Pojem sociálne podnikanie sa na Slovensku udomácňuje len pozvoľna. Združenie Svatobor však takto funguje už takmer 12 rokov. Zakladateľ Štefan Straka hovorí, že jeho cieľom nie sú zisky, ale radosť a pocit zmysluplnosti. Aký je jeho spôsob? Práca v záhrade a pomoc iným. Kvôli tomu rozbehol podnik so 100-tisícovým obratom.
Keď sa vyštudovaný psychológ Štefan Straka po mesiacoch strávených cestovaním po svete rozhodoval, kde by sa chcel usadiť a rozvíjať, zvíťazilo jednoznačne jeho rodné východné Slovensko. A ako vyštudovaný psychológ sám tvrdí, že sa na veci pozerá trochu inak. “Najdôležitejšie je, aby človek našiel zmysel života,” vraví. Strakovi jeho úsilie vlani prinieslo tiež ocenenie Biela vrana.
Zmysel života našiel Š. Straka v záhradníčení. Foto: Svatobor
Oslovila ho preto vízia záhrady ako otvoreného priestoru pre ľudí, ktorí hľadajú niečo pekné a dobré. Chcel prepájať komunity, zapájať sociálne slabých či hendikepovaných. “Štefan, ty si psychológ, ale nešiblo ti? Veď Rómovia nikdy vo svojej histórii neboli poľnohospodári, ale kočovníci. Rómsky jazyk ani nepozná slovo záhradník,” pýtali sa ho vtedy a pýtajú dodnes.
Na začiatku bol sen
On však svoj sen s počiatočným rozpočtom 100-tisíc slovenských korún (3 330 eur) nevzdal a za takmer 12 rokov jeho obrat v súčte prekročil 1,2 milióna eur. Dnes otočí Svatobor ročne približne 100-tisíc eur, pričom so svojimi spolupracovníkmi a dobrovoľníkmi zaškolil do základov záhradníčenia vyše 1 100 ľudí v 32 obciach východoslovenských okresov Snina, Bardejov a Vranov nad Topľou.
Pritom prináša iný pohľad na využitie ornej pôdy ako klasickí poľnohospodári. Okrem pestovania bioplodín, hlavne tekvíc hokkaido, cesnaku, fazule a cíceru, využíva záhradu aj na terapeutické účely. “Ak má niekto depresiu, schizofréniu, alebo úzkosti, môže prácou v záhrade prejsť liečebným procesom,” ozrejmuje Straka.
Rómovia sadia ovocné stromy. Foto: Svatobor
Samozrejmosťou pre sociálny podnik je práca so sociálne vylúčenými a zdravotne postihnutými. “Robíme inovatívne sociálne služby. Napríklad ten, ktorý má zdravotný hendikep, zaúča Róma,” vysvetľuje.
Medzi veľmi dôležité činnosti Svatoboru patrí aj vzdelávanie. Hlavne Rómov z osád tak učia, ako niečo zasadiť a obhospodarovať. “Niekto má záhradku desať krát desať metrov, ale máme aj Rómov, ktorí si neváhajú kúpiť dva-tri hektáre za desať až pätnásť tisíc eur a chcú si tam založiť rodinnú farmu,” vraví.
Myslia aj na obnovu životného prostredia. Medzi ich činnosti preto patrí rekultivácia krajiny, zúrodňovanie pôdy či kompostovanie.
Príklad sociálnej inklúzie Rómov – matky pracujú spolu s deťmi. Foto: Svatobor
Nepotrebujú eurofondy
Aj keď Straka to, že by sa klasickí farmári prišli ku nim inšpirovať nezažil, ich spolupráca je dobrá a neraz im už pomohli. Prenajať si od nich traktor sa mu zdá omnoho jednoduchšie ako zháňať vlastný, hoc aj z eurofondov.
“Potrebujeme dávať milióny eur z eurofondov na kosenie lúk, lebo niekto má obrovské výmery, tisíce hektárov? Radšej budem mať farmu, ktorá má pár hektárov a zamestnám tam päť – desať ľudí, ktorým dám trvalý príjem. Ak si tu na východe chceme udržať mladých ľudí a neponúkneme im aj možnosti pre prácu s krajinou, tak odídu,” konštatuje.
Prioritou ich sociálneho podnikania je zapájanie seniorov. Foto: Svatobor
No nefunguje sa im ľahko. Z vlastnej činnosti majú ročne len maximálne 20 percent príjmov a zvyšok musia získavať buď zo štátneho rozpočtu (napríklad dotácie na chránené dielne), alebo z grantov ako nórsky finančný mechanizmus či Rozvojový program OSN. K tomu sa pridávajú vlastné peniaze alebo dary od sympatizantov.
“Keď som bol v zahraničí a zaujímal som sa napríklad vo Francúzsku ako fungujú sociálne podniky, povedali mi, že keď sa rozvíjajú dvadsať, tridsať rokov, dokážu pokryť tretinu vlastnými príjmami,” konštatuje. Hovorí, že u nás sa na takúto úroveň rýchlo nedostaneme. Napríklad aj preto, že ťažko predá napríklad kilo bioparadajok po päť eur. Za nevyčísliteľnú hodnotu však považuje potravinovú sebestačnosť chudobných, ktorí vďaka práci v záhrade netrpia hladom a stále si vedia dopestovať niečo pod zub.
Laureáti ocenenia Biela Vrana. Štefan Straka prvý sprava. Foto: Svatobor
Hlavné foto: Svatobor
