, sme klientom prirodzene ponúkli v rámci odbornej starostlivosti možnosť identifikovať svoj profil, a tým aj potenciálne vhodnejší produkt,“ dodáva za Tatra banku hovorkyňa Simona Miklošovičová.
Pri predaji nástrojov musia finanční sprostredkovatelia podľa smernice MiFID 2 preveriť, či je produkt vhodný pre zákazníka. „Tento proces nám umožnil posúdiť, či je daný produkt pre klienta primeraný, s prihliadnutím na jeho znalosti a skúsenosti v oblasti investovania, finančnú situáciu, rizikový profil, ako aj ciele,“ vysvetľuje Dominik Miša.
Ľudia čakajú ďalšiu tranžu
Slovenská sporiteľňa nezaznamenala prípady, keď by z dotazníka vyplynulo, že dlhopis je nevhodný. Ako dôvod uvádza Cesnaková mimoriadne konzervatívny charakter vládnych bondov a nízke rizikové profily. „Práve naopak – garantovaný výnos a vysoká miera bezpečnosti z nich robili vhodnú voľbu aj pre menej skúsených investorov,“ približuje.
Aj Miklošovičová z Tatra banky vraví, že štátne dlhopisy sa považujú za konzervatívny produkt, ktorý môže byť vhodným doplnkom väčšiny portfólií. „Avšak z pohľadu niektorých klientov môže byť výzvou obmedzená likvidita, najmä v prípadoch, keď je potrebná väčšia flexibilita pri správe prostriedkov v súvislosti so zmenami v ich finančnej situácii,“ dopĺňa.
Vládne obligácie sa vypredali doslova za pár dní. Vo finančných domoch sa sporadicky stále objavia klienti, ktorí by si ich radi kúpili. „V súčasnosti sa verejnosť zaujíma, či budú vydané ďalšie emisie alebo či banky ponúkajú podobné produkty z hľadiska výnosov a štruktúry,“ hovorí Dominik Miša.
Istý záujem cítia v Slovenskej sporiteľni. „Práve preto sme rozšírili našu digitálnu ponuku a umožnili klientom realizovať nákup aj predaj štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu priamo cez aplikáciu George,“ uzatvára Cesnaková.