Pochádza z obchodníckeho rodu, svoj biznis založil už v dvadsiatke, patrí k najväčším africkým filantropom a od samého začiatku s prehľadom dominuje rebríčku najbohatších Afričanov. Zoznámte sa s Alikom Dangotem.
Africkí miliardári majú za sebou úspešný rok a zároveň jeden veľký míľnik. Podľa aktuálneho rebríčka najbohatších ľudí sveta amerického magazínu Forbes prekročil majetok dnes dvadsiatich dvoch dolárových miliardárov z kontinentu vôbec po prvýkrát v histórii 100 miliárd dolárov.
Za pätinou tejto hodnoty stojí iba jeden z nich. Neochvejný vládca rebríčka najbohatších Afričanov už od jeho vzniku v roku 2011. Je zakladateľ obrieho konglomerátu Dangote Group, obchodujúceho s cementom, ropou, uhlím, ale aj textilom či poľnohospodárskymi produktmi, a prvý Afričan, ktorý sa dostal do prvej stovky najbohatších ľudí sveta – Nigérijčan Aliko Dangote.
Podnikateľovi, ktorý nedávno oslávil svoje 68. narodeniny, sa odhadovaný majetok medziročne zvýšil z 13,4 miliardy na 23,9 miliardy dolárov a drží si bezpečný odstup od nižších stupňov víťazov. V celkovom rebríčku svetových dolárových miliardárov mu patrí 83. pozícia.
„Je to veľmi, veľmi veľká úľava,“ povedal Aliko Dangote vo februári americkému Forbesu, keď jeho rafinéria v Lagose prešla všetkými regulačnými prekážkami a mohla postupne navyšovať kapacitu až na svoje maximum.
Rafinéria v Lagose je totiž Dangoteho najväčším životným projektom, na ktorom pracuje už viac ako dekádu, ale až teraz si môže začať vychutnávať jeho sladké plody. A s ním aj celá Afrika. Tá vďaka nej získa „schopnosť rafinovať vlastnú ropu a tým vytvárať bohatstvo a prosperitu pre svoje obrovské obyvateľstvo“, ako uviedol samotný Dangote pre Forbes.
Aliko Dangote sa narodil v apríli v roku 1957 Mariyi Sanusi Dantatovej a Mohammedovi Dangotemu. Príslušník etnickej skupiny Hausa a praktizujúci moslim mal to šťastie, že počas svojho života nemusel riešiť to, čo prevažná väčšina Afričanov – chudobu.
Jeho predkovia z matkinej strany totiž patrili už za britskej koloniálnej nadvlády k prosperujúcim karavanovým obchodníkom. Starý otec Alhaji Sanusi Dantata sa významne podieľal na Dangoteho výchove a vštepil mu podnikateľského ducha.
Podnikateľ od detstva
Keď mal Dangote osem rokov, ukázal svoje obchodné cítenie tým, že za vreckové od dedka nakúpil sladkosti, ktoré so ziskom predal ostatným.
A to, čo mal vo vienku, praktizoval aj vo svojom ranom dospelom živote. V biznise ho spomalilo iba štúdium na islamskej univerzite al-Azhar v Káhire, ktoré dokončil v roku 1977. Vo svojich 20 rokoch sa vrátil do rodnej Nigérie.
Tam s pomocou pôžičky od svojho otca ihneď založil firmu, ktorá obchodovala s komoditami, ako boli stavebné materiály, prevažne cement. Neskôr študoval aj na prestížnej univerzite Almeda University v USA.
Už v roku 1981 jeho firma pohltila niekoľko ďalších spoločností, čím založil skupinu Dangote Group, ktorú z pozície majiteľa aj generálneho riaditeľa vedie dodnes. Jeho impérium sa tak postupom dekád rozrástlo aj do odvetvia potravinárstva, a to vrátane obchodovania s cukrom, soľou, pšenicou či cestovinami, no vlastní tiež logistické a stavebné firmy a mnoho ďalšieho.
Dangote je dnes okrem iného najväčším producentom cementu v Afrike s výrobnými závodmi v niekoľkých krajinách. Tento sektor prispel k jeho obrovskému bohatstvu, ktoré rástlo s jeho obchodnými úspechmi.
„Nebojím sa ničoho,“ povedal pred rokmi v rozhovore pre televíziu CNN.
Ako sám uviedol v minulosti v jednom z ďalších rozhovorov, prvé súkromné prúdové lietadlo si kúpil už v 24 rokoch, ako 33-ročný si dal postaviť obrovský palác v najbohatšej štvrti Lagosu Ikoyi, v ktorom žije dodnes.
V rebríčku najbohatších ľudí sveta amerického Forbesu sa prvýkrát objavil v roku 2008, od roku 2011 začal kraľovať každoročnému rebríčku štyridsiatich dolárových miliardárov na africkom kontinente. Doteraz ho nikto nezosadil. A ťažko sa to niekomu v najbližšom čase podarí.
Majetok zdvojnásobil
Dangote totiž tento rok zaradil pomyselnú prvú kozmickú rýchlosť. Aspoň pokiaľ ide o jeho imanie. To sa mu medziročne takmer zdvojnásobilo. Dôvodom je spustenie spomínanej rafinérie.
Rafinéria v štáte Lagos je jeho najväčším životným projektom, ktorý má vplyv nielen na jeho majetok, ale aj na rozvoj celej Afriky. V roku 2013 sa stal iniciátorom tohto projektu v snahe vyriešiť krízu s pohonnými látkami v Nigérii a odvtedy doň investoval vyše 20 miliárd dolárov.
Paradoxom totiž je, že zatiaľ čo Nigéria patrí k najväčším producentom ropy na svete, je stále z väčšej časti závislá od dovozu rafinovaných ropných produktov. V krajine totiž chýbala rafinéria na spracovanie ropy. Vedľa nej rovno postavil aj elektráreň a taktiež závod na výrobu hnojív.
Dangote však po celý čas výstavby rafinérie aj pred jej samotným spustením bojoval najmä s úradníkmi, ktorí mu štart produkcie vzhľadom na prísne regulácie a odmietavé čiastkové postoje k udeleniu povolenia niekoľkokrát odložili. Otvorená bola až pred dvoma rokmi, v máji 2023, avšak iba s obmedzenou kapacitou.
Do mesiaca by už z nej mali rafinované ropné produkty prúdiť vo veľkom. Kapacita rafinérie 650-tisíc barelov denne nielenže pokryje nigérijskú spotrebu palív, ale ešte z nej zostane aj na export. Projekt tiež priniesol zamestnanie tisícom ľudí.
No Nigérijčania nevnímali Dangoteho vždy pozitívne. Najviac kritiky sa naňho znášalo pred deviatimi rokmi, keď sa jeho meno objavilo v takzvaných Panama Papers, teda uniknutých dokumentoch, ktoré poukazovali na bohatých ľudí, ktorí svoje imanie ukladajú do netransparentných offshorových spoločností. Jeho rodina pritom bola spojená s 13 takýmito firmami.
Dangote, ktorý má štyri dcéry z dvoch manželstiev, je však na druhej strane známy tým, že patrí k najväčším africkým filantropom. Už v roku 1994 založil nadáciu Aliko Dangote Foundation, ktorá sa zameriavala najmä na riešenie podvýživy detí, ale aj na boj s vírusmi, ako je detská obrna, ebola alebo v poslednom období aj covid-19.
Za to aj za celkový biznisový prínos pre celú Nigériu si vyslúžil mnoho ocenení i vyznamenaní. Asi najväčšiu poctu získal v roku 2011, keď bol za uznanie svojho prínosu k hospodárskemu rozvoju Nigérie vymenovaný za veľkokomandéra Radu Nigeru, čo je druhé najvyššie nigérijské vyznamenanie.
„Afrika je najrýchlejšie rastúcim ekonomickým regiónom na svete. Toto je správne miesto na investície,“ vyjadril ako správny patriot svoje neskonalé presvedčenie o žiarivej budúcnosti Afriky v nedávnom rozhovore pre Bloomberg.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Strouhal.
